Zoznam padlých vojakov: Jazdecké jednotky rakúsko-uhorskej armády (časť III.)

Jazdecké jednotky boli súčasťou armád už od dávnoveku. Odkedy človek domestikoval kone, začal ich používať aj na vojenské účely. V priebehu stáročí sa význam a použitie vojenskej jazdy na bojisku vyvíjal, ale až do vypuknutia 1. svetovej vojny zostávala jazda jednou z hlavných zložiek pozemných armád všetkých mocností. Výnimkou nebola ani armáda Habsburskej monarchie a neskôr rakúsko-uhorská armáda. Do polovice 19. storočia sa jazdectvo vyvíjalo v dvoch základných líniách. Ťažká jazda bola tvorená predovšetkým kyrysníckymi, dragúnskymi či karabinierskymi jednotkami. Úlohou ťažkej jazdy bolo silným úderom prelomiť línie nepriateľa. Ľahkú jazdu tvorili v európskych armádach husárske, hulánske a švališérske pluky. Tieto jednotky boli predurčené využívať svoju pohyblivosť. Ich úlohou bol prieskum, prepady zo zálohy, obchvatné manévre, zaobstarávanie zásob na území nepriateľa a pod. Týmto úlohám zodpovedal aj výstroj, výzbroj a výcvik jednotlivých druhov jazdy. Po skončení napoleonských vojen sa úloha jazdy výrazne nezmenila. Došlo však k jej výraznej redukcii oproti jednotkám pechoty, ktorých vznikalo čoraz viac. Postupne dosahovali pešie jednotky k jazdeckým pomer 8:1

Pred prvou svetovou vojnou tvorilo jazdu spoločnej armády 42 plukov, z ktorých bolo 15 dragúnskych, 11 hulánskych a 16 husárskych. Napriek tomu, že sa zjednocovala výzbroj, výstroj, štruktúra a poslanie jazdeckých plukov, zachovali si historické názvy. Základnou operačnou jednotkou jazdy bol pluk. Pluky si do prvej svetovej vojny i počas nej zachovali členenie na dve koruhvy (Division, osztály). Každá z koruhiev sa ďalej členila na tri poľné jazdecké švadróny ( feldeskadron, tabori század). Poľné švadróny pluku boli číslované číslicami od 1do 6. Početný stav švadróny sa v tomto období pohyboval od 150 do 171 mužov. Každá švadróna mala mať 171 mužov, z toho 5 dôstojníkov, 2 rotných, 4 čatárov, 12 desiatnikov, štyroch veliteľov hliadok v poddôstojníckej hodnosti, 1 trubača a 122 jazdcov.

Jazdecký pluk bol doplnený ženijnou čatou, telegrafnou hliadkou a doplňovacou jednotkou. Doplňovacia jednotka sa mala v čase vojny rozrásť do veľkosti dvoch švadrón. Náhradne útvary v čase mieru mali na starosti evidenciu a ďalšie kompetencie. K pluku patrila aj štábna čata, ktorá zabezpečovala činnosť štábu. Niektoré pluky boli pred vojnou doplnené jazdeckým guľometným oddielom. Každý guľometný oddiel sa členil na dve guľometné čaty, vyzbrojené dvoma guľometmi Schwarzlose 7 alebo 7/12. Veliteľom oddielu bol dôstojník v hodnosti kapitána. Každý guľometný oddiel disponoval pri presune zásobou 60 tisíc nábojov. V roku 1904 bol mierový stav pluku stanovený na 45 dôstojníkov, 1085 mužov a 1021 koní. V prípade potreby mohli byť švadróny pluku rozdelené na ešte menšie jednotky. Každá švadróna sa členila na štyri jazdecké čaty. Tá sa ešte členila na 3 hliadky, čo bola zároveň najmenšia jazdecká jednotka.

Dopĺňanie plukov sa riadilo určitými tradíciami, ale aj praktickými potrebami. Napriek postupujúcej unifikácii jazdeckých jednotiek boli jazdecké pluky jednotlivých druhov dopĺňané mužstvom z oblastí, ktoré mali dlhodobé tradície a vzťah k dotyčnému druhu jazdeckých jednotiek. Napríklad husárske pluky boli dopĺňané zásadne z územia Uhorska, dragúnske z Predlitavska a osem z jedenástich hulánskych plukov bolo dopĺňaných z územia Haliče. Dopĺňanie plukov sa sústreďovalo na oblasti, kde mali chov koní a jazdectvo dlhodobú tradíciu. V rámci možností branného systému boli k jazde prednostne prideľovaní muži, ktorí už s koňmi pracovali.

V jazdeckých jednotkách rakúsko-uhorskej armády padli aj títo vojaci:

Honvédsky husársky pluk č. 7 (HHR 7)

  • Szabó Eugen, roč. 1891, Neded (okres Šaľa). Padol na fronte v Bukovine.
  • Tršák August, roč. 1887, Kráľová pri Senci (okres Senec). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Vagyon Michal, roč. 1892, Tvrdošovce (okres Nové Zámky). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Víg Ľudevít, roč. 1886, Dolné Saliby (okres Galanta). Padol na východnom fronte.
  • Vlkovič Michal, roč. 1885, Kajal (okres Galanta). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Zaic Ján, roč. 1891, Moravský Svätý Ján (okres Senica). Padol na fronte v Rumunsku.
  • Žákovič Ľudvík, roč. 1880, Malá nad Hronom (okres Nové Zámky). Zomrel vo vojenskej nemocnici.

