Z denníka Ilony Andrássyovej: Transport ranených vojakov v Bánovciach nad Ondavou


Ilona Andrássyová bola vnučkou Júliusa Andrássyho, politika veľkého formátu, významnej osobnosti rakúsko-uhorského vyrovnania. Ilona bola vzdelaná žena, hovorila viacerými jazykmi, zaujímala sa o politiku a umenie. V roku 1909 sa vydala za milovaného snúbenca, grófa Pála Esterházyho. Zo svojho sídla v kaštieli v Pápe pravidelne chodievali do „budapeštianskeho sveta“, do Viedne, v lete chodievali do Talianska a do Álp poľovať na kamzíky. Žili život aristokracie plný príjemných spoločenských povinností. Prvá svetová vojna významne zasiahla do jej života. Ilona sa prihlásila, ako v tom čase veľa mladých aristokratiek, do Červeného kríža. Úryvok opisuje príjazd vlaku so zranenými na vlakovú stanicu v Bánovciach nad Ondavou:

Zápis zo dňa 5. novembera 1914:

Poobede od pol tretej až do večera sme čakali na vlak so zranenými stojaci v Bánovciach, ktorý konečne prišiel o deviatej večer. Lekára vo vlaku nebolo, len niekoľko opitých sanitárov. Endre Jankovich, Elsa a ja sme vyšli k vlaku s obväzmi, zemiakovou polievkou a teplým grogom. Priviezli ich v dobytčích vagónoch. Vyliezli sme k ním a svietili sme na nich malými vreckovými elektrickými lampičkami. Bolo ich veľa na preväzovanie, ale robila som len dodatočné preväzy, lebo v tej špine bez lekára som sa nechcela dotknúť zranených. Veľmi im chutila zemiaková polievka a aj grog. Bol medzi nimi aj jeden honvédsky husár z Pápy, ktorý povedal: — Z nás veru nezostal nikto, všetci tam padli. Nechcela som sa ho vypytovať, lebo som videla ako trpí. Pýtal si niečo proti bolesti. Pár minút nato, čo som mu dala Pantopon tvrdo zaspal. Zrazu počujem, ako sa jeden sprievodca pýta druhého: — Cholerový vagón odpojili? Hneď som sa k nim otočila: – Ktorý je cholerový vagón? Železničiari sa na seba pozrú a prestrašene odpovedajú: — Cholerový vagón? My o ničom nevieme.

Videla som na nich, že klamú. Malý poručík Benedek sa len priklonil ku mne a šeptom sa opýtal: — Vy tam chcete ísť?  — Odpovedala som, samozrejme, áno. Ja k tým úbožiakom chcem ísť, lebo aj tak sa tam nikto neopováži a zvyčajne zostanú sami v mukách v uzavretom dobytčáku. Z Pantoponu som ešte mala vo vrecku, schmatla som teplý grog a s Benedekom sme prešli cez všetky koľaje hľadať nakazených cholerou. Vstúpili sme do každého vagónu — Je tu niekto? Nikto neodpovedal. V jednom vagóne sme videli sivý kabátec. Vliezli sme tam a svojím lampášikom som naň zasvietila. Bol tam len zakrvavený kabát bez gazdu. Bola som už unavená, bola zima, svietil mesiac. Bolo to nevysloviteľne smutné hľadanie, no bez výsledku. Neskôr sme sa dozvedeli, že vagón odpojili na niektorej z predchádzajúcich staníc. Na takej stanici, kde niet ani lekára, ani ošetrovateľov, ani liekov. Aký lacný je teraz ľudský život a utrpenie!

Úryvok pochádza z knihy Iloncsi – Z vojnového denníka Ilony Andrássyovej. Denník je unikátnym pohľadom aristokratky, zdravotnej sestry, no najmä citlivej a vzdelanej ženy na udalosti prvej svetovej vojny.

Denník Ilony Andrássyovej je jedným z najsilnejších svedectiev z obdobia prvej svetovej vojny. Pre slovenského čitateľa je zaujímavý nielen svojim jedinečným príbehom, ale aj faktom že veľká časť udalostí, ktorých sa týka sa odohrala na území dnešného Slovenska.

Do ucelenej knižnej podoby denník spracoval Lajos Kovács. Do slovenčiny knihu preložila Anna Šimkuličová.

B5, tvrdá väzba, 256 strán, slovenský  jazyk

Cena publikácie je 17 € + poštovné a balné.  Knihu je možné objednať na: objednavkaknihy@gmail.com

Knihu zasielame po zaplatení predfaktúry, prípadne na dobierku (doplatok 1 €).