Zoznam padlých vojakov rakúsko-uhorského “lučeneckého” Pešieho pluku č. 25 (časť V.)

V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „ slovenské“. Je to z dôvodu, že dopĺňali mužstvo z územia dnešnej Slovenskej republiky a samozrejme aj preto, že výraznú časť vojakov takéhoto pluku tvorili priamo Slováci. Jedným z takýchto plukov je aj Peší pluk č. 25 (IR 25). Pluk niesol čestný názov Edler von Pokorny. Tento pluk vznikol v roku 1672. Bol dopĺňaný z obvodu Losoncz. V roku 1914 pred prvou svetovou vojnou bolo národnostné zloženie pluku takéto: 56% Maďari, 41% Slováci, 3% ostatné národnosti. Pred vojnou bol štáb spolu s I., II. a III. práporom dislokovaný v Lučenci a IV. prápor sídlil v Goražde.

Mobilizačné plány zaradili tento pluk do zostavy 53. pešej brigády (53. IBrig), ktorá bola súčasťou 27. pešej divízie (27. ID) z Košíc. Divízia bola súčasťou VI. zboru z Košíc a spolu so svojím zborom bola určená na front do Haliče proti Rusku. V rámci košickej 27. pešej divízie pôsobil pluk počas celej vojny, takže bojová cesta pluku je totožná z bojovou cestou divízie. Do marca 1918 bola divízia dislokovaná na východnom fronte. Potom bola prevelená na taliansky front.

Odlišný frontový osud mal IV/IR 25, teda štvrtý prápor pluku, ktorý bol v mierových časoch dislokovaný v Goražde. V rakúsko-uhorskej armáde bolo zvykom, že jeden prápor pešieho pluku bol mobilizačnými plánmi určený na zaradenie do inej brigády, ako zvyšok pluku. Tieto oddelené prápory vytvárali najmä tzv. horské brigády (GbBrig) na území Bosny a Hercegoviny. Výnimkou nebol ani IV/25, ktorý bol súčasťou 7. horskej brigády (7.GbBrig) z Visegradu a tá bola podriadená veleniu 1. pešej divízie (1.ID) zo Sarajeva. Celú vojnu teda IV. prápor lučeneckého pluku išiel vlastnou bojovou cestou.  Od začiatku vojny bojovala 1. pešia divízia na srbskom bojisku. V máji 1915 bola táto divízia prevelená na taliansky front, kde pôsobila do júla 1918. Potom bola prevelená na západný front v rámci spojeneckej výmeny jednotiek s nemeckou armádou.

Bojový krst prežili tisíce vojakov lučeneckého IR 25 v ťažkých bojoch pri Komarowe.  Košický VI. zbor bol súčasťou 4. armády generála Auffenberga. Útok tejto armády smeroval na Cholm proti 5. ruskej armáde. Mala útočiť svojím pravým krídlom pozdĺž rieky Huczwy, zatiaľ čo jednotky VI. košického zboru postupovali čelne na Komarów. 4. armáda mala za úlohu dovŕšiť úspech pri Krasniku, ktorý tam dosiahla 1. armáda. Veliteľ armády generál M. Auffenberg 25. augusta 1914 začal útok bez ohľadu na to, že skoro 90% práporov jeho armády ešte nezaujalo východiskové pozície. Urputné boje sa rozvinuli práve v pásme útoku 27. košickej pešej divízie, ktorá útočila v strede bojovej zostavy. Jej 25.lučenecký peší pluk mal v bojoch v okolí mesta Podhorce skoro 700 mŕtvych, ranených a nezvestných. Zvlášť kritické v tejto osemdňovej bitke pri Komarówe boli dni od 28. augusta, keď proti sebe stojace armády prežívali vážnu krízu, bojovali s vypätím všetkých síl bez zreteľnejšieho úspechu a mali neúmerne vysoké straty. Druhým veľkým stretom bola bitka pri Rawe Ruskej, ktorá prebiehala od 6.-15. septembra. Už v polovici septembra museli rakúsko-uhorské jednotky ustupovať, pretože 5. ruská armáda sa pokúsila o obkľúčenie 4. rakúsko-uhorskej armády, v radoch ktorej bojoval aj košická 27. pešia divízia. Lučenecký IR 25 zvádzal ťažké obranné boje v okolí mesta Jaroslaw.

Počas krutej zimy 1914-1915 prebiehali ťažké  boje v Karpatoch. Týchto bojov sa zúčastnil aj IR 25, ktorý bol z celou 27. pešou divíziou zaradený do 2. armády pod velením generála jazdectva Böhm-Ermolliho. Lučenecký pluk bojoval neďaleko dnešných slovensko-poľských hraníc, najmä na území dnešného okresu Sanok. V marci pluk bojoval v horách neďaleko obce Wola Michowa.  Počas týchto bojov pluk opäť utŕžil ťažké straty.

