Crux Galiciae, ako príklad verejnej starostlivosti o vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny v Haliči

Miroslaw LOPATA

Organizácia, ktorú mám česť predstaviť na tejto konferencii, nesie názov „Crux Galiciae”. Plný názov tejto organizácie je Združenie aktívnej ochrany vojenských cintorínov z I. svetovej vojny v Haliči. V úvode svojho vystúpenia by som rád tento dlhý názov rozšifroval a vysvetlil, čo znamená.

Prečo práve združenie „aktívnej ochrany”? Zakladajúci členovia našej organizácie sa už od jej vzniku zaoberali problematikou ochrany vojenských cintorínov z I. svetovej vojny v Haliči, z ktorých mnohé sa nachádzajú v neutešenom stave. Veľmi dlho sme diskutovali nad otázkou starostlivosti o tieto cintoríny a zamýšľali sme sa nad skutočnosťou, že viaceré cintoríny sa síce rekonštruujú, ale nereflektuje sa pôvodná dokumentácia a autentický dobový vzhľad týchto lokalít. K takýmto prehmatom dochádzalo aj napriek tomu, že členovia našej organizácie na to upozorňovali v miestnej tlači, na internete alebo dokonca v televíznych reportážach. Napríklad tajomníčka združenia „Crux Galiciae” Agnieszka Partridge, ktorá je novinárkou, na tieto skutočnosti pravidelne poukazovala vo svojich materiáloch. Napriek tomuto neprinieslo naše úsilie žiadnu odozvu a v rekonštrukcii vojenských cintorínov z I. svetovej vojny sa v mnohých prípadoch pokračovalo bez využitia originálnych archívnych dokumentov. Taktiež dochádzalo k tomu, že o zrekonštruované lokality sa potom už nikto ďalej nestaral a tie po niekoľkých rokoch začal opäť pokrývať kroviská a divoký rastlinný porast.

V dôsledku toho sme sa rozhodli vziať situáciu do vlastných rúk a venovať sa tým problémom, ktoré sme vnímali ako najnaliehavejšie. Začali sme sa tomu venovať aktívne vlastnou fyzickou prácou. Popri dovtedajšom publikovaní a archívnom výskume sme pristúpili aj k praktickej činnosti a začali sme jednotlivé vojenské cintoríny upravovať do takej podoby, ktorá zodpovedala našim predstavám. Pochopili sme totiž, že orgány štátnej správy a miestnej samosprávy môžu prejsť mlčaním naše výhrady publikované v tlači, ale už nemôžu odignorovať tú skutočnosť, že občania sa svojpomocne v rámci kultúrno-spoločenskej aktivity postarajú o niektorý z vojenských cintorínov. Ako sa v priebehu času ukázalo, mali sme čiastočne pravdu. Taktiež sme zistili, že práve prostredníctvom aktívnej práce na úprave takýchto lokalít dokážeme zaangažovať mladých ľudí, ktorí majú záujem prispieť k starostlivosti o naše historické dedičstvo. Odtiaľ vlastne pochádzajú aj slová „aktívna ochrana” v názve združenia.

Naša organizácia si za jeden zo svojich cieľov určila zabrániť tým nesprávnym postupom pri rekonštrukcii vojenských cintorínov z I. svetovej vojny, ku ktorým dochádzalo, keď rekonštrukciu realizovali oficiálne inštitúcie bez ohľadu na archívnu dokumentáciu a pôvodný historický vzhľad týchto lokalít. Uvedomili sme si, že tento cieľ dosiahneme len vtedy, keď nás tieto inštitúcie budú rešpektovať ako plnohodnotného partnera. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli naše združenie inštitucionalizovať a zaregistrovali sme ho v Krajskom súdnom registri. „Crux Galiciae” získalo štatistické číslo v rámci REGON-u a taktiež daňové identifikačné číslo. V dôsledku toho sme začali fungovať ako právnická osoba a hlas nášho združenia sa adekvátne tomu aj posilnil. V priebehu rokov 2006 a 2007 sa nám podarilo presadiť niekoľko vecí, o ktoré sme sa v predošlých pár rokoch bezvýsledne snažili ako súkromné osoby.

