Zoznam padlých vojakov: Jazdecké jednotky rakúsko-uhorskej armády (časť II.)

Jazdecké jednotky boli súčasťou armád už od dávnoveku. Odkedy človek domestikoval kone, začal ich používať aj na vojenské účely. V priebehu stáročí sa význam a použitie vojenskej jazdy na bojisku vyvíjal, ale až do vypuknutia 1. svetovej vojny zostávala jazda jednou z hlavných zložiek pozemných armád všetkých mocností. Výnimkou nebola ani armáda Habsburskej monarchie a neskôr rakúsko-uhorská armáda. Do polovice 19. storočia sa jazdectvo vyvíjalo v dvoch základných líniách. Ťažká jazda bola tvorená predovšetkým kyrysníckymi, dragúnskymi či karabinierskymi jednotkami. Úlohou ťažkej jazdy bolo silným úderom prelomiť línie nepriateľa. Ľahkú jazdu tvorili v európskych armádach husárske, hulánske a švališérske pluky. Tieto jednotky boli predurčené využívať svoju pohyblivosť. Ich úlohou bol prieskum, prepady zo zálohy, obchvatné manévre, zaobstarávanie zásob na území nepriateľa a pod. Týmto úlohám zodpovedal aj výstroj, výzbroj a výcvik jednotlivých druhov jazdy. Po skončení napoleonských vojen sa úloha jazdy výrazne nezmenila. Došlo však k jej výraznej redukcii oproti jednotkám pechoty, ktorých vznikalo čoraz viac. Postupne dosahovali pešie jednotky k jazdeckým pomer 8:1

Pred prvou svetovou vojnou tvorilo jazdu spoločnej armády 42 plukov, z ktorých bolo 15 dragúnskych, 11 hulánskych a 16 husárskych. Napriek tomu, že sa zjednocovala výzbroj, výstroj, štruktúra a poslanie jazdeckých plukov, zachovali si historické názvy. Základnou operačnou jednotkou jazdy bol pluk. Pluky si do prvej svetovej vojny i počas nej zachovali členenie na dve koruhvy (Division, osztály). Každá z koruhiev sa ďalej členila na tri poľné jazdecké švadróny ( feldeskadron, tabori század). Poľné švadróny pluku boli číslované číslicami od 1do 6. Početný stav švadróny sa v tomto období pohyboval od 150 do 171 mužov. Každá švadróna mala mať 171 mužov, z toho 5 dôstojníkov, 2 rotných, 4 čatárov, 12 desiatnikov, štyroch veliteľov hliadok v poddôstojníckej hodnosti, 1 trubača a 122 jazdcov.

Jazdecký pluk bol doplnený ženijnou čatou, telegrafnou hliadkou a doplňovacou jednotkou. Doplňovacia jednotka sa mala v čase vojny rozrásť do veľkosti dvoch švadrón. Náhradne útvary v čase mieru mali na starosti evidenciu a ďalšie kompetencie. K pluku patrila aj štábna čata, ktorá zabezpečovala činnosť štábu. Niektoré pluky boli pred vojnou doplnené jazdeckým guľometným oddielom. Každý guľometný oddiel sa členil na dve guľometné čaty, vyzbrojené dvoma guľometmi Schwarzlose 7 alebo 7/12. Veliteľom oddielu bol dôstojník v hodnosti kapitána. Každý guľometný oddiel disponoval pri presune zásobou 60 tisíc nábojov. V roku 1904 bol mierový stav pluku stanovený na 45 dôstojníkov, 1085 mužov a 1021 koní. V prípade potreby mohli byť švadróny pluku rozdelené na ešte menšie jednotky. Každá švadróna sa členila na štyri jazdecké čaty. Tá sa ešte členila na 3 hliadky, čo bola zároveň najmenšia jazdecká jednotka.

