Záchrana vojnových cintorínov – nutnosť, či zbytočnosť?

Občianske združenie Klub vojenskej histórie vstúpilo do ôsmeho roku svojej existencie. Od svojho vzniku si za základný cieľ kladie realizáciu odborného výskumu v oblasti vojnových cintorínov a ich praktickú záchranu.  Ťažiskom výskumu je rekonštrukcia bojových operácii z prvej svetovej vojny na našom území, ale predovšetkým vznik a následný osud vojnových cintorínov, ktoré v našom regióne zostali, ako smutný pozostatok Karpatského frontu.  Za niekoľko rokov náš výskum pokročil o riadny kus. Všetky  výsledky nášho výskumu pravidelne publikujeme na internete, v našich publikáciách, či v odborných časopisoch alebo zborníkoch. Pravidelne sa zúčastňujeme odborných konferencií doma i v zahraničí. Pravidelným publikovaním výsledkov nášho výskumu, dokazujeme, že sa za naše výsledky nehanbíme a zároveň vyzývame laickú i odbornú verejnosť na verejnú diskusiu o vojnových cintorínoch a jej budúcnosti. Som veľmi hrdý, že za uplynulé obdobie si naše združenie vybudovalo kredit, odbornej a zdatnej organizácie. O tomto aspekte svedčí množstvo občianskych i štátnych organizácii na Slovensku i v zahraničí, s ktorými v súčasnosti spolupracujeme.

Potreba  verejnej diskusie sa v  dnešnej dobe javí ešte akútnejšie, než v minulosti. Vojnové cintoríny zažili počas svojej takmer storočnej histórie všelijaké časy.  Väčšinou boli ignorované a  upadali do zabudnutia. Len na veľmi krátky čas zažili obdobie pomerne intenzívnej starostlivosti. Naopak veľmi dlho stáli na pokraji zániku  a mnohým z nich , ešte zánik hrozí. Po roku 1989 sa Slovensko po vzore iných krajín opäť začalo starať o vojnové pohrebiská. Veľmi dlhý čas trvalo, kým sa vybudovala infraštruktúra starostlivosti o vojnové hroby a pre niektoré cintoríny bolo už neskoro. Napriek tomu, že sa situácia zlepšila, stále je čo naprávať. Veľkou slabinou starostlivosti o vojnové cintoríny je fakt, že na Slovensku nikdy neprebehla seriózna diskusia, ktorá by verejnosti ozrejmila význam vojnových cintorínov a dôvody, ktoré vedú k starostlivosti o vojnové hroby. Môžeme povedať, že ani ľudia v regióne severovýchodného Slovenska, v ktorom sa nachádza najväčšia koncentrácia vojnových cintorínov, si neuvedomujú význam týchto cintorínov.

Aj z týchto dôvodov  sme si zaumienili nielen skúmať vojnové cintoríny, ale ich aj priblížiť dnešným ľuďom. Tento článok si kladie za cieľ v stručnosti vysvetliť dôvody, pre ktoré musíme vojnové cintoríny rekonštruovať a chrániť.  Týchto dôvodov je viacero:

1. Úcta k obetiam vojny
V civilizovanej spoločnosti patrí k dobrým zvykom uctiť si pamiatku padlých v rozličných konfliktoch. O to viacej sa tento problém týka padlých vojakov v prvej svetovej vojne. Na každom cintoríne vedľa seba ležia vojaci rôznej štátnej príslušnosti, rôznych národností a náboženskej konfesie. V moderných dejinách je to výnimka. Padlých vojakov pochovali rovnakým spôsobom. Na spôsob pochovávania nemal vplyv žiaden ideologický pohľad. Bývalí nepriatelia si boli po smrti úplne rovní. V tomto smere nesú vojnové cintoríny v Karpatoch, veľký civilizačný odkaz pre dnešnú spoločnosť a sú veľkým svedectvom nezmyselnosti vojnových konfliktov.

Posledná pocta padlým vojakom – Karpatský front

2. Medzinárodné zmluvy a dohody
Starostlivosť o vojnové hroby je ošetrená medzinárodnými zmluvami. Významným právnym medzníkom pre vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny bola Saint-Germainska zmluva z 10. septembra 1919. V článku 171 tejto zmluvy sa zmluvné strany zaviazali k starostlivosti o hroby vojakov pochovaných na ich území. Do dôstojnej podoby mali byť upravené aj hroby osôb zajatých počas vojny. Zmluvné strany sa zaviazali aj k vzájomnej pomoci, ktorá by viedla k identifikácii padlých obetí a odovzdávaniu všetkých informácii o neidentifikovaných obetiach. Do dnešných čias nadväzujú na túto zmluvu ďalšie medzinárodné právne akty, ktoré jednotlivé štáty implementovali do svojej legislatívy. Tieto záväzky sa týkajú aj Slovenskej republiky. Správajme sa k cudzím padlým tak, ako by sme chceli, aby sa iné štáty správali k naším padlým predkom.