Naše združenie je založené na princípe dobrovoľnosti a nikto z nás sa nevenuje problematike vojenských cintorínov na profesionálnej báze. To nám dáva veľkú slobodu konania, pretože nie sme závislí od orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy a nepodliehame tak ich tlaku. Taktiež nie sme závislí od sponzorov, v záujme ktorých by sme museli pri našej činnosti zamlčiavať niektoré pre nich citlivé alebo kontroverzné skutočnosti. Našu nezávislosť do malej miery zvyšuje aj dobrovoľný finančný príspevok členov združenia, ktorý ročne dosahuje výšku 50 PLN (450 SK). Nie je to síce veľa, ale v prípade, že niektorý rok nezískame financie z vonkajších zdrojov, umožní nám to udržať aspoň základné aktivity združenia.

V súčasnosti „Crux Galiciae” disponuje 17 členmi, medzi ktorými môžete nájsť architekta, vysokoškolského pedagóga, novinára, knihovníka, úradníka, archivára, učiteľa aj študentov a žiakov. Naši členovia bývajú v Gorliciach, Tarnowe, Krakowe, Bochni, Jasle a v niekoľkých menších obciach. Miesta ich trvalého bydliska sú rozosiate po celom území historickej Haliče, čo má veľmi veľký význam pre našu činnosť. Každý z členov monitoruje aktuálny stav vojenských cintorínov v okolí svojho trvalého bydliska a na základe toho môžeme vytipovať tie lokality, ktoré sú najviac zanedbané a najurgentnejšie potrebujú aspoň základnú sanáciu.

K formálnemu zaregistrovaniu „Crux Galiciae” došlo v októbri 2005, ale ešte predtým sme začali aktívnu činnosť. Na základe iniciatívy pokladníka nášho združenia Roberta Kozłowskieho sme pristúpili k vyklčovaniu a pokoseniu vojenského cintorína č. 155 v Chojniku – Stadniczówce, ktorý sa nachádza v Tarnowskom okrese. Lokalita sa nachádzala v takom stave, že vôbec nebolo možné určiť, že ide o miesta posledného odpočinku vojakov padlých počas I. svetovej vojny. Kolega Robert do tejto akcie, ktorá trvala dve po sebe idúce soboty, zaangažoval veľkú časť svojej rodiny aj časť rodiny svojej manželky. Vďaka vypožičanej ručnej motorovej píle sme boli schopní vyklčovať celú lokalitu s celkovou rozlohou 540 m2. Vojenský cintorín sme následne ohradili provizórnym plotom z dreva, ktoré sme získali pri vyklčovaní porastu. Taktiež sme na pôvodné miesta postavili náhrobné kamene, ktoré boli povyvracané. Táto akcia nám však ukázala, že bez vlastného špeciálneho vybavenia sa v budúcnosti pri takejto činnosti zaobídeme len veľmi ťažko.

Na začiatku roku 2006 sme tento logistický problém vyriešili. Od Rakúskeho čierneho kríža sme získali dotáciu 1000 EUR ako ocenenie nášho úsilia o sanáciu vojenského cintorína č. 155 v Chojniku – Stadniczówce. Vďaka nej sme si mohli zaobstarať vlastné špeciálne vybavenie v podobe benzínovej kosačky, ručnej motorovej píly a menších pracovných nástrojov, ako sú hrable či kosáky. V priebehu leta 2006 sme niekoľko víkendov strávili pri úprave ďalších vojenských cintorínov z I. svetovej vojny. Počas dovolenky od 1. 7. do 8. 7. a potom ešte 15. 7. 2007 sme pracovali na vojenskom cintoríne č. 77 v Ropicy Górnej pri Sękowe v Gorlickom okrese. Táto lokalita bola síce zrekonštruovaná, ale potom sa o ňu už nikto nestaral a v dôsledku toho veľmi zarástla krovinami a divokým rastlinstvom. Dokonca aj vchod na tento vojenský cintorín bol prakticky neviditeľný a vstupná brána obrástla do takej miery, že sa nedala ani otvoriť. Najprv sme si museli presekať a vykosiť prístupovú cestu a až potom sme mohli očistiť aj hrobové polia s celkovou rozlohou 260 m2. Hlavným efektom našej práce však bolo upútanie pozornosti zodpovedných orgánov miestnej samosprávy, ktoré predtým nereagovali na naše listy a články. Ich predstavitelia sa potom postarali o dokončenie našej práce a nariadili vyklčovať a vykosiť aj priestor okolo vojenského cintorína č. 77 v Ropicy Górnej.

