Z denníka Ilony Andrássyovej: Pozorovateľňa na kostolnej veži v Stropkove

Ilona Andrássyová bola vnučkou Júliusa Andrássyho, politika veľkého formátu, významnej osobnosti rakúsko-uhorského vyrovnania. Ilona bola vzdelaná žena, hovorila viacerými jazykmi, zaujímala sa o politiku a umenie. V roku 1909 sa vydala za milovaného snúbenca, grófa Pála Esterházyho. Zo svojho sídla v kaštieli v Pápe pravidelne chodievali do „budapeštianskeho sveta“, do Viedne, v lete chodievali do Talianska a do Álp poľovať na kamzíky. Žili život aristokracie plný príjemných spoločenských povinností. Prvá svetová vojna významne zasiahla do jej života. Ilona sa prihlásila, ako v tom čase veľa mladých aristokratiek, do Červeného kríža. Úryvok opisuje priebeh bojov v okolí mesta Stropkov očami Ilony Andrássyovej.

Zápis zo dňa 11. februára 1915:

Sú urputné delostrelecké boje. Kanonáda trvá od rána. Včera plánovaný útok v strede sa dnes, chvála Bohu, nekonal. Namiesto toho však idú vpred dve krídla. Teraz je takáto taktika. Anti Wenckheim, ktorý je dôstojník ordonanc, je dnes v službe, čo pozostáva z toho, že z kostolnej veže sleduje boj. Po obede by tam mal neodkladne vyjsť, ale dôstojníci hrajú bakkary a on je v tom majster, jednoducho ma poprosil, že ak nemám inú prácu, aby som išla hore namiesto neho. Udivene sa ho pýtam:

Nebude z toho problém?

Ale kdeže, odpovedá. Len ak uvidíš nejaký pohyb, zatelefonuj mi dole. Ja tu budem striehnuť na zvonenie.

Dobre, ale chcem teda vedieť, kde sú umiestnené naše pluky. Nechcela by som poslať zlé hlásenie.

Anti mi nakreslil na jeden papier vojenské rozostavenie a ja sa náhlim do veže. Po rozheganých, spráchnivetých schodoch sa štverám hore. V jednej malej štvorhrannej miestnosti bol telefón. Keď sa pozriem dole, krúti sa mi hlava a príde mi na um, že vežu by mohli ostreľovať, lebo tam zvykli byť „Beobachteri“

Napínavá je táto neviditeľná vojna: Zasnežené biele svahy kopcov, sem-tam s tmavými pásmi: to sú naše pozície. S ďalekohľadom je dobre viditeľná vykopaná tmavá hlina, ale nikde ani živej duše. Veľa sa strieľa z kanónov, šrapnely dopadajú celkom blízko veže. Sedím tu už tri hodiny, je mi taká zima, že mi zuby drkocú. Zrazu vidím, že ostreľujú cestu do Duplína. Odhadujem, že útočia ťažkými granátmi, lebo pri zásahu hlina vyletuje vysoko, akoby to bol tmavý dymový stĺp. Zmocnil sa ma hrozný pocit, lebo viem, že Pál je tam. Každú strelu cítim na celom tele, zakaždým ma trýzni strašná myšlienka, že práve teraz strela zasiahne jeho. Úplne sa mi zahmlie pred očami, cez ďalekohľad už nevidím nič, počujem len tlkot svojho srdca, aj ten len tak, ako by to bol ohlušujúci hluk. Pozriem sa na hodinky: je 5 hodín, uplynul predpísaný čas, s trasúcimi sa kolenami zliezam z veže a bežím k dôstojníckej menáži. Títo ešte stále pokojne hrajú karty.

Úryvok pochádza z knihy Iloncsi – Z vojnového denníka Ilony Andrássyovej. Denník je unikátnym pohľadom aristokratky, zdravotnej sestry, no najmä citlivej a vzdelanej ženy na udalosti prvej svetovej vojny.

Denník Ilony Andrássyovej je jedným z najsilnejších svedectiev z obdobia prvej svetovej vojny. Pre slovenského čitateľa je zaujímavý nielen svojim jedinečným príbehom, ale aj faktom že veľká časť udalostí, ktorých sa týka sa odohrala na území dnešného Slovenska.

Do ucelenej knižnej podoby denník spracoval Lajos Kovács. Do slovenčiny knihu preložila Anna Šimkuličová.

B5, tvrdá väzba, 256 strán, slovenský  jazyk

Cena publikácie je 17 € + poštovné a balné.  Knihu je možné objednať na: objednavkaknihy@gmail.com

Knihu zasielame po zaplatení predfaktúry, prípadne na dobierku (doplatok 1 €).