Z denníka Ilony Andrássyovej: Na ceste do Stropkova za manželom Pálom

lona Andrássyová bola vnučkou Júliusa Andrássyho, politika veľkého formátu, významnej osobnosti rakúsko-uhorského vyrovnania. Ilona bola vzdelaná žena, hovorila viacerými jazykmi, zaujímala sa o politiku a umenie. V roku 1909 sa vydala za milovaného snúbenca, grófa Pála Esterházyho. Zo svojho sídla v kaštieli v Pápe pravidelne chodievali do „budapeštianskeho sveta“, do Viedne, v lete chodievali do Talianska a do Álp poľovať na kamzíky. Žili život aristokracie plný príjemných spoločenských povinností. Prvá svetová vojna významne zasiahla do jej života. Ilona sa prihlásila, ako v tom čase veľa mladých aristokratiek, do Červeného kríža. Úryvok opisuje cestu Ilony Andrássyovej za svojim manželom Pálom na front k Stropkovu:

Zápis zo dňa 9. februára 1915:

Vystúpili sme, Durneisz sa odo mňa začína detašírovať, vypytuje sa na stanici, kde je štáb I. K. T. D. Odpovedajú, že v Tovarnom. Moje srdce začína divo biť. Či sa retablírujú, alebo sú v reserve? No tak môj príchod môžem odôvodniť tým, že budem v Tovarnom. Koniec koncov, do domu tety Kláry vari len môžem ísť?! Je tam aj nemocnica, ako zámienku môžem povedať aj to, že prichádzam do nemocnice.

Dve sedliačky žalostne plačú. Jedna z nich prišla za synom z Bačky, doniesla mu domáceho – kurča, slaninu – a teraz sa dozvedela, že pluk už odišiel dopredu.

V akom pluku slúži váš syn? — pýtam sa.

V 7. husárskom –  odpovedá starká s plačom a už aj mne začína hrdlo stískať.

Odišli dopredu? A kedy? — vyzvedám sa.

V túto noc! — odvetila.

V tom momente mi prebleslo mysľou, že teda asi odišiel aj štáb. Horko-ťažko sme zohnali voz, vysadli sme a vyberáme sa do Tovarného. Na aj popri ceste ležia konské mrciny. Na poliach obrovské jamy po granátoch, krákorajúce vrany prelietavajú sem a tam po tisíckach, akoby útočili z hora i zdola. Stretávame zmorené vojská, jeden major od pešiakov beží za našim vozom, zastavíme. Oči má nepokojné, tvár vpadnutú.

Dajte, prosím, kus chleba! — zakričí, pritom celé jeho telo sa trasie od smiechu. — Idem zo Stellungu!

Durneisz posmešne mykne plecom:

Má nervový záchvat, je blázon, len poďme ďalej! — major sa pozerá za nami a hlasno sa smeje. Ja by som plakala, ale Durneisz sa pohoršuje:

Zastaví človeka! — dudre nasrdene.

Len aby sa nám nič horšie nestalo! — vravím mu žlčovito a po Tovarné sme už neprehovorili ani slovo. Je to jeden egoistický mizerný chlap, ten veľkohubý Durneisz, a ani v pluku ho nemajú radi, a teraz ho štve, že som sa k nemu pridala, ale mňa sa len tak nezbaví.

Tovarné. Ako vyzerá dom, záhrada? Náhlim sa do dobre známych izieb. Kam sa len pozriem, všade sú dôstojníci trénu, špina, neporiadok. Divízia odišla túto noc. Zatrúbili na alarm, lebo do údolia Ondavy vtrhli veľké nepriateľské sily. Dopredu poslali husárov, lebo pešiaci sa už vyčerpali pri obrane. Vojdem do spálne tety Kláry, rozhorčene hútajúc nad tým, čo si mám teraz počať. Sadnem si a obzerám sa. Nábytok je ošúchaný, fľakatý, tapety poroztrhávané, na podlahe zdrapy papierov, smetie, na stole pár prázdnych pohárov a fliaš po víne: zvyšky po hýrení. Som taká zronená, až ma odvaha opúšťa. Cítim, že sa nemám na koho obrátiť, lebo od toho nemohúceho Durneisza nemôžem očakávať pomoc. Zo svojho ruksaku vyberiem kus chleba a kuracie stehno, dám si k tomu pár hltov koňaku a akonáhle už nemám prázdny žalúdok, aj odvaha sa mi navracia. Idem pohľadať Durneisza.