V priebehu 21. – 22. 7. 2006 sme sa venovali vojenskému cintorínu č. 12 v Cieklinie pri Dębowieci v Jasielskom okrese. Išlo o malú lokalitu, de facto o jeden veľký masový hrob s celkovou rozlohou 160 m2. V priebehu rokov tento vojenský cintorín skoro úplne spustol a hrozil jeho definitívny zánik. Mali sme dokonca problém nájsť toto miesto v okolitom teréne, pretože celá lokalita bola zarastená hustými krovinami tŕnia a ostružín. Práca na tomto vojenskom cintoríne nám utkvela v pamäti z dvoch príčin. Tou prvou príčinou boli extrémne horúčavy 37°C a tou druhou bola návšteva starostu obce Dębowiec. Náš boj s prírodou priniesol úspech a po skončení prác boli pozostatky tohto vojenského cintorína veľmi dobre viditeľné. Pred našimi očami aj pred očami starostu obce Dębowiec sa odkrýval pohľad na úplne spustnutú a zanedbanú lokalitu. Tento obraz priniesol želateľný účinok a miestna samospráva v druhej polovici roku 2007 pristúpila ku generálnej rekonštrukcii vojenského cintorína č. 12 v Cieklinie.

Ďalším cieľom našich aktivít sa stal vojenský cintorín č. 112 v Rożnowicach pri Biecz v Gorlickom okrese. Táto lokalita s celkovou rozlohou 570 m2 patrila k najviac zanedbaným a spustnutým v tomto okrese. Pôvodný múr okolo cintorína sa rozpadol a jednotlivé hrobové polia už neboli v teréne ani viditeľné. Celá lokalita bola zarastená hustými krovinami a divokým rastlinstvom, ktoré znemožňovali, aby bola navštevovaná. Výsledkom našej práce realizovanej dve po sebe idúce soboty (5. 8. a 12. 8. 2006) bol fakt, že vojenský cintorín bol zbavený neprehľadnej rastlinnej pokrývky. Odkrytie jeho skutočného stavu, ktorý si vyžaduje okamžitú rekonštrukciu, slúži ako memento pre orgány miestnej samosprávy, ktoré by sa mali postarať o generálnu opravu.

V dňoch 9. – 10. 9. 2006 sme sa venovali údržbe vojenských cintorínov č. 155 v Chojniku – Staniczówce a č. 149 v Chojniku – Zadziele, ktoré sa nachádzajú pri Gromniku v Tarnowskom okrese. Vojenský cintorín č. 155 v Chojniku – Staniczówce sme ošetrili už v roku 2005, ale za uplynulých 12 mesiacov sa objavili výhonky nových krovín, na odstránenie ktorých sme potrebovali niekoľko hodín. V prípade vojenského cintorína č. 149 v Chojniku – Zadziele sme sa sústredili na jeho vnútrajšok, ktorý si vyžadoval vyklčovanie krovín a vykosenie divokého rastlinstva na rozlohe 104 m2. Pred začatím našej práce presahovala výška krovín rast dospelého človeka a najväčší problém sme mali s vyklčovaním pichľavých agátov. Jednotlivé súčasti tohto vojenského cintorína, s výnimkou centrálneho pamätníka, sa do dnešných dní zachovali v relatívne dobrom stave, a preto orgány miestnej samosprávy nevenovali tejto lokalite potrebnú pozornosť.