Zrekonštruovaný vojnový cintorín v obci Stebník

3. Návrat ku koreňom – snaha potomkov vypátrať predkov padlých vo vojne
Prvá svetová vojna pohltila obrovské množstvo ľudí. Mnohí z nich sa vo vojne doslova stratili. Ich rodiny dostali len veľmi približnú informáciu, kde zahynuli ich blízki. V súčasnosti sa po dlhých rokoch mlčania a nezáujmu rozvíja obrovská snaha mnohých ľudí, zistiť kde sú pochovaní ich predkovia. Každý týždeň sa na internetových fórach venovaných vojenstvu objavujú žiadosti o pomoc pri pátraní po padlom predkovi. Množstvom žiadostí sú zavalené aj Vojenské historické archívy v Prahe, či Bratislave. Svedčí to o záujme ľudí o danú problematiku a túžbe navštíviť miesto, kde bojovali a zahynuli ich predkovia. Zodpovedný výskum  dobovej archívnej dokumentácie a jeho publikovanie umožňuje mnohým z nich položiť kyticu kvetov, či zapáliť sviečku na hrobe svojho príbuzného. Dobrým príkladom je česká rodina, ktorej  sme pomohli nájsť hrob dávno strateného predka na cintoríne v Stakčíne.

Potomkovia padlého vojaka Jána Vaculíka navštívili jeho hrob. členovia KVH Beskydy pomohli rodine padlého vojaka identifikovať jeho hrob.

4. Kultúrno-historický rozmer vojnových cintorínov
Každý z množstva vojnových cintorínov sa stal súčasťou nášho kultúrno-historického dedičstva. Za každým z týchto vojnových pohrebísk je zvláštny príbeh ich vzniku  a ďalšej existencie. Je to aj príbeh ľudí, ktorí sú na týchto cintorínoch pochovaní. Každým zaniknutým cintorínom jeden z týchto príbehov nenávratne zmizne. Spolu z ním zmizne aj spomienka na vojakov, ktorých sa nikto nepýtal, či chcú ísť do vojny a ktorí v nej rozhodne nechceli zahynúť. Na vytváraní cintorínov pracovali mnohokrát architekti, ktorí týmto cintorínom chceli dať dôstojnú podobu, aby si uctili padlých vojakov. Svojou prácou vtlačili cintorínom jedinečnosť, čím z nich spravili aj jedinečné kultúrno-historické pamiatky. Je chybou našej spoločnosti, že vojnové cintoríny nefigurujú na oficiálnom zozname kultúrnych pamiatok.

Archívny náčrt vojnového cintorína v obci Mlynárovce, okr. Svidník. Tento impozantný cintorín je dnes úplne zdevastovaný.

5. Turistický význam
Väčšina vojnových cintorínov sa nachádza v nádhernom prírodnom prostredí severovýchodného Slovenska. Rekonštrukcia a udržiavanie vojnových cintorínov majú veľký turistický potenciál. V regióne, ktorý už nikdy nebude priemyselnou zónou, je turistický ruch dôležitou ekonomickou sférou. Okrem prírodných krás a drevených kostolíkov má severovýchodné Slovensko obrovský a nevyužitý potenciál v rozsiahlom bojisku z prvej svetovej vojny. Práve zrekonštruované cintoríny by mali byť základom rozsiahlej turistickej infraštruktúry zameranej na vojnovú históriu. Cintoríny je potrebné prepojiť turistickými chodníkmi, informačnými tabuľami, opravenými úsekmi zákopov a pod. Bojiská prvej svetovej vojny sú navštevované mnohými turistami, lenže títo turisti chcú vidieť niečo viacej, ako zanedbané cintoríny a zvyšky zákopov. V prípade komplexného riešenia tejto problematiky, by výsledkom mal byť vznik prírodného múzea – bojiska, v rovnakej podobe, ako to funguje vo Francúzsku, Belgicku, Taliansku, či Slovinsku.  Každá veľká cesta sa začína prvým krokom. Pre naplnenie cieľa, ktorý som načrtol v prechádzajúcich riadkoch, je prvým krokom rekonštrukcia cintorínov. Každým zničeným cintorínom z prvej svetovej vojny sa potenciál regiónu v oblasti turistického ruchu stráca. A nielen to. Každým zničeným cintorínom strácame aj kus vlastnej histórie a s ním sa stráca aj kus duše každého človeka, ktorý si váži región v ktorom žijeme.

no images were found

Zápis do pamätnej knihy na zrekonštruovanom vojnovom cintoríne v Stebníku

PODPORTE NÁS:

Páči sa Vám činnosť Klubu vojenskej histórie Beskydy. Podporte nás:

IBAN: SK4511000000002623066419

Za každý dar ďakujeme.