Zoznam padlých vojakov rakúsko-uhorského “prešporského” Pešieho pluku č. 72 (časť VI.)

Peší pluk č. 72  patril medzi tie jednotky rakúsko-uhorskej armády v ktorých počas prvej svetovej vojny slúžilo množstvo mužov z dnešného Slovenska. Tento pluk mal doplňovací obvod Prešporok. Vznikol už  1. februára 1860 na základe rozkazu z 27. 1. 1859, ako radový pluk habsburskej armády. Bol zostavený z II. a III. práporu  Radového pešieho pluku veľmajstra rádu nemeckých rytierov č. 4 a II. práporu Radového pešieho pluku  Ajroldi č. 2. V roku 1864 sa tento pluk zúčastnil ťaženia do Šlésvicka-Holštajnska v rámci takzvanej 2. nemecko-dánskej vojny (Prusko a Rakúsko, ako členovia Nemeckého spolku vyhlásili vojnu Dánsku). Pluk bol súčasťou Dormusovej, neskôr Kalikovej brigády zo VI. zboru generála von Gablenza. Väčších bojových operácii sa v tomto vojnovom konflikte nezúčastnil. Väčšinu tejto krátkej vojny strávil pluk obliehaním mesta Friedericia.

Po vypuknutí Prusko-rakúskej vojny v roku 1866 bol pluk priradený k I. zboru Severnej armády. V rámci tohto zboru pluk bojoval pri Mníchovom Hradišti, Jičíne a Hradci Králové. Iba IV. prápor pluku  sa bojovému nasadeniu vyhol pretože bol priradený k posádke pevnosti Jozefov. V roku 1878 sa IR 72 stal súčasťou okupačnej armády, ktorá obsadzovala Bosnu a Hercegovinu. V roku 1883 bol z tohto pluku vyčlenený jeden prápor z ktorého bol postavený nový Peší pluk č. 102.

Pred prvou svetovou vojnou niesla táto jednotka čestný názov Freiherr von David. Vojaci pluku nosili svetlomodré výložky (odtieň lichtblau) a uniforma mala gombíky žltej farby. Podľa mierovej dislokácie sídlil štáb pluku, I., III., a IV. prápor. Iba II. prápor bol dislokovaný v meste Teodo. Národnostné zloženie pluku v roku 1914 bolo nasledujúce: 51% Slováci, 28% Maďari, 20 % Nemci, 1% ostatný. V pluku bol teda výrazný slovenský element. Mobilizačné plány zaradili tento pluk do 27. pešej brigády (27. IBrig), ktorá bola súčasťou 14. pešej divízie (14. ID) z Prešporku. Táto divízia bola podriadená V. zboru. Prešporský V. zbor bol súčasťou 1. armády generála Viktora von Dankla, ktorá bola určená na front v Haliči proti ruskej armády.

Osobitnú vojnovú cestu mal II. prápor pluku, ktorý sídlil v Teode. Tento prápor bol zaradený do 14. horskej brigády (14. GBrig), ktorá bola súčasťou 47. pešej divízie (47. ID). Divízia bola priamo podriadená 6. armáde, ktorá bola určená na front do Bosny a Herzegoviny proti Srbsku.

V auguste 1914 tiahol zmobilizovaný pluk do vojny pod vedením plukovníka Ernsta Wossalu. Celú vojnu pluk absolvoval v zostave 14. pešej divízie. Od začiatku vojny do októbra 1916 strávila táto divízia na východnom fronte. Potom bola 14. ID prevelená na taliansky front, kde bojovala až do konca vojny.

Prvé bojové skúsenosti získal prešporský pluk v  bojoch pri Krasniku. Víťazstvo v tejto bitke bolo vykúpené krvavými stratami.  Následne sa začal postup na mesto Lublin (26.8.-1.9. 1914), ruská protiofenzíva pod Lublinom (2.-6.9. 1914), boje na Sane a Visle (6.-8. 10. 1914). Pluk sa zúčastnil bitky pri Ivangorode (22.-26.10.1914), bojov pri Opatowke (27.10.-2.11.1914), bitky pri Krakowe (16.-25. 11. 1914). Rok 1914 pluk ukončil v bojmi na rieke Nida, ktoré prebiehali po veľkej bitke pri Limanowej (19.-31. 12.1914).