Musím sa ponáhľať za štábom, vraví nepriateľsky.

Mohli by ste vziať so sebou aj mňa? pýtam sa pokojne.

Nie! odvrkne.

— To bolo krátke a zrozumiteľné, odpovedám mu a pokračujem v opantávaní. Zostanem tu v nemocnici. Nato povie Durneisz: Urobte tak, ako uznáte za vhodné, ja sa ponáhľam za I. K. T. D.!

Z okna vidím, ako so svojou batožinou nasadá do celkom dobrého auta a odchádza. On už o pár hodín bude na svojom mieste určenia, ale čo bude so mnou? Čokoľvek… Už mi je to jedno, len aby som nezačala plakať, lebo každú chvíľu môže niekto vojsť. Sotva si to premyslím a už stojí predo mnou jeden červenolíci korpulentný mladý husár 7. pluku. Spoznávam v ňom Losonczyho, ktorý slúži pri tréne.

— Grófka, vy tu? zvolá s najväčším prekvapením. Len prikývnem.

— Chcete ísť za plukom? Veď oni teraz bojujú!

— Chcem ísť na štáb, ak je to možné. Ak nie, zostanem tu – vravím ja.

— Tu? Však tu nie je ani jedna prázdna izba, traja až štyria spíme v jednej izbe, – nato on. V tom momente sa rázne roztvárajú dvere a s rachotom dnu vpadne Takách-Tholvaj, šéf generálneho štábu I. K. T. D. Týždeň bol na dovolenke, a teraz ho urgentne zavolali späť, ale štáb už tu nenašiel. Potešila som sa, že ho vidím a ponosujem sa mu so všetkými svojimi problémami.

— Poďte so mnou autom, vezmem vás do Kelče. Dobre, že ste prišli, teda že ste prišli práve teraz, lebo snáď ešte nie je neskoro.

Toto jeho tajomné vyhlásenie zvýšilo moju zvedavosť.

— Nič sa nepýtajte, – vraví Takách, aj tak sa to o pár hodín dozviete.

Sadáme do auta a uháňame cez most Ondavy. Počasie je studené, zasnežené. Za ním sme šli už len pomaly popri množstve trénových vozoch. Už som na území, na ktorom sú stopy po Moskaľoch. Pred mesiacom táto časť mojej rodnej župy, ba aj Humenné patrili Moskaľom.   Stretávame veľa ruských zajatcov, ktorých vedú vojaci s bodákmi. Ich uniformy sú dobré, sú oveľa poriadnejší, čistejší ako naši pešiaci. Hlavne majú bezchybnú obuv.

Na obed prichádzame do Kelče. Takách vystupuje a prosí ma, aby som zostala v aute. Povie Pálovi, že niekto s ním chce súrne hovoriť.

Úryvok pochádza z knihy Iloncsi – Z vojnového denníka Ilony Andrássyovej. Denník je unikátnym pohľadom aristokratky, zdravotnej sestry, no najmä citlivej a vzdelanej ženy na udalosti prvej svetovej vojny.

Denník Ilony Andrássyovej je jedným z najsilnejších svedectiev z obdobia prvej svetovej vojny. Pre slovenského čitateľa je zaujímavý nielen svojim jedinečným príbehom, ale aj faktom že veľká časť udalostí, ktorých sa týka sa odohrala na území dnešného Slovenska.

Do ucelenej knižnej podoby denník spracoval Lajos Kovács. Do slovenčiny knihu preložila Anna Šimkuličová.

B5, tvrdá väzba, 256 strán, slovenský  jazyk

Cena publikácie je 17 € + poštovné a balné.  Knihu je možné objednať na: objednavkaknihy@gmail.com

Knihu zasielame po zaplatení predfaktúry, prípadne na dobierku (doplatok 1 €).

PODPORTE NÁS:

Páči sa Vám činnosť Klubu vojenskej histórie Beskydy. Podporte nás:

IBAN: SK4511000000002623066419

Za každý dar ďakujeme.