Po víťaznej ofenzíve pri Gorliciach sa IR 25 v rámci košickej 27. pešej divízie zúčastnil prenasledovania ruských jednotiek. Pluk absolvoval vyčerpávajúce boje pri Przemysli (máj-jún 1915), pri Mosciskách-Lubaczowe (jún 1915), pri Grodku – Magierowe (jún 1915), pri Gnilej Lipe (jún-júl 1915), Zlotej Lipe (júl 1915). Postup na východ sa postupne spomaľoval a v nasledujúcich obdobiach  vojna na východnom fronte nabrala statickú podobu, prakticky až do Brusilovovej ofenzívy. Jednotky 27. pešej divízie v rámci 54. pešej brigády (67. peší pluk) a 53. pešej brigády (25. peší pluk) čakalo takmer ročné obdobie zákopovej vojny pri Gontowe, Renówe, Ditkowciach a pod Kremencom na Ikve. Jej výsledky boli prakticky nulové.

Idyla na východnom fronte sa skončila veľmi rázne. Dňa 4. júna 1916 sa začala Brusilovová ofenzíva, ktorá dopadla na rakúsko-uhorské jednotky, ako lavína. Jednotky 27. divízie sa stále nachádzali v okrese Krzemeniec na Volyni (dnes Kremenec, Ukrajina). Nápor ruskej armády zatlačil jednotky divízie do okolia mesta Brody, kde divízia intenzívne bojovala, až do augusta. V okolí mesta Brody IR 25 bojoval aj takmer celý rok 1917. V marci 1918 bola celá 27. pešia divízia prevelená na taliansky front.

Aj v poslednej neúspešnej ofenzíve na Piave (15. jún 1918) nasadilo R-U velenie na talianskom fronte skoro všetky jednotky s väčšinovým zastúpením Slovákov – IR 71, 72, 67, 12, 25, HIR 9, 16, 314, 315 a prápory poľných strelcov 19,11,29 a 32. Po celej dĺžke rakúsko-uhorského frontu v Taliansku, od dolného toku Piavy až po horské oblasti mesta Asiago a horu Monte Grappa, stáli vtedy dve skupiny armád – Conrádova na severe a Boroevičova na východe. Do Conrádovej skupiny patrila 10. a 11. armáda a Boroevičovu skupinu tvorila 6. armáda a Sočská armáda (Isonzoarmee). Pomocný útok na Brentu mala viesť 11. armáda generála V. Schenchenstuela, v ktorej v rámci 27. pešej divízie XXVI. zboru bojoval aj 67. prešovský pluk a 25. lučenecký peší pluk spolu s 29. práporom poľných strelcov v priestore Rivalta.

Útok na Brentu, ktorý mal odlákať pozornosť protivníka, sa začal o tretej hodine ráno 14. júna 1918 a jednotky 27. pešej divízie  tu zvádzali ťažké boje najmä o kótu 1173. V jednodňovom boji sa im podarilo zdolať niekoľko obranných postavení nepriateľa a celej 27. pešej divízii vyradiť z boja dva pluky talianskej armády.

Významnú úlohu v rozpade rakúsko-uhorskej armády zohrali aj slovenskí vojaci v jednotkách 27. pešej divízie v zostave 11. armády v priestore Asiaga. Vojaci lučeneckého 25. pešieho pluku 27. divízie sa odmietli zúčastniť na protiútoku s odôvodnením, že už nechcú bojovať za Rakúsko a žiadali, aby bol pluk odvelený do Uhorska. Zabarikádovali sa vo svojom tábore a bránili sa streľbou z guľometov a hádzaním ručných granátov. Zároveň sa im podarilo vyvolať podobnú odbojnú náladu i v ostatných plukoch 27. pešej divízie a vynútili si stiahnutie z frontu. Správa sa rýchlo šírila a do dvoch dní zachvátila celý tirolský front.

Začiatkom novembra boli jednotky 27. pešej divízie  prevelené na Balkán. Počas presunu zastihol oddiely pluku koniec prvej svetovej vojny.