Rok 1915 sa začal v znamení krvavých bojov v Karpatoch. Prešporská 14. pešia divízia bola prevelená k 2. armáde generála Böhma-Ehrmolliho. Divízia absolvovala väčšinu karpatských bojov a po víťaznej nemeckej ofenzíve pri Gorliciach (máj 1915), patrila divízia k jednotkám, ktoré prenasledovali ustupujúce ruské sily. Do väčších stretov sa divízia dostala pri Przemysli (14.5-4.6.1915), pri Grodku-Magierowe (16.-19. 6. 1915), pri Gnilej Lipe (29.6-2.7.1915). Na prelome augusta a septembra sa divízia zúčastnila ofenzívy vo východnej Haliči. V jeseni sa front stabilizoval a až do júna 1916, keď vypukla Brusilovová ofenzíva. Po dlhých mesiacoch nečinnosti nachytal ruský útok rakúsko-uhorské armády nepripravené. Po prvých neúspechoch sa podarilo ruské útoky zastaviť. Ťažké boje absolvovala 14. ID v bitke pri meste  Brody (28.7.-3.8.1916), bitke pri Zaloszce (4.-8.8.1916) a bitke na rieke Sereth (6.-12.9. 1916). posledné boje na východnom fronte divízia absolvovala počas ruskej jesennej ofenzívy. V októbri 1916 boli „Prešporáci“ prevelení na taliansky front, ale až do apríla 1917 sa divízia nezúčastňovala veľkých bojov. Divízia mala dostatok času na aklimatizáciu na novom bojisku. V apríli bola 14. pešia divízia rozmiestnená v okolí obce Vrtojba. V tomto priestore zažili prešporskí vojaci prvé významné strety s talianskou armádou. Na prelome mája a júna sa divízia zúčastnila 10. bitky na rieke Soča a na prelome augusta a septembra zase 11. bitky na rieke Soča. Po úspešnom prielome pri Kobaride (12. bitka na rieke Soča, 24.-27.10.1917) sa 14. pešia divízia zúčastnila postupu k rieke Tagliamento, kde sa front na niekoľko mesiacov zastavil. V júni 1918 sa začala ofenzíva na rieke Piava. Prešporská divízia patrila medzi jednotky, ktoré mali prekročiť rieku Piava.  Po ťažkých bojoch bola rakúsko-uhorská ofenzíva porazená a začal sa strastiplný ústup k Tagliamentu. Čiastkových bojov sa divízia zúčastňovala, až do začiatku novembra, kedy došlo k zastaveniu bojov na talianskom fronte.

Medzi padlými vojakmi prešporského  IR 72 boli aj títo vojaci:

  • Strapák Štepán, roč. 1883, Pezinok (okres Pezinok). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Supka Gašpar, roč. 1896, Brunovce (okres Nové Mesto nad Váhom). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Sütö Matej, roč. 1867, Kolárovo (okres Komárno). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szabó Ludvik, roč. 1888, Jelka – m. č.  Nová Jelka (okres Galanta). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szalay Dénes, roč. 1888, Horná Potôň (okres Dunajská Streda). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szalay Martin, roč. 1887, Pernek (okres Malacky). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szallai Sándor, roč. 1893, Dolné Saliby (okres Galanta). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szanák Aloiz, roč. 1888, Bratislava (okres Bratislava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szecskár Vincenc, roč. 1893, Častá (okres Pezinok). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szilágyi Pavel, roč. 1897, Záhorská Ves (okres Malacky). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szőcs Ján, roč. 1895, Horné Saliby (okres Galanta). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szolga Ján, roč. 1883, Pezinok – m. č. Cajla (okres Pezinok). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Šimončič Ján, roč. 1899, Bratislava – m. č. Vajnory (okres Bratislava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Škapík Viktor, roč. 1897/1894, Jablonica (okres Senica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Štefančík Michal, roč. 1896, Šaštín – Stráže m. č. Šaštín(okres Senica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Švend Mikuláš, roč. 1878, Trnava (okres Trnava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Takáč Ľudvík, roč. 1899, Komárno (okres Komárno). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Taraba František, roč. 1897, narodený v Rakúsku, príslušný do Plavecké Podhradie (okres Malacky). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Tesár Michal, roč. 1890, Chorvátsky Grob (okres Senec). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Tešléry František, roč. 1879, Šamorín (okres Dunajská Streda). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Tokodi Jozef, roč. 1889, Búč (okres Komárno). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Tomeczek Jozef(Ján), roč. 1890, Skalica (okres Skalica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Tompa Desiderius, roč. 1888, Šahy – m. č. časť Peresľany nad Ipľom (okres Levice). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Toth Imrich, roč. 1885, Topoľnica (okres Galanta). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Tulisz Štefan, roč. 1899, Bošáca (okres Nové Mesto nad Váhom). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Turan Martin Janiga, roč. 1889, Moravské Lieskové (okres Nové Mesto nad Váhom). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Turan Pavel, roč. 1872, Krajné (okres Myjava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Turký Karol, roč. 1881, Bratislava (okres Bratislava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Turzik Ján, roč. 1883, Modrová (okres Nové Mesto nad Váhom). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Uherek Stefan, roč. 1885, Kostolište (okres Malacky). Zomrel počas transportu do nemocnice.
  • Üregi Koloman, roč. 1883, Veľké Dvorníky (okres Dunajská Streda). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Utasi Ján, roč. 1867, Cífer (okres Trnava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Vajnorski Michal, roč. 1884, Veľký Grob (okres Galanta). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Valenta Florián, roč. 1889, Jablonica (okres Senica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Valentin Štefán, roč. 1891, Pusté Úľany (okres Galanta). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Valko Karel, roč. 1882, Suchá nad Parnou (okres Trnava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Vargo Alois, roč. 1888, Veľké Úľany (okres Galanta). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Vašina Imrich, roč. 1886, Kátov (okres Skalica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Vavák Paúl, roč. 1891, Krajné (okres Myjava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Vencel Pavel, roč. 1870, Bratislava – m. č.  Rača (okres Bratislava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Vidovič Michal, roč. 1892, Šenkvice (okres Pezinok). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Vizmeg Štefan, roč. 1892, Malacky (okres Malacky). Padol na fronte v Karpatoch.
  • Varačka Peter, roč. 1868, Drahovce (okres Piešťany). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Vörös Alojz, roč. 1862, Osuské (okres Senica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Vrablitz Štefan, roč. 1868, Veľké Leváre (okres Malacky). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Vrbik Wilhelm, roč. 1893, Bratislava (okres Bratislava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Weis Vojtech, roč. 1897, Svätý Jur (okres Pezinok). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Wolf Andrej, roč. 1882, Moravský Svätý Ján (okres Senica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Wonszenű František, roč. 1887, Trhová Hradská (okres Dunajská Streda). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Wůrm Gusztáv, roč. 1887, Bratislava (okres Bratislava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Zdehovan Ján, roč. 1891, Detvianska Huta (okres Detva). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Zednicsek Josef, roč. 1897, Gajary (okres Malacky). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Zelinka Michael roč. 1873, Dubová (okres Pezinok). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Zigó Alojz, roč. 1868, Sládkovičovo (okres Galanta). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Zsidek Alojz, roč. 1895, Unin (okres Skalica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.

Vojaci IR 72 narodení mimo územia Slovenska:

Česká republika

  • Tichý Josef, roč. 1894, zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Tschippert Josef, roč. 1891, zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Výšek Jozef, roč. 1871, zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Wagner Hermann, roč. 1882, zomrel vo vojenskej nemocnici.

Maďarsko

  • Szabo Georg, roč. 1899, zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szeibert Anton, roč. 1899, zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szelle Jozef, roč. 1869, zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Varga František, roč. 1891, zomrel vo vojenskej nemocnici.

Rumunsko

  • Sztancsony Lagon, roč. 1892, zomrel vo vojenskej nemocnici.

Slovinsko

  • Szkledar František, roč. 1898, zomrel vo vojenskej nemocnici.

Ukrajina

  • Weissglass Julius, roč. 1873, zomrel vo vojenskej nemocnici.

Vojaci IR 72 bez určenia bydliska:

  • Szombat Lajoš, roč. 1888, zomrel vo vojenskej nemocnici.

Zdroje:

A Felvidék És Kárpátalja Hadtörténete 1914-1918. Zost. DE SGARDELLI, Caesar. Budapest: Athenaeum Irodalmi és Nyomdai Részvénytársulat , 1940. 441 s.

https://de.wikipedia.org/wiki/K.u._Landwehr_%28%C3%96sterreich-Ungarn%29

http://ee.valka.cz/pages/organizace.php?id=4315