Našu činnosť v roku 2006 sme zavŕšili prácou na vojenskom cintoríne č.64 v Bartnem pri Sękowe v Gorlickom okrese. Realizovali sme ju tesne pred sviatkom Všetkých svätých na počesť vojakov padlých v I. svetovej vojne. Naším cieľom bolo sprístupniť túto lokalitu ľuďom, ktorí by chceli počas tohto sviatku zapáliť sviečku na hroboch padlých. Predtým to nebolo možné, pretože celý vojenský cintorín zarástol divokým rastlinstvom. Vyžiadalo si to 6 hodín, než sme vykosili lokalitu s celkovou rozlohou 320 m2. Pracovná sezóna v roku 2006 bola slávnostne ukončená pohostením spojeným s opekačkou v blízkom táborisku PTTK v Bartnem.

V jeseni 2006 sme sa stretli s predstaviteľmi Rakúskeho čierneho kríža a vyúčtovali sme ich dotáciu. Na základe našej dovtedajšej činnosti sme získali aj prísľub ďalšej dotácie na nákup špeciálneho vybavenia a na prevádzkové náklady. V roku 2007 sme z tohto zdroja čerpali 600 EUR.

Novú pracovnú sezónu roku 2007 sme začali akciou úplne iného charakteru, než aké sme robili dovtedy, avšak tiež súvisela so starostlivosťou o vojenské cintoríny I. svetovej vojny. Dňa 14. 4. 2006 sa päť členov nášho združenia vybralo na občiansky cintorín v Borzęcine v Brzeskom okrese, na ktorom sa nachádzala parcela č.266 s hrobmi padlých vojakov. Aj v tejto lokalite neboli hroby viditeľné, ale dôvodom nebolo ako obyčajne rastlinstvo, ale hŕby odpadkov v podobe starých vencov, vyschnutých kvetov, umelých dekorácií a vyhoretých kahancov. Občiansky cintorín v Borzęcine je síce dlhý niekoľko stoviek metrov, ale veľmi úzky a odpadkové kontajnery sa nachádzajú presne na opačnom konci ako parcela s vojnovými hrobmi. Mnohým ľuďom sa nechcelo merať cestu cez celý cintorín až ku kontajnerom, a preto pri upratovaní civilných hrobov prenášali odpadky na vojnové hroby. Táto prax trvala niekoľko rokov, o čom svedčil aj výsledok našej práce – z parcely s celkovou rozlohou 170 m2 sme povynášali 25 kusov 120-litrových igelitových vriec plných odpadkov, ktoré ležali v troch vrstvách.

V lete sme začali našu činnosť na vojenských cintorínoch č.155 v Chojniku – Staniczówce a č. 149 v Chojniku – Zadziele. Dňa 7. 7. 2007 sme ich vyčistili od divokého rastlinstva, ktoré sa od našej minuloročnej návštevy opäť impozantne rozšírilo po oboch lokalitách. Obidva cintoríny sme dali do poriadku a vďaka predošlému vyklčovaniu hrubých kriakov šlo teraz odstraňovanie mladých krovísk a kosenie divokého rastlinstva už ľahšie.

Ďalšia akcia nášho združenia sa uskutočnila na vojenskom cintoríne č. 61 v Gładyszówe v blízkosti Uście Gorlickie v Gorlickom okrese. Ide o veľmi peknú lokalitu, ktorej architektonickú podobu naprojektoval známy slovenský architekt Dušan Jurkovič. Tento vojenský cintorín bol pred niekoľkými rokmi rekonštruovaný, ale potom sa oň už nikto pravidelne nestaral a celá lokalita zarástla do takej miery, že len s problémami bolo možné dostať sa k centrálnemu pamätníku. Išlo o veľký vojenský cintorín s celkovou rozlohou 790 m2 a jeho vyklčovanie a vykosenie začalo v sobotu 11. 9. 2007 a trvalo ďalšie dve nasledujúce soboty. Najväčším problémom bolo to, že nie všade sme mohli použiť špeciálne vybavenie, pretože hroby mali vysoké obloženie z kameňa a každá naša neopatrnosť by mohla viesť k poškodeniu benzínovej kosačky. V dôsledku toho sme viac používali ručné nástroje, čo si vyžiadalo aj adekvátne viac času.

