Vojnový cintorín Vyšná Polianka

20. Sep 2011 | Autor: | Rubrika: Vojnové cintoríny

Obec Vyšná Polianka leží v severnej časti Nízkych Beskýd v doline Ondavy neďaleko slovensko-poľskej hranice. Od mesta Bardejov je obec vzdialená 22 km. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1572. Pred prvou svetovou vojnou, podľa sčítania obyvateľov z roku 1910, mala obec 214 obyvateľov a niesla názov Felsőpagony (Felsőpolyanka). V obci sa nachádza vojnový cintorín z prvej svetovej vojny. Starostlivosťou o tento vojnový cintorín bola v medzivojnovom období poverená Žandárska stanica v Zborove. Vojnový cintorín sa nachádza 300 metrov od autobusovej zastávky v obci Vyšná Polianka. Je viditeľný už z hlavnej cesty a prístup k nemu je jednoduchý. Už pri prvom pohľade na pôdorys cintorína je viditeľné, že ho vybudovalo rakúsko-uhorské Kriegsgräber-komando.

Cintorín vznikol v roku 1916 a jeho vznik sa spomína aj v obecnej kronike: „V lete 1916 zajatým ruským vojakom bolo prikázané vykopať mŕtvoly v tunajšom chotári a pochovali ich na vojenskom cintoríne, ktorý sa nachádza blízko cerkvi. Vojaci to robili holými rukami. To čo našli po zosnulých, zobrali.“

Hroby na cintoríne sú v štyroch radoch usporiadané do polkruhu. Vďaka tomuto pôdorysu patrí tento vojnový cintorín medzi najzaujímavejšie v okrese Bardejov. Cintorín tvorí 98 jednotlivých hrobov, 5 spoločných a 11 masových šácht. Celkovo je na cintoríne pochovaných 226 vojakov. Zaujímavosťou je, že v roku 1921 žandári v súpise vojnových cintorínov uviedli, že na cintoríne sa nachádza 101 jednotlivých a 9 spoločných hrobov, v ktorých je pochovaných 126 obetí. Zjavne išlo o chybný údaj, keďže aj na náčrte vypracovanom Kriegsräber – komandom je jasne viditeľných 16 spoločných hrobov (šachty a spoločné hroby).

V jednotlivých hroboch je pochovaných 57 vojakov ruskej armády a 41 vojakov rakúsko-uhorskej armády. Takmer všetci vojaci ruskej armády, ktorí sú pochovaní v jednotlivých hroboch sú neznámi, iba u troch vojakov je uvedené ich meno. Tieto mená však sú skomolené a to pravdepodobne z dôvodu, že žandári chybne vykonali transkripciu azbuky do latinky. Z rakúsko-uhorských vