Zabudnutý skvost vranovskej architektúry – ortodoxná židovská synagóga vo Vranove nad Topľou

synagoga1-male-fotoMestečko Vranov nad Topľou sa už začiatkom 18. storočia stalo vyhľadávaným miestom pre Židov prichádzajúcich z okolia Ukrajiny a Haliča. Výhodná geografická poloha predurčila Vranov nad Topľou na to, aby sa stal dominantným náboženským a kultúrnym strediskom kraja. Preto bol už oddávna centrom ortodoxie, resp. striktného židovstva. Azda najznámejšou monumentálnou pamiatkou, ktorá v minulosti poukazovala na prítomnosť Židov v okrese, bola ortodoxná židovská synagóga.

Terminológia slova synagóga pochádza z gréckeho slova a označuje miesto židovských modlitieb. Vo všeobecnosti však platí, že pod pojmom synagóga rozumieme dva významy. Synagóga v diaspóre mala pomenovanie Proseuché, t. j. dom modlitby, kým Židia na území Palestíny sa zhromažďovali v bét ha-kenéset, t. j. v dome stretania.

V deväťdesiatych rokoch robil Pamiatkový ústav Slovenskej republiky prieskum nehnuteľných pamiatok židovskej kultúry na Slovensku a identifikoval okolo 120 budov ako niekdajšie synagógy a modlitebne. Zistenia boli alarmujúce. Väčšina budov je v dezolátnom stave a v súčasnosti sa hľadajú finančné prostriedky na ich obnovu. Niektoré synagógy boli prestavané na nepoznanie a slúžia na kultúrne účely ako kiná, galérie, napr. synagóga v Trenčíne alebo ako koncertné siene, napr. synagóga v Košiciach.

Ortodoxná židovská synagóga vo Vranove nad Topľou
Centrum mesta Vranov nad Topľou sa taktiež mohlo v minulosti popýšiť touto nádhernou stavbou, ktorá ako prvá zaujala pozornosť každého návštevníka. Dominantnosť stavby zdôrazňovala poloha synagógy. Pôvodne stála na rovine vytesanej do úbočia vrchu. Synagóga mala obdĺžnikový pôdorys rozmerov 22 x 19 metrov. Autonómna ortodoxná židovská náboženská obec (ďalej ŽNO) vo Vranove nad Topľou začala s jej výstavbou v roku 1921. Postavená bola na parcele č. 1394. Parcelu kúpila Vranovská autonómna ortodoxná ŽNO v roku 1897. Projektantom výstavby bol architekt Vojtech Šípoš, staviteľom Hugo Kaboš. Finálne práce na synagóge a stavbe rituálneho kúpeľa (mikve) roku 1924 robila firma Bratia Barkányiovci.

Do synagógy viedlo monumentálne, široké schodisko. Vstup do predsiene synagógy bol možný tromi vchodmi. Silným dojmom na návštevníka zapôsobil aj pohľad na zárubne okien a dverí, ako i na stĺpy, piliere a oblúky, ktoré boli zhotovené zo svetlého alebo umelého kameňa.
Na východnej strane synagógy bola umiestnená archa zmluvy. Priestorovo čistý a bohato presvetlený interiér vyvrcholil v konštrukčne pôsobivej kopule, nesenej štyrmi zväzkovitými stĺpmi, ktoré súčasne podopierali široké empory (empora – je vyvýšený balkón v synagóge pre ženy) vedúce pozdĺž bočných stien. Takto členený priestor pôsobil ako trojlodie so strednou loďou ukončenou veľkým kruhovým oknom so šesťcípou hviezdou (hexagramom), rovnakým, aké vytváral centrálny motív na čelnej fasáde.
Pódium, z ktorého sa čítalo z Písma, sa nazývalo almena. V synagóge bol obdobne umiestnený aj sobášny baldachýn zvaný chupa (Chupa – je ozdobený kus tkaniny vyzdvihnutý do výšky, symbolizujúci budúci domov novej rodiny. Tyče baldachýnu držali spravidla štyria slobodní mladíci /dnes tomu už tak nebýva/, ktorých vybral svadobný pár.). Miesto predčitateľa modlitieb sa volalo bína, ktorá smerovala k východu.

