Zoznam padlých vojakov rakúsko-uhorského “ostrihomského” Pešieho pluku č. 26 (časť IV.)

V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „ slovenské“. Je to z dôvodu, že dopĺňali mužstvo z územia dnešnej Slovenskej republiky a samozrejme aj preto, že výraznú časť vojakov takéhoto pluku tvorili priamo Slováci. Jedným z takýchto plukov je aj Peší pluk č. 26 (IR 26). Tento pluk vznikol v roku 1717. Bol dopĺňaný z obvodu Gran – Esztergom. V roku 1914 pred prvou svetovou vojnou bolo národnostné zloženie pluku takéto: 53% Maďari, 38% Slováci, 9% ostatné národnosti. Pred vojnou bol štáb spolu s I., II. a IV. práporom dislokovaný v Györi a III. Prápor sídlil v Ostrihome.

Mobilizačné plány zaradili tento pluk do zostavy 65. pešej brigády (65. IBrig), ktorá bola súčasťou 33. pešej divízie (33. ID) z Komárna. Divízia bola súčasťou V. zboru z Prešporku a spolu so svojím zborom bola určená na front do Haliče proti Rusku. V rámci 33. pešej divízie pôsobil pluk počas celej vojny, takže bojová cesta pluku je totožná z bojovou cestou divízie.

Do bojov vstúpila komárňanska divízia pod velením poľného podmaršala Karla von Rebrachu. V auguste 1914 33. pešia divízia absolvovala bojový krst v známej bitke pri Krasniku. Rakúsko-uhorské jednotky síce zvíťazili, ale krvavé straty z tejto bitky napovedali, ako  bude vojna v skutočnosti vyzerať. Na prelome augusta a septembra 1914 bojovala divízia pod mestom Lublin. Tu ju zachytil ruský protiútok zo začiatku septembra, po ktorom sa rakúsko-uhorské jednotky museli stiahnuť hlboko do Haliče. V októbri 1914 sa rakúsko-uhorské jednotky pokúsili o druhú ofenzívu v Haliči. Komárňanska divízia sa  v dňoch 22.-26. októbra zúčastnili ťažkých bojov pri meste Ivangorod. 1. armáda v rámci ktorej 33. pešia divízia bojovala utrpela pri Ivangorode porážku a musela ustúpiť, podobne ako aj ostatné rakúsko-uhorské armády. Ústupové boje sa skončili, až pod Krakovom, kde sa divízia zúčastnila úspešných bojov pri samotnom Krakove, ale najmä dôležitého víťazstva pri Limanowej.

V januári 1915 bola 33. pešia divízia prevelená k 3. armáde do Karpát. Pre 33. pešiu divíziu sa karpatské boje začínajú v januári 1915. Začiatkom januára  bola divízia súčasťou V. zboru a bola rozmiestnená v priestore mesta Snina. Celý V. zbor sa nachádzal na pravom krídle 3. armády a mal byť súčasťou hlavného náporu v smere na Cisnu a Baligród. Ešte v dňoch 3. – 11. 1915 sa divízia nachádzala v okolí mesta Snina. Divízia sa zúčastnila ofenzívy od prvých hodín. Celý V. zbor pod vedením poľného zbrojmajstra Puhalla von Brlog začal svojim postupom na Ustrzyki Dolne ofenzívu 3. armády. Pred nimi nemali ruské jednotky súvislo bránenú líniu. Tento priestor kryli iba jazdecké hliadky. Postup V. zboru spomaľoval viac terén, než aktivita nepriateľa.

33. pešia divízia spolu s celým V. zborom patrila k jednotkám, ktorým sa podarilo najviac postúpiť počas januárovej ofenzívy. Niekoľko dní neustálych ofenzívnych akcií totálne vyčerpali útočiace jednotky. Vojaci trávili vonku celé dni a noci, čo sa odrazilo na ich stave morálke. Hromadne sa šírila apatia a ľahostajnosť. Od 29. januára museli divízie V. zboru odrážať nepriateľské protiútoky. O žiadnej ofenzíve už nemohlo byť ani reči. V priebehu 14 dni bojov stratil V. zbor 16 600 mužov. Koncom januára sa oteplilo a cez deň vojakov zalial výdatný dážď. V noci teploty klesali pod nulu a mokrá výstroj na vojakoch zmrzla na kosť. Celé týždne museli v týchto podmienkach vojaci plniť bojové úlohy. Matriky IR 26 vykazujú vysoké straty na konci januára 1915, keď pluk bojuje v okolí obce Boberka. Začiatkom februára pluk bojoval v priestore obcí Smolník a Lutowiska. V tom istom priestore pluk bojuje aj v marci 1915. V priebehu bojov bol postupne pluk zatlačený južnejšie a bojoval v katastri obce Stuposiany (13.-26.marec 1915). Začiatkom apríla pluk ustupuje cez Ustrzyky Gorne a Wolosate na dnešný poľsko-ukrajinský hraničný hrebeň hôr. Pluk v dňoch 12.- 29. apríla viedol tvrdé boje v katastri obce Zahorb,  najmä v priestore kóty Čeremcha.