V uplynulých rokoch sa činnosť nášho združenia neobmedzovla len na fyzickú prácu, ale pokračovali sme aj v komunikácii s orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy. Poukazovali sme na chyby a nepresnosti pri rekonštrukciách vojenských cintorínov z obdobia I. svetovej vojny aj na nedostatky týkajúce sa ich pravidelnej údržby. Najvýznamnejším výsledkom tohto úsilia je naša spolupráca s Pobočkou krakovského krajského pamiatkového konzervátora v Nowom Sądzie (Delegatura Wojewódzkiego Konserwatora Zabytków w Krakowie). V spolupráci s riaditeľom tejto pobočky sme sa venovali vojenskému cintorínu č.44 v Długiem v blízkosti Sękowa v Gorlickom okrese. Táto lokalita bola rekonštruovaná už v roku 1998, avšak z úplne neznámych príčin došlo pritom k jej zmenšeniu na 25% od pôvodnej veľkosti zachytenej na dobových archívnych dokumentoch. V dôsledku toho sa väčšina pochovaných vojakov ocitla mimo zrekonštruovaného vojenského cintorína von za jeho plotom. Napriek novinovým a časopisovým článkom, ktoré sme publikovali ešte pred vznikom nášho združenia, nikto z predstaviteľov zodpovedných orgánov na túto skutočnosť nereagoval. Opäť sa ukázalo, že odignorovať hlas niekoľkých občanov je ľahšie ako hlas oficiálne zaregistrovaného občianskeho združenia. Po založení „Crux Galiciae” sme v mene našej organizácie komunikovali s riaditeľom spomínanej pobočky v Nowom Sądzie. Na základe našej iniciatívy a jeho pomoci došlo priamo na pôde vojenského cintorína k stretnutiu s predstaviteľmi miestnej samosprávy Sękowa. Výsledkom bolo okamžité oplotenie lokality v jej pôvodnej historickej rozlohe, ktoré bolo financované miestnou samosprávou. V blízkej budúcnosti riaditeľ Pobočky krakovského krajského pamiatkového konzervátora v Nowom Sądzie plánuje novú rekonštrukciu vojenského cintorína č. 44 v Długiem, ktorá by mu prinavrátila autentickú podobu. Pri týchto prácach budú využité archívne dokumenty, ktoré boli zhromaždené členmi nášho združenia.

Nakoľko pred založením „Crux Galiciae” väčšina našich členov robila aj individuálny výskum a publikovala o problematike vojenských cintorínov I. svetovej vojny v Haliči, v našej činnosti v rokoch 2005 – 2007 sme nezanedbávali ani tento aspekt. Výsledkom spoločného archívneho, muzeálneho a terénneho výskumu boli príspevky, s ktorými naši členovia vystúpili na konferencii „Znaky pamäti – cintoríny I. svetovej vojny v Haliči”. Túto konferenciu spoluorganizoval „Crux Galiciae” v spolupráci s Mestskou knižnicou „Stanisława Gabryela” v Gorlicach a uskutočnila sa 27. 10. 2007.

Prvý konferenčný príspevok niesol názov „Nerealizované projekty vojenských cintorínov Dušana Jurkoviča” a jeho autorom bol predseda nášho združenia Maciej Dziedziak, študent europeistiky na Jagellonskej univerzite v Krakove. Vo svojom vystúpení urobil komparatívnu analýzu projektových návrhov D. Jurkoviča s jeho realizovanými projektmi, podľa ktorých bolo v rokoch 1916 – 1918 vybudovaných niekoľko vojenských cintorínov. Využil bohatú archívnu dokumentáciu a architektonické skice, v ktorých sa dochovali umelecké zámery D. Jurkoviča.

Druhý konferenčný príspevok niesol názov „Vojenský cintorín č. 202 v Tarnowe – história a súčasnosť” a jeho autorom bol Robert Kozłowski. Vo svojom vystúpení hovoril o škandalóznej a protiprávnej likvidácii tohto vojenského cintorína v 60. rokoch, keď došlo k premene tejto lokality na verejný pozemok. Solídne zdokumentované a podložené fakty, ktoré poukazovali na súčasný nedôstojný stav miesta posledného odpočinku 1500 vojakov, vyvolali veľký ohlas už počas diskusie, ale aj v kuloároch konferencie.

