Využitie vojenských pamiatok v cestovnom ruchu v Slovinsku – inšpirácia pre Slovensko?

Cieľom cesty zástupcov KVH Beskydy do Slovinska a Talianska nebolo len utuženie spolupráce s našimi zahraničnými partnermi. Mali sme totiž možnosť vidieť praktickú prácu kolegov zo zahraničia pri starostlivosti o vojnové cintoríny a pietne miesta na území Sočského frontu a súčasne sme mohli pozorovať ako funguje prepojenie cestovného ruchu a turizmu s vojnovými pamiatkami z I. svetovej vojny. Slovinsko je ukážkovým príkladom úspešného využitia histórie pre potreby ekonomického rozvoja súvisiaceho s cestovným ruchom. Na Slovensku síce už 20 rokov hovoríme o potenciáli cestovného ruchu, píšeme stohy projektov, ale v porovnaní so Slovinskom stále pripomína naša krajina skôr spiacu princeznú. Skúsme sa zamyslieť prečo:

1. Slovinci dbajú o výzor svojej krajiny. Slovinsko je už na prvý pohľad pekná krajina s upraveným prostredím. Všadeprítomná čistota a poriadok je vizitkou slovinských miest, mestečiek aj dedín. Tomu zodpovedá aj citlivá moderná architektúra, ktorá nenarúša tradičný ráz krajiny a starostlivosť o staršiu architektúru.

2. Slovinci dokázali vybudovať cestnú a vo všeobecnosti dopravnú infraštruktúru. Krajina je prepojená sieťou diaľnic s okolitými štátmi a vo veľmi dobrom stave sú aj cesty miestneho, lokálneho významu. Návštevník si tvorí obraz o krajine aj podľa cesty ktorou sa ku konkrétnej pamiatke dostane. Aj zaujímavá a atraktívna lokalita utrpí, ak sa k nej musíte hrbáľať po ceste plnej dier a výmoľov.

Cesty sú všade perfektné upravené, bez výmoľov a jám

3. Slovinci si vážia vlastnú históriu. Na Sočskom fronte bojovali aj pluky rakúsko-uhorskej armády tvorené vojakmi slovinskej národnosti. Je morálnou povinnosťou a kultúrnou hodnotou spoločnosti primeraným spôsobom dbať o miesta kde jej predkovia prelievali krv a mnohí položili svoje životy. Toto historické vedomie sa potom prenáša aj na starostlivosť o konkrétne vojenské pamiatky.

4. Slovinci ponúkajú Sočský front ako ucelený produkt cestovného ruchu. Ide o takzvanú Cestu mieru. Prepája historické pamiatky vojenského charakteru spojené s I. svetovou vojnou na celej línii bývalého frontu. Zaradené sú do nej tradičné múzeá, pamätníky, cintoríny, múzeá v prírode… tomu zodpovedajú propagačné materiály a mapy, ktoré majú návštevníci k dispozícii. Program konkrétnej cesty za vojenskými pamiatkami si tak na základe ucelenej informácie urobí turista sám, alebo využije služby miestnych sprievodcov. Čosi podobné môžeme vybudovať aj na Slovensku na území Karpatského frontu. Potrebné bude vytipovať jednotlivé lokality, ktoré chceme prezentovať a dať im jednotný rozmer propagácie a reklamy. Chýbať nesmú informačné tabule vo viacerých jazykoch a spolupráca s doteraz fungujúcimi múzeami či inštitúciami zaoberajúcimi sa vojenskou históriou. Na Slovensku môžeme súčasne prepojiť pamiatky prvej aj druhej svetovej vojny.