Po skončení karpatskej kampane sa 33. pešia divízia zúčastňuje prenasledovania ruských jednotiek do Haliče. Divízia bojovala pri Sanoku (9.-10. mája 1915), pri Przemysli (prelom mája a júna 1915), na Gnilej Lipe (prelom júna a júla 1915). Koncom augusta 1915 sa divízia zúčastnila ofenzívy vo východnej Haliči. Ťažké boje vojaci tejto divízie absolvovali na rieke Sereth (6.-12. septembra 1915) a počas ruskej protiofenzívy pri Lucku (13.-24. septembra 1915). Na dlhé mesiace sa v Haliči začali pozičné boje. Jednotky sa zakopali a frontová línia sa celé mesiace nehýbala. Relatívne pokojné obdobie sa skončilo obrovským šokom, ktorý pre rakúsko-uhorské jednotky znamenala Brusilovová ofenzíva. 33. pešia divízia bojovala najmä v oblasti Brody. Obzvlášť ťažkým bojom musela 33. pešia divízia čeliť v bojoch v sektore Zalosce (4.-8. augusta 1916). Až do júla 1917 bojovala 33. pešia divízia vo východnej Haliči. V júli bola prevelená na taliansky front. V septembri sa zapojila do 12. bitky na rieke Soča. Od začiatku novembra je divízia rozmiestnená na rieke Piava. V júni 1918 sa zúčastní osudovej ofenzívy na tejto rieke. Po porážke rakúsko-uhorskej ofenzívy sa divízia pripája k všeobecnému ústupu. Bojové operácie sa pre túto divíziu končia začiatkom novembra 1918.

 Medzi padlými vojakmi ostrihomského IR 26 boli aj títo vojaci:

  • Németh Johann, roč. 1891, Biňa (okres Nové Zámky). Padol na východnom fronte.
  • Deme Alexander, roč. 1886, Veľká Ves nad Ipľom (okres Veľký Krtíš). Padol na východnom fronte.
  • Köteles Ladislaus, roč. 1882, Levice – m. č. Malý Kiár (okres Levice). Padol na východnom fronte.
  • Kohn Simon, roč. 1886, Stredné Plachtince (okres Veľký Krtíš). Padol na východnom fronte.
  • Gyurovics Andreas, roč. 1888, Kubáňovo (okres Levice). Padol na východnom fronte.
  • Repiczky Johann, roč. 1885, Župkov (okres Žarnovica). Padol na východnom fronte.
  • Csekei Wilhelm, roč. 1892, Želiezovce – m. č. Svodov (okres Levice). Padol na východnom fronte.
  • Fenkel Kasimir, roč. 1884, Močiar (okres Banská Štiavnica). Padol na východnom fronte.
  • Fenyes Ladislaus, roč. 1888, Hontianska Vrbica (okres Levice). Padol na východnom fronte.
  • Klein Josef Nathan, roč. 1885, Vráble – m. č. Horný Oháj (okres Nitra). Padol na východnom fronte.
  • Annies Stefan, roč. 1892, Ipeľské Úľany (okres Levice). Padol na východnom fronte.
  • Varga Pater, roč. 1882, Salka (okres Nové Zámky). Padol na fronte v Haliči.
  • Dragaya Stefan, roč. 1884, Zlaté Moravce – m. č. Chyzerovce (okres Zlaté Moravce). Padol na fronte v Haliči.
  • Oszter Johann, roč. 1888, Batovce (okres Levice). Padol na fronte v Haliči.
  • Chovan Michael, roč. 1892, Dekýš (okres Banská Štiavnica). Padol na fronte v Haliči.
  • Knoll Vinzenz, roč. 1887, Maňa – m. č. Veľká Maňa (okres Nové Zámky). Padol na fronte v Haliči.
  • Makosch Joseph, roč. 1884, Žiar nad Hronom (okres Žiar nad Hronom). Padol na fronte v Haliči.
  • Kusik Andreas, roč. 1893, Banská Belá (okres Banská Štiavnica). Padol na fronte v Haliči.
  • Janeszpál Emerich, roč. 1880, Píla (okres Žarnovica). Padol na fronte v Haliči.
  • Csáki Franz, roč. 1887, Bátorove Kosihy (okres Komárno). Padol na fronte v Haliči.
  • Gyuricza Paul, roč. 1884, Záhorce (okres Veľký Krtíš). Padol na fronte v Haliči.
  • Ivánicz Martin, roč. 1884 Banská Štiavnica (okres Banská Štiavnica). Padol na fronte v Haliči.
  • Slavik Franz, roč. 1887, Palárikovo (okres Nové Zámky). Padol na fronte v Haliči.
  • Hegedüs Josef, roč. 1893, Bajtava (okres Nové Zámky). Padol na fronte v Haliči.
  • Pecho Karl, roč. 1891, Kremnica (okres Žiar nad Hronom). Padol na fronte v Haliči.
  • Foltan Johann, roč. 1888, Žiar nad Hronom (okres Žiar nad Hronom). Padol na fronte v Haliči.
  • Rabota Stefan, roč. 1890, Lackov (okres Krupina). Padol na fronte v Haliči.
  • Rosmann Eugen, roč. 1891, Svodín – m. č. Nemecký Svodín (okres Nové Zámky). Padol na východnom fronte.
  • Maixner Johann, roč. 1884, Zlaté Moravce  (okres Zlaté Moravce). Padol na východnom fronte.
  • Kaliczky Joseph, roč. 1889, Dolná Ždaňa (okres Žiar nad Hronom). Padol na východnom fronte.
  • Feremery Andreas, roč. 1891, Želiezovce  (okres Levice). Padol na východnom fronte.
  • Maczák Stefan, roč. 1891, Melek (okres Nitra). Padol na fronte v Haliči.
  • Summ Johann, roč. 1879, Župkov (okres Žarnovica). Padol na fronte v Haliči.
  • Maier Johann, roč. 1892, Hontianske Tesáre – m. č. Šipice (okres Krupina). Padol na fronte v Haliči.
  • Fitusz Filip, roč. 1891, Podlužany (okres Levice). Padol na fronte v Haliči.
  • Maturek Michael, roč. 1893, Horné Plachtince (okres Veľký Krtíš). Padol na fronte v Haliči.

Vojaci IR 26 pochádzajúci mimo územia Slovenska:

Maďarsko

  • Hebixer Andreas, roč. 1884, padol na východnom fronte.
  • Varga Stefan, roč. 1889, padol na východnom fronte.
  • Farkas Franz, roč. 1892, padol na východnom fronte.
  • Veigl Andreas, roč. 1882, padol na východnom fronte.
  • Kis Colman, roč. 1886, padol na východnom fronte.
  • Forgacz Andreas, roč. 1891, padol na východnom fronte.
  • Mészárós Andreas, roč. 1888, padol na východnom fronte.
  • Gyal Stefan, roč. 1887, padol na východnom fronte.
  • Rostás Johann, roč. 1883, padol na východnom fronte.
  • Kraszlán Franz, roč. 1893, padol na fronte v Haliči.
  • Gál Johann, roč. 1887, padol na fronte v Haliči.
  • Reichenfeld Rudolf Dr., roč. 1886, padol na fronte v Haliči.
  • Nagy Stefan, roč. 1886, padol na fronte v Haliči.
  • Pásztor Johann, roč. 1882, padol na fronte v Haliči.
  • Patkó Michael, roč. 1882, padol na fronte v Haliči.
  • Kovács Dénes, roč. 1891, padol na fronte v Haliči.
  • Incze Zoltán, roč. 1880, padol na východnom fronte.
  • Simon Ignatz, roč. 1892, padol na fronte v Haliči.

Zdroje:

https://de.wikipedia.org/wiki/K.u._Landwehr_%28%C3%96sterreich-Ungarn%29

http://ee.valka.cz/pages/organizace.php?id=4303

Kartotéka padlých v 1. svetovej vojne, vuapraha.cz

www.válka.cz