Dopĺňanie plukov sa riadilo určitými tradíciami, ale aj praktickými potrebami. Napriek postupujúcej unifikácii jazdeckých jednotiek boli jazdecké pluky jednotlivých druhov dopĺňané mužstvom z oblastí, ktoré mali dlhodobé tradície a vzťah k dotyčnému druhu jazdeckých jednotiek. Napríklad husárske pluky boli dopĺňané zásadne z územia Uhorska, dragúnske z Predlitavska a osem z jedenástich hulánskych plukov bolo dopĺňaných z územia Haliče. Dopĺňanie plukov sa sústreďovalo na oblasti, kde mali chov koní a jazdectvo dlhodobú tradíciu. V rámci možností branného systému boli k jazde prednostne prideľovaní muži, ktorí už s koňmi pracovali.

V jazdeckých jednotkách rakúsko-uhorskej armády padli aj títo vojaci:

Honvédsky husársky pluk č. 5 (HHR 5)

  • Lehotský Pavel  Jozef, roč. 1878, Rožňava – m.č. Nadabula (okres Rožňava). Zomrel v zajateckom tábore v Rusku.
  • Lesták Johan, roč. 1893, Badín (okres Banská Bystrica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Mács Michael, roč. 1879, Čamovce (okres Lučenec). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Márton Mikuláš, roč. 1877, Rimavská Sobota (okres Rimavská Sobota). Padol na východnom fronte.
  • Máté Juraj, roč. 1898, Pavlovce nad Uhom (okres Michalovce). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Matiščik Valent, roč.1889, Klčov (okres Levoča). Padol na východnom fronte.
  • Matula Vincenc, roč. 1898, Lúčky (okres Ružomberok). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Mihalik Ján, roč. 1880, Svrbice (okres Topoľčany). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Palkovics Ondrej, roč. 1880, Rimavské Brezovo (okres Rimavská Sobota). Padol na fronte v Rumunsku.
  • Pekarcsik Josef, roč. 1893, Krásnohorská Dlhá Lúka (okres Rožňava). Zomrel v epidemickej nemocnici na bližšie neurčenú chorobu.
  • Raáb Vojtech, roč. 1884, Moldava nad Bodvou (okres Košice – okolie). Padol na fronte v Haliči.
  • Ragán Ján, roč. 1891, Kuzmice (okres Trebišov). Zomrel v epidemickej nemocnici na bližšie neurčenú chorobu.
  • Révai Jozef, roč. 1878, Lenartovce (okres Rimavská Sobota). Padol na fronte v Rumunsku.
  • Sauberer Štepán, roč. 1899, Košice (okres Košice). Padol na fronte v Taliansku.
  • Scserbák Štefan, roč. 1866, Horňa (okres Sobrance). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Simonovics Mór, roč. 1898, Priekopa (okres Sobrance). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Tamás Ján, roč. 1890, Plešivec (okres Rožňava). Padol na fronte v Rumunsku.
  • Tkáč Ján, roč. 1883, Rudlov (okres Vranov nad Topľou). Zomrel v zajateckom tábore v Rumunsku.
  • Tóth Štefan roč. 1887, Stará Bašta (okres Rimavská Sobota). Padol na fronte v Haliči.
  • Vašaš Jozef, roč. 1879, Hnúšťa – m.č. Hnúšťava (okres Rimavská Sobota). Padol na fronte v Taliansku.
  • Csepel Štefan, roč. 1887, Rimavská Sobota – m.č. Dužava (okres Rimavská Sobota). Padol na fronte v Rumunsku.