V blízkosti synagógy stojí ešte aj dnes obradný židovský kúpeľ označovaný aj pojmom mikve. Za ňou bol umiestnený byt kúpeľníka. V roku 1941 ním bol Eizig Bornstein. Naproti mikve (približne pred terajšou obradnou sieňou) bola Židovská škola autonómnej ortodoxnej ŽNO vo Vranove nad Topľou. V roku 1941 v nej pôsobili ako učitelia náboženstva Herman a Sálomon Sternovci. Zamestnancami ŽNO boli rituálni mäsiari František Kelemen a Mór Vrubel Goldstein a kostolník Mór Rosenwasser. Neďaleko za školou bol aj byt rabína a židovské jatky.

Po vojne sa nejaký čas priestory synagógy využívali ako skladisko rôzneho tovaru. Nad poškodenou kupolou bola postavená sedlová strecha. Keďže ŽNO o ňu nejavila záujem a nenašiel sa nikto, kto by sa pričinil o jej udržiavanie, začali sa čoraz častejšie ozývať návrhy na jej asanáciu. Samozrejme, našlo sa aj pár jednotlivcov – iniciátorov, ktorí žiadali túto stavbu zachovať.

Príkladom je aj rodák z Vranova Ján Mitaľ, ktorý v dobovej tlači z roku 1969 píše:
„Zbúranie niekoľkých domov a terajší nedostatok listov na stromoch (bola zima; pridal ML), odhalil všetkým návštevníkom Vranova i jeho občanom pohľad na synagógu. Pohľad, ktorý nepoteší. Táto pekná stavba sa už ani synagógou nedá nazvať. Skôr zrúcaninou, z ktorej zakaždým si niekto nejakú časť „požičia”. …Písalo sa už o využití tejto budovy. Zatiaľ však „zub ľudských rúk” začína túto budovu asanovať. Ide im to veľmi rýchlo… My mladí vo Vranove potrebujeme Klub mladých. Že niet priestorov? A čo tak synagóga?” Samozrejme, o rok nato sa priestory pre mládež našli na Pribinovej ulici č. 3 a synagóga aj naďalej chátrala.

V sedemdesiatych rokoch sa návrhy na asanáciu začali stávať aktuálnymi, keďže sa plánovalo s výstavbou Sídliska 1. mája. Z objektívneho uhla pohľadu si myslím, že tu boli predovšetkým dve príčiny odstránenia synagógy:
prvou príčinou bol fakt, že synagóga sa nachádzala v centre mesta a po príjazde do mesta ako prvá zaujala pozornosť návštevníkov – propagácia judaizmu,
druhou príčinou bola výstavba už spomenutého Sídliska 1. mája.

Hoci synagóga bola zapísaná v Súpise pamiatok Slovenska a mala byť zachovaná pre potreby oblastného múzea, v roku 1975 vedenie ONV požiadalo pamiatkový ústav o zrušenie zápisu. Dňa 15. júla 1981 vydal MNV vo Vranove povolenie na zbúranie synagógy. So zemou bola zrovnaná v septembri 1982. Žiaľ, nepodarilo sa ju už v tom čase adaptovať ako napr. košickú synagógu na Dom umenia, či prešovskú, ktorá slúži pre potreby Židovského múzea v Prešove.

Vzhľadom na historický vývoj Vranova nad Topľou, ktorý nikdy obzvlášť neoplýval bohatstvom kultúrnych pamiatok, sme takto nerozumne prišli o ojedinelú architektonickú stavbu, výnimočnú svojho druhu. Mohla nielen zvýšiť hodnotu mestského interiéru vo Vranove nad Topľou, ale aj obohatiť kultúrne dedičstvo Slovenska.
————————
S menšími úpravami uverejnené v periodiku Vranovské noviny: LUPČO, M.: Zabudnutý skvost vranovskej architektúry. Vranovské noviny, roč. 39, 2007, roč. 39, s. 2 a 4. (Uverejnené: 27. augusta 2007).

Použitá literatúra:

LUPČO, Martin: Židovská minorita v dejinách Slovenska a Vranovského okresu. Vranov nad Topľou: Mesto Vranov nad Topľou, 2008. ISBN 80-969820-3-5

SOĽANÍK, I.: Stručné dejiny Židov vo Vranove nad Topľou. Vranov nad Topľou: Mesto Vranov nad Topľou, 2002. ISBN 80-968735-7-1