Východoslovenské roľnícke povstanie roku 1831 v dokumentoch pohrebného bratstva Chevra Kadiša

vych-rolnic-povstanieVo vyše sedemstoročnej histórii zemplínskeho mesta Vranov nad Topľou jestvuje iba niekoľko takých udalostí, ktorých priebeh a dôsledky natrvalo poznačili dejiny, nielen východného Slovenska, ale aj celého Uhorska. Nepochybne k jednej z nich patrí aj Východoslovenské roľnícke povstanie z roku 1831. Práve v nasledujúcich dňoch si pripomíname už 178. výročie tejto smutnej kapitoly našich národných dejín so zvlášť dramatickými následkami vo vranovsko-zámutovskej oblasti. Záznam o ňom nachádzame aj v dokumentoch viac ako 150-ročného „svätého spolku“ Chevry Kadiše Chevra Kadiša gomlej chasidim, Chevra Kadiša (Chewra Kadischa), Sväté či Pohrebné bratstvo. Pod všetkými týmito výrazmi sa skrýva tá istá inštitúcia, ktorá ovplyvňovala život ortodoxnej Židovskej náboženskej obce (ďalej ŽNO) už od staroveku. Chevra Kadiša patrila k dávnej tradícii všetkých ŽNO a jej členovia na seba dobrovoľne prevzali povinnosť pochovať mŕtveho, aby tak uchránili pozostalých príbuzných v dobe ich veľkého smútku ešte od väčšieho duševného vyčerpania a utrpenia.

Vo všeobecnosti slovné spojenie Chevra Kadiša (sväté bratstvo) je aramejský pojem označujúci hlavne u aškenázskych Židov dobrovoľnú skupinu alebo spolok, ktorý vykonáva posledné obrady a dohliada na priebeh pohrebu podľa židovských zvykov. Medzi povinnosti členov patrí umytie mŕtvoly a jej príprava na pochovanie, vyprevadenie zomrelého k hrobu a účasť na posledných obradoch alebo zádušnej bohoslužbe (ciduk hadin). Počet členov bratstva je často obmedzený na 18, čo v gematrii dáva početný ekvivalent slova chaj (žijúci). Členstvo v bratstve je vo väčšine organizovaných židovských komunít poctou a vyznamenaním.  Aj ŽNO vo Vranove disponovala spomedzi početných náboženských spolkov, najstarším z nich – Chevra Kadiša. Z dostupných zdrojov viem, že jej členovia v ňom pôsobili už pred rokom 1830, ba možno aj skôr.

Chevra Kadiša a Východoslovenské roľnícke povstanie

Chevra Kadiša vranovskej ŽNO, ako som už uviedol, bola približne 150-ročná. Okrem iného obsahovala aj záznamy o zúriacej epidémii cholery a Východoslovenskom roľníckom (sedliackom) povstaní. Udalosti, ku ktorým došlo v lete roku 5591 (1831) v Zemplíne, Chevra Kadiša dokladá slovami: „Emlékezésül Izrael népének és Európa összes lakosságának, hogy zsidó utódjainak tudomást szerezzenek a nagy járványról és arról a pusztításról, amit községünk végigszenvedett.” Čo v preklade znamená: „Toto je spomienka pre izraelský ľud a všetkých obyvateľov Európy, aby si židovskí potomkovia uvedomili tento veľký mor a jeho následky, ktoré musel tento spolok pretrpieť.“ Túto podrobnú správu spísal, podľa židovského letopočtu 5598 (1838) tajomník Chevry Kadiše. Z hebrejčiny ju do maďarského jazyka preložil Herman Stern, vtedajší katechét vo Vranove.

Východoslovenské roľnícke povstanie a otvorené útoky voči Židom

Hospodársko-sociálne pomery v Uhorsku boli na začiatku 19. storočia pre všetky vrstvy obyvateľstva zložité. Feudálny systém bol brzdou rozvoja. Uhorsko ako prevažne agrárna krajina postupne zaostávalo za vyspelejšími krajinami Európy. Zrušenie nevoľníctva osvieteným panovníkom Jozefom II. v roku 1785 prinieslo nevoľníkovi osobnú slobodu len formálne. Aj naďalej zostal robotou pripútaný k urbárskej pôde, ktorú mohol síce dedične užívať, ale jej právnym vlastníkom stále zostal zemepán.

Rok 1831 sa stal pre zemplínske panstvo „osudným“. Revolučným udalostiam predchádzal neúrodný rok 1830 a cholerová epidémia v Rusku a Grécku roku 1789 (5558), ako uvádza Chevra Kadiša. Odtiaľ sa neskôr cholera preniesla do oblastí východného Slovenska. Prenikla sem z poľskej Haliče, kde ju priniesli ruskí vojaci počas rusko-poľského konfliktu. Aj keď cholera bola podnetom pre vypuknutie povstania, skutočnou príčinou boli neutešené hospodárske a sociálne pomery poddaných, ktoré vyústili do rebélie.

Na Zemplíne sa nepokoje začali už koncom júla v okolí Trebišova a Žipova. Bezprostredný popud  k  výbuchu  vzbury  dalo  svedectvo  dievčatka  (dcéry  Jána Hrubého-Cserépa), ktoré videlo: „ …sedieť pri verejnej studni starého Žida, ktorý vraj do nej čosi hádzal.“ Na tieto reči (travičská povera) sa ľud zoskupil (hlavne pod vedením Džubáka, kravského pastiera a Jána Hviždžáka, želiara), pochytal 12 Židov, ukrutne ich zbil a potom ich odvliekol do väzenia k richtárovi Michalovi Pavúkovi. Z okolia Trebišova poddaní pochytali Židov v Ujlaku, Kiste, Kašove a Baranči, zbili ich a sústredili do Ujlaku. Začiatkom augusta sa povstanie rozšírilo do oblasti Vranova, kde aj následne vyvrcholilo. Z okolitých obcí – Zámutova, Jastrabia, Rudlova, Merníka, Čičavy, Komáran a Vole, ale i Hlinného, Bystrého, Čierneho, Skrabského, Vyšného Žipova, Michalka a iných obcí, sedliaci podnikli „trestnú výpravu“ proti pánom. 6. augusta vyrabovali kaštieľ grófky Forgáčovej a židovské domy. Súčasník tohto povstania, evanjelický farár Matej Rojko zo Soli o priebehu týchto udalostí v kronike ev. cirkvi poznamenal: „ …s velikým krikom ukrutne veliky huf rebelantu do Vranova pospichali a tu veľkomožnu grofku osiralu Forgach, rodzenu Sandor, dobru dušu a veliku pomocnici chudobnych lidi nezabili síce, ale velice trapili, mnoho peníze je odobrali, co sebou nevzali pohubili a na mnohe tisíce škodu učinivše…“

O tom, ako reagovalo mestské obyvateľstvo na revolučný pohyb roľníctva, dozvedáme sa z Čorbovej kroniky, ktorý píše, že „gych Wranowčanye bars wzdečne prijali. Chtore Rychtarowu Radau nesluchali… Židzi i Panowe ssicke zucekali bo sje ukrutnosci zleg Prossčawi bali.“ V ďalších dňoch sa tieto nepokoje preniesli z Vranova aj do okolitých obcí (Jastrabia, Soli, Merníka, Čaklova, Hlinného a Skrabského). Vzbúrenci prepadávali a drancovali mimo iného aj židovské domy a krčmy. Napríklad iba v Skrabskom Židom Abrahámovi Teitelbaumovi a Dávidovi Lejbovičovi spôsobili na krčme škodu vo výške 8144 zlatých.

12. augusta bitkám, vraždeniu a rabovaniu urobilo rázny koniec cisárske vojsko, ktoré povstanie definitívne potlačilo. Koncom leta 1831 štatariálny súd (zrušený bol panovníkom Františkom II. 4. novembra 1831) potrestal na smrť obesením hlavných aktérov rebélie. ŽNO utrpela následkom povstania veľké škody, z ktorých sa ani po rokoch nespamätala.

Je potešujúce, že Mesto Vranov nad Topľou v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Hanušovciach nad Topľou, si na túto udalosť prednedávnom, pri príležitosti 175. výročia od vypuknutia Východoslovenského roľníckeho povstania (roku 2006) spomenulo v podobe odhalenia pamätníka obetiam povstania a vydaním odborného zborníka. Pamätať na minulosť, vidieť v nej zdroj múdrosti a morálneho ponaučenia, patrí aj v súčasnosti k dôležitým javom spoločnosti 21. storočia.