Honvédsky husársky pluk č. 6 (HHR 6)

  • Horvay Jozef, roč. 1884, Veľká Ves (okres Poltár). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Janovský Viliam, roč. 1887, Kremnica (okres Žiar nad Hronom). Zomrel v zajateckej nemocnici v Rusku.
  • Jóba Gejza, roč. 1898, Zemné (okres Nové Zámky). Padol na fronte v Rumunsku.
  • Kocsis Ján, roč. 1878, Veľký Meder (okres Dunajská Streda). Padol na fronte v Bukovine.
  • Kováč Jozef, roč. 1879, Veľký Kýr (okres Nové Zámky). Padol na fronte v Bukovine.
  • Lizicza Jozef, roč. 1885, Nesvady (okres Komárno). Padol na fronte v Bukovine.
  • Néveri Ľucevit, roč. 1876, Kolárovo (okres Komárno). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Petrík Ľudevít, roč. 1877, Imeľ (okres Komárno). Padol na fronte v Bukovine.
  • Provodovsky Ján, roč. 1878, Palárikovo (okres Nové Zámky). Padol na fronte v Rumunsku.
  • Szalai Ondrej, roč. 1875, Chotín (okres Komárno). Padol na fronte v Bukovine.
  • Szöllősy Ján, roč. 1876, Šurany (okres Nové Zámky). Padol na fronte.
  • Frenčík Štefan, roč. 1880, Marcelová – m.č. Krátke Kesy (okres Komárno). Padol na fronte v Bukovine.

Honvédsky husársky pluk č. 7 (HHR 7)

  • Biró František, roč. 1878, Trnava (okres Trnava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Biró Ján, roč. 1891, Malé Dvorníky (okres Dunajská Streda). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Bondor Jozef, roč. 1893, Dolné Saliby (okres Galanta). Padol na fronte v Haliči.
  • Csomor Ondrej, roč. 1895, Orechová Potôň (okres Dunajská Streda). Padol na fronte v Bukovine.
  • Czifferi Ján, roč. 1897, Čenkovce (okres Dunajská Streda). Padol na fronte v Bukovine.
  • Čáno Štefan, roč. 1898, Dunajská Streda (okres Dunajská Streda). Padol na fronte v Bukovine.
  • Duša Julius, roč. 1890, Čalovec (okres Komárno). Padol na fronte v Bukovine.
  • Győre Ján, roč. 1897, Nesvady (okres Komárno). Padol na východnom fronte.
  • Janář Štefan, roč. 1875, Bánovce nad Bebravou (okres Bánovce nad Bebravou). Padol na východnom fronte.
  • Kocsis Valent, roč. 1893, Dubník (okres Nové Zámky). Zomrel vo vojenskej nemocnici. Padol na fronte v Bukovine.
  • Kovács Mikuláš, roč. 1889, Michal na Ostrove (okres Dunajská Streda). Padol na fronte v Bukovine.
  • Krbica Ján, roč. 1893, Senica (okres Senica). Padol na východnom fronte.
  • Kuschner Ladislav, roč. 1895, Levice (okres Levice). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Lukáč Jozef, roč. 1873, Dolný Pial (okres Levice). Zomrel v epidemickej nemocnici na bližšie neurčenú chorobu.
  • Michalovič Michal, roč. 1888, Čáry (okres Senica). Padol na fronte v Haliči.
  • Nemčič Koloman, roč. 1899, Majcichov (okres Trnava). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Psotný Štefan, roč. 1898, Nové Mesto nad Váhom (okres Nové Mesto nad Váhom). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Pusztai Ján, roč. 1898, Slovenské Ďarmoty (okres Veľký Krtíš). Zomrel vo vojenskej nemocnici.
  • Riška Ferdinand, roč. 1893, Brodské (okres Skalica). Zomrel vo vojenskej nemocnici.

Zdroje:

A Felvidék És Kárpátalja Hadtörténete 1914-1918. Zost. DE SGARDELLI, Caesar. Budapest: Athenaeum Irodalmi és Nyomdai Részvénytársulat , 1940. 441 s.

https://de.wikipedia.org/wiki/K.u._Landwehr_%28%C3%96sterreich-Ungarn%29

http://ee.valka.cz/pages/organizace.php?id=4303

Kartotéka padlých v 1. svetovej vojne, vuapraha.cz

www.válka.cz