Z denníka Ilony Andrássyovej: Vo vojenskej nemocnici

Ilona Andrássyová bola vnučkou Júliusa Andrássyho, politika veľkého formátu, významnej osobnosti rakúsko-uhorského vyrovnania. Ilona bola vzdelaná žena, hovorila viacerými jazykmi, zaujímala sa o politiku a umenie. V roku 1909 sa vydala za milovaného snúbenca, grófa Pála Esterházyho. Zo svojho sídla v kaštieli v Pápe pravidelne chodievali do „budapeštianskeho sveta“, do Viedne, v lete chodievali do Talianska a do Álp poľovať na kamzíky. Žili život aristokracie plný príjemných spoločenských povinností. Prvá svetová vojna významne zasiahla do jej života. Ilona sa prihlásila, ako v tom čase veľa mladých aristokratiek, do Červeného kríža. Úryvok opisujúci udalosti vo vojenskej nemocnici zaznamenala v denníku:

Zápis zo dňa 13. septembra 1914:

Prišlo zlé počasie, nastala jeseň! Ráno v Červenom kríži. Okolo obeda telefonovali, že zas prichádza veľa zranených, nech vyjdeme na stanicu. Uhoľný dym z neustále prichádzajúcich lokomotív je dusivý, mieša sa s pachom karbolu a jódoformu. Pobehujúci sanitári, hrešiaci železničiari. Túto živú masu spája tmavá vysoká klenba stanice. Spomeniem si na mravenisko, do ktorého náhodou šliapla nejaká veľká neokrôchaná laba. Hlučné utrpenie, nepokojná trýznivá neuróza, len občas nejaký pokojný bod: zmierená tvár mŕtveho. Hrôzostrašné odpoludnie. Dostávame veľmi ťažko ranených. Priviezli aj jedného husára zo spoločnej armády. Keď som uvidela jeho uniformu, skoro som spadla a tak som zbledla, že dámy ma obkolesili a začali sa vyzvedať, čo sa mi stalo. Povedala som im, že sa mi len zakrútila hlava, lebo som ešte dnes nejedla. Bol to husár z 10. pluku, rozprávala som sa s ním. Husárov zo 7. pluku nevidel, ale vie, že v týchto dňoch boli vo veľkom boji.

Mnohí sa vypytovali na Pála, ale ja som nie veľmi priateľsky odpovedala, že sa má dobre. Ako ma vedia trápiť, hoc je to aj z dobrého úmyslu! Pršalo, bola psia zima. Priviezli jedného ruského nadporučíka, zasalutoval nám, ale neprijal nič. Je to celkom mladé dieťa. Štyria ruskí vojaci ležali medzi našimi vojakmi. Jeden z nich sa drkotajúc pýtal, kedy ho odnesú zastreliť. Keď sme mu dali najesť, upokojil sa a vďačne sa smial. Jediný mal šťastnú tvár na celej stanici ten polonahý zakrvavený ruský chlapec, ktorého hlava spočívala na krvou presiaknutom plášti nášho pešiaka. Vedľa neho ležal vojak zo Székesfehérváru. Kŕčovito stískal v rukách ruskú čiapku.

Sám som zabil jeho gazdu —  vravel hrdo. — Toto som priniesol na pamiatku mojej rodine!

Jeden ruský dôstojník a jeden husár sa stali nerozlučnými priateľmi. V osobnom boji sa prebodli a padli na seba. Vtedy videli v tom druhom už len trpiaceho človeka a chytili sa za ruky. Dva-tri dni ležali vedľa seba zranení, teraz ich priviezli spolu, do jednej nemocnice, lebo sa nechcú rozlúčiť.

Úryvok pochádza z knihy Iloncsi – Z vojnového denníka Ilony Andrássyovej. Denník je unikátnym pohľadom aristokratky, zdravotnej sestry, no najmä citlivej a vzdelanej ženy na udalosti prvej svetovej vojny.

Denník Ilony Andrássyovej je jedným z najsilnejších svedectiev z obdobia prvej svetovej vojny. Pre slovenského čitateľa je zaujímavý nielen svojim jedinečným príbehom, ale aj faktom že veľká časť udalostí, ktorých sa týka sa odohrala na území dnešného Slovenska.

Do ucelenej knižnej podoby denník spracoval Lajos Kovács. Do slovenčiny knihu preložila Anna Šimkuličová.

B5, tvrdá väzba, 256 strán, slovenský  jazyk

Cena publikácie je 17 € + poštovné a balné.  Knihu je možné objednať na: objednavkaknihy@gmail.com

Knihu zasielame po zaplatení predfaktúry, prípadne na dobierku (doplatok 1 €).