Medzi padlými vojakmi lučeneckého IR 25 boli aj títo vojaci:

  • Vilhau Ondrej, roč. 1885, Detva (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Šulej Karol, roč. 1881, Pohorelá (okre Brezno). Padol na fronte.
  • Šulan Ján, roč. 1891, Veľká Ves (okres Poltár). Padol na fronte.
  • Őzebsa Ľudevít, roč. 1885, Lučenec (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Melicherčík Jerguš Andrej, roč. 1898, Zvolenská Slatina (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Garaj Ján, roč. 1878, Ábelová (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Hanuška Štefan, roč.1883, Halič (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Hibský Pavel, roč. 1882, Horný Tisovník (okres Detva). Padol na fronte.
  • Godava Ján, roč. 1893, Poltár (okres Poltár). Zomrel v ruskom zajateckom tábore.
  • Benca Ondrej, roč, 1886, Lentvora (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Ďurica Pavel, roč. 1894, Šuľa (okres Veľký Krtíš). Padol na fronte.
  • Kučera Matúš, roč. 1881, Hriňová (okres Detva). Padol na fronte.
  • Mikossi Anton, roč. 1894, Brezno (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Poliak Valent, roč. 1884, nar. v Braväcovo (okres Brezno), príslušný do Beňuš (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Szabó Anton, roč. 1892, Neporadza (okres Rimavská Sobota). Padol ann fronte v Bukovine.
  • Figa Peter, roč. 1895, Hriňová (okres Detva). Padol na fronte.
  • Vestég Pavel, roč. 1887, Ábelová (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Uhrín Ján, roč. 1897, Budiná (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Paučo, Ján, roč. 1888, Dobroč (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Lupták Štefan, roč. 1891, Detva (okres Detva). Padol na fronte.
  • Lisina Ondrej, roč. 1899, Málinec – m. č. Ipeľský Potok (okres Poltár). Padol na fronte.
  • Kováčik Pavel, roč. 1884, Zvolen (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Balaj Michal, roč. 1881, Balaj Michal, roč. 1881, nar. v Lehota nad Rimavicou (okres Rimavská Sobota), príslušný do Lučenec (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Fischer Peter, roč. 1894, Hronec (okres Brezno). Padol na fronte v Taliansku.
  • Bahýl Ján, roč. 1887, Zvolenská Slatina (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Cupci Juraj, roč. 1893, Turie Pole (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Dubec Karol, roč. 1893, Pohorelá (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Janšto Matúš, roč. 1881, Hriňová (okres Detva). Padol na fronte.
  • Fedor Ján, roč. 1889, Brezno (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Kalamár Juraj, roč. 1881, Hriňová (okres Detva). Padol na fronte.
  • Kapcát Adam, roč. 1881, Budiná (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Klačko Martin, roč. 1888, Banská Štiavnica (okres Banská Štiavnica). Padol na fronte.
  • Kvas Ján, roč. 1879, Sása (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Makan Juraj, roč. 1891, Čerín (okres Banská Bystrica). Padol na fronte.
  • Michalík Anton, roč. 1895, Hriňová (okres Detva). Padol na fronte.
  • Mikloš Mikuláš, roč. 1890, Brusno (okres Banská Bystrica). Padol na fronte.
  • Nemec Štefan, roč. 1879, Sása (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Paprčka Štefan, roč. 1896, Hriňová (okres Detva). Padol na fronte.
  • Peťko Ondrej, roč. 1892, Budiná (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Šulek Imrich, roč. 1897, Hriňová (okres Detva). Padol na fronte.
  • Vilhan Štefan, roč. 1892, Detva (okres Detva). Padol na fronte.
  • Mydlo Anton, roč. 1896, Donovaly (okres Banská Bystrica). Padol na fronte.
  • Kovács Štefan, roč. 1897, Vrbovka (okres Veľký Krtíš). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Barcík Jozef, roč. 1881, Železná Breznica (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Bella Jozef, roč. 1893, Jasenie (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Berki Ján, roč. 1882, Stará Huta (okres Detva). Padol na fronte.
  • Boltvan Juraj, roč. 1894, Málinec  (okres Poltár). Padol na fronte.
  • Durkovič Ján, roč. 1887, Turie Pole (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Fajdek Juraj, roč. 1884, Telgárt (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Juhász Ján, roč. 1890, Mikušovce (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Kačani Škobla Ján, roč. 1894, Mládzovo (okres Poltár). Padol na fronte.
  • Kán Michal, roč. 1895, Bacúch (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Kanda Pavel, roč. 1884, Budiná (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Kmeť Ondrej, roč. 1887, Očová (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Ponický Ján, roč. 1887, Môťová (okres Zvolen).
  • Kováč Ľudevít, roč. 1889, Čakanovce (okres Lučenec).
  • Kružliak Ján, roč. 1895, Klokoč (okres Zvolen).
  • Suja Juraj, roč. 1884, Budiná (okres Lučenec).

Vojaci IR 25 pochádzajúci mimo územia Slovenska:

Česká republika

  • Stein Arnold, roč. 1879, padol na fronte.

Maďarsko

Zoznam prepísal Martin Gallik.

Zdroje:

Kartotéka padlých v 1. svetovej vojne, vuapraha.cz

www.válka.cz