Honvédsky husársky pluk č. 9 (HHR 9)

  • Bednárik Eduárd, roč. 1899, Hubina (okres Piešťany). Padol na fronte v Taliansku.
  • Gnoth Bedrich, roč. 1890, Partizánska Ľupča (okres Liptovský Mikuláš). Zomrel v zajateckom tábore v Rusku.
  • Orosz Jozef, roč. 1887, Povoda – m.č. Lidértejed (okres Dunajská Streda). Padol na fronte v Bukovine.

Honvédsky husársky pluk č. 14 (HHR 14)

  • Potlivka Michal, roč. 1891, Sedliska – m. č. Podčičva (okres Vranov nad Topľou). Padol na fronte v Taliansku.

Hulánsky pluk č. 1 (UR 1)

  • Vrubel Rudolf, roč. 1899, Žilina (okres Žilina). Zomrel vo vojenskej nemocnici.

Hulánsky pluk č. 6 (UR 6)

  • Dr. Schlesinger Pavel, roč. 1883, Dubnica nad Váhom (okres Ilava). Zomrel v epidemickej nemocnici na bližšie neurčenú chorobu.

Príslušníci bližšie neurčených jazdeckých jednotiek

  • Belányi Albert, roč. 1881, Bory (okres Levice). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Benedikt Ludvik, roč. 1873, narodený na Morave príslušný do Vradište (okres Skalica). Zomrel v zajateckom tábore v Rumunsku.
  • Csajka Anton, roč. 1876, Oravská Jasenica (okres Námestovo). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Csanda Štefan, roč. 1890, Družstevná pri Hornáde – m.č. Malá Vieska (okres Košice – okolie). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Csiba Pavel, roč. 1891, Veľké Blahovo (okres Dunajská Streda). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Csihy Michael, roč. 1875, Kravany (okres Trebišov). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Czech Štefan, roč. 1899, Skalité (okres Čadca). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Dobrý Anton, roč. 1884, Dolné Saliby (okres Galanta). Padol na východnom fronte.
  • Fritz Anton, roč. 1881, Banská Štiavnica (okres Banská Štiavnica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Galik Alexander, roč. 1886, Komárno – m. č. Lándor (okres Komárno). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Cerzon Ján, roč. 1890, Batizovce (okres Poprad). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Győri Ľudevit, roč. 1900, Svätý Peter (okres Komárno). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Hinscht Jozef, roč. 1900, Bošany (okres Partizánske). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Kendi Jan, roč. 1892, Svätuše (okres Trebišov). Padol na fronte v Bukovine.
  • Király Gašpar, roč. 1896, Dulovce (okres Komárno). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Kopervácz Jozef, roč.1897, Poľany (okres Trebišov). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Kriszt Karol, roč. 1899, Dolné Orešany (okres Trnava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Maczkó Alexander, roč. 1894, Dvory nad Žitavou (okres Nové Zámky). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Mudrouczik Rafael, roč. 1891, Lipovany  (okres Lučenec). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Nagy Vojtech, roč. 1893, Pribeta (okres Komárno). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Palyas Martin, roč. 1899, Ratkovské Bystré – m.č. Filier (okres Revúca). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Paňik Rafael, roč. 1887, Matúškovo (okres Galanta). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Pinter František, roč. 1884, Preseľany (okres Topoľčany). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Popper Ignác, roč. 1888, Rohožník (okres Malacky). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Půpalla Vincent, roč. 1899, Detvianska Huta (okres Detva). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Ščasný Pavel, roč. 1874, Skalica (okres Skalica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Szalony Ján, roč. 1891, Stará Ľubovňa (okres Stará Ľubovňa). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Talács Ján, roč. 1893, Kolta (okres Nové Zámky). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Tóth Karol, roč. 1881, Komárno (okres Komárno). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Ujhelyi František, roč. 1879, Bratislava – m.č. Podunajské Biskupice (okres Bratislava). Zomrel v zajateckom tábore v Rusku.
  • Vaško Michael, roč. 1885, Veľaty (okres Trebišov). Zomrel počas okupačnej služby na Ukrajine.
  • Veréb Michal, roč. 1899, Kuzmice (okres Trebišov). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Weis Adalbert, roč. 1891, Stratená  (okres Rožňava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Zsenis Ján, roč. 1885, Nový Život (okres Dunajská Streda). Zomrel vo vojenskej nemocnici.

Zdroje:

A Felvidék És Kárpátalja Hadtörténete 1914-1918. Zost. DE SGARDELLI, Caesar. Budapest: Athenaeum Irodalmi és Nyomdai Részvénytársulat , 1940. 441 s.

https://de.wikipedia.org/wiki/K.u._Landwehr_%28%C3%96sterreich-Ungarn%29

http://ee.valka.cz/pages/organizace.php?id=4303

Kartotéka padlých v 1. svetovej vojne, vuapraha.cz

www.válka.cz