Tretí príspevok niesol názov „Cintoríny I. svetovej vojny – pamätníky rozprestreté po krajine” a jeho autormi boli doktorka architektúry Urszula Forczek-Brataniec a inžinier-architekt Marcin Brataniec. Vo svojom vystúpení sa venovali problematike ochrany pôvodnej podoby kultúrno-spoločenských pamiatok v teréne. Na príklade vojenských cintorínov v okolí Sękowej a Gorlic poukázali na tie faktory, ktoré ohrozujú zachovanie autentického vzhľadu lokalít a ich bezprostredného okolia.

Štvrtý konferenčný príspevok niesol názov „Hroby židovských vojakov Veľkej vojny v Haliči” a jeho autorom bol Mirosław Łopata. Vo svojom vystúpení sa venoval bojovému nasadeniu vojakov židovského vierovyznania a rôznym aspektom, ktoré sú spojené so spôsobom ich pochovávania.

Piaty príspevok niesol názov „Vybrané aspekty symboliky cintorínov I. svetovej vojny v západnej Haliči na pozadí európskych tradícií” a jeho autorkou bola novinárka Agnieszka Partridge. Vo svojom vystúpení priblížila široké spektrum otázok týkajúcich sa kultúrno-historickej architektúry vojenských cintorínov a využila pri tom množstvo informačných zdrojov a obrazového materiálu.

Šiesty konferenčný príspevok niesol názov „Západohaličské cintoríny na pohľadniciach vydaných Oddielom vojnových hrobov v Krakove” a jeho autrom bol Kamil Ruszała. Vo svojom príspevku hovoril o využití takých predmetov zberateľského záujmu, akými sú pohľadnice, pri realizovaní historického výskumu.

Siedmym a posledným príspevkom bolo vystúpenie Macieja Dziedziaka, predsedu „Crux Galiciae”, ktorý predstavil činnosť združenia pri aktívnej ochrane vojenských cintorínov z obdobia I. svetovej vojny. Účastníci konferencie si mohli pozrieť obrazovú prezentáciu dokumentujúcu prácu združenia v rokoch 2005-2007 na príklade štyroch vojenských cintorínoch v Gorlickom okrese (lokality č. 61, 64, 77 a 112) a porovnať ich predošlý neutešený stav so súčasným stavom, ktorý je výsledkom starostlivosti „Crux Galiciae”.

Túto konferenciu, ktorá sa 27.10.2007 uskutočnila v Gorliciach, svojou prítomnosťou poctili aj naši priatelia – členovia klubu vojenskej histórie „Beskydy” zo Slovenska. Vďaka nim som mal možnosť vystúpiť na konferencii v Humennom 6. 12. 2007 a predstaviť verejnosti činnosť Združenia aktívnej ochrany vojenských cintorínov z I. svetovej vojny v Haliči „Crux Galiciae”. Keďže aj na území Slovenska sa nachádza množstvo vojenských cintorínov z tohto obdobia, tak si dovolím vysloviť nádej, že naše kontakty neostanú len na úrovni výmeny informácií, ale transformujú sa aj do podoby vzájomnej spolupráce. Takáto spolupráca je totiž v záujme starostlivosti o vojenské cintoríny I. svetovej vojny, ktoré rovnako v Poľsku aj na Slovensku predstavujú významné kultúrno-spoločenské pamiatky.

Preklad: Matúš KORBA

Článok vyšiel v originály pod názvom: Združenie aktívnej ochrany vojenských cintorínov z I. svetovej vojny v Haliči ako príklad verejnej starostlivosti o kultúrno-spoločenské pamiatky. Článok je súčasťou zborníka z medzinárodnej vedeckej konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch.

PODPORTE NÁS:

Páči sa Vám činnosť Klubu vojenskej histórie Beskydy. Podporte nás:

IBAN: SK4511000000002623066419

Za každý dar ďakujeme.