Pri každej vojensko-historickej pamiatke nemôže chýbať informačný panel

5. Slovinci pochopili, že múzeá nemôžu byť mŕtvou zbierkou predmetov z čias dávno minulých. Vojenské múzeum v Kobaride prezentuje I. svetovú vojnu atraktívnym spôsobom. Informačné panely s textom nie sú podstatou expozície, ale len jej doplnkom. Samozrejmosťou je predajný stánok suvenírov ako súčasť múzea a interaktívna časť expozície. Počas našej približne hodinovej návštevy múzea v Kobaride sa tam otočili dva autobusy plné talianskych turistov, teda asi 60 ľudí a to v období mimo hlavnej turistickej sezóny. Porovnanie s návštevnosťou našich múzeí nech si urobí každý čitateľ sám. Súčasťou Cesty mieru v Slovinsku sú aj malé obecné či súkromné múzeá. Tie sú potom motiváciou na návštevu lokality, ktorá sama o sebe nemusí byť veľmi zaujímavá, ponúka však nadstavbu podobe malého ale atraktívneho múzea.

Interiér súkromného múzea v Bohinjskej Bystrici

6. Slovinci prezentujú Sočský front priamo v teréne bojiska. Zrekonštruovali zákopy, vojenské pozorovacie stanovištia, bunkre a kaverny. Na kopci s názvom Kolovrat nad mestečkom Kobarid je sprístupnená celá sieť zákopov a vojenských objektov využívaných počas bojov talianskou armádou. Tieto zrekonštruované objekty sú verným obrazom podmienok na fronte a vysoko atraktívnou prezentáciou vojenských dejín. Pre nás sú inšpiráciou pre prácu v areáli cintorínov nad obcou Výrava, kde prepojíme pietne miesta so zrekonštruovanými zákopmi a malým múzeom vo Výrave.

Múzeum v prírode na hrebeni Kolovrat. Opravené zákopy a pozorovateľne. Chýbať nemôže parkovisko, informačné panely a info stánok

7. Slovinci ponúkajú vybudovanú sieť turistickej infraštruktúry. Jednoducho povedané, turista sa má kde najesť a vyspať a predovšetkým mu ponúknu množstvo atraktívnych aktivít. Aj záujemca o vojenské dejiny si môže urobiť klasickú túru na jeden z alpských vrcholov, splaviť rieku Soču na člne, alebo vyskúšať paragliding. Lokality Sočského frontu sú tak zaujímavé aj pre návštevníka ktorý príde na miesto s inými cieľmi, súčasťou jeho cesty sa ale môžu stať aj vojenské pamiatky. Slovinci pochopili že ich krajina musí byť z hľadiska cestovného ruchu atraktívna predovšetkým pre ich najbližších susedov – v oblasti Sočského frontu predovšetkým pre Talianov a Rakúšanov. Našou úlohou preto bude dostať na južnú stranu Karpát Poliakov, ktorí sú z hľadiska severovýchodného Slovenska primárne najviac perspektívnou skupinou zahraničných turistov. Z hľadiska vojenských pamiatok Karpatského frontu sa zas môžeme orientovať predovšetkým na Čechov, Rakúšanov, Maďarov a Nemcov.

Severovýchodné Slovensko má obrovský potenciál rozvoja cestovného ruchu a turizmu. Jednou z jeho významných zložiek môže byť vojenská história. Pri jej propagácii nemusíme hľadať vlastné, neodskúšané cesty. Postačí ak si za príklad vezmeme krajinu kde to funguje a kde vedia ako na to. Sami sme sa o tom presvedčili na vlastné oči v Slovinsku. Cestou pre rozvoj vojenskej turistiky u nás nemusia byť obrovské projekty, ktoré sa spravidla ani nedočkajú svojej realizácie, ale malá, konkrétna práca na jednotlivých cintorínoch, v jednotlivých obciach či v jednotlivých prírodných, terénnych lokalitách, ktorej však nechýba systém a vízia. Sme presvedčení, že KVH Beskydy už po tejto ceste vykročil, čoho dôkazom je vykonaná práca v Stebníku, Becherove, Chmeľovej, Veľkrope, Výrave či Uliči.

Projekt podporil Visegrad Fund: Nr. 21120339 – Military Cemeteries of World War I – Forgotten Site of Central European Heritage II.