Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v obci Ostružnica

Obec Ostružnica ležala v doline Stružnického potoka 15 km severne od Stakčína v nadmorskej výške 395 m n. m.. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1585. Obec zanikla v roku 1986 v súvislosti s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1910 mala pred vypuknutím vojny 176 obyvateľov. Vojnové udalosti s k obci priblížili na jar 1915, kedy frontová línia sa ustálila severne nad obcou na hrebeni Skory – Borsuk. Vojnový cintorín v Ostružnici sa nachádza nad obcou pri ceste na Zvalu v lokalite Pod Jalovím. Miesto posledného odpočinku tu našlo 84 vojakov. Výmera cintorína je 160 m² (10 x 16 m).

Cintorín pozostáva zo 7 vojnových hrobov, z ktorých 2 hroby sú jednotlivé a 5 hrobov hromadných. Známych podľa mien je 44 vojakov, z ktorých je 36 rakúsko-uhorských a 8 ruských vojakov. Neznámych je 40 vojakov. V hromadných hroboch č. 1 až 4 sú podľa dokumentácie uložené ostatky 44 vojakov známych podľa mien a v hromadnom hrobe č. 5 sú uložené ostatky 38 neznámych vojakov. Hroby č. 6 a 7 sú jednotlivé s ostatkami bezmenných vojakov. Vojnový cintorín pravdepodobne vznikol v roku 1917. Zriadeniu cintorína predchádzala inventarizácia hrobov v roku 1916, z ktorej sa zachoval súpis hrobov, mená padlých v chotári obce a dobová mapka. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Stakčíne a úpravu hrobov Ján Németh zo Stakčína. V súčasnosti je cintorín v správe Obecného úradu v Stakčíne.
Hroby sú usporiadané v dvoch radoch a pôvodne každý bol označený dreveným krížom. V strede sa nachádzal centrálny drevený kríž. Cintorín bol udržiavaný do konca druhej svetovej vojny, potom chátra a  zarástol drevinami. Zachoval sa iba jeden náhrobný dubový kríž. V roku 2007 sa začalo s údržbou cintorína. Z plochy cintorína bol odstránený nálet krovín a boli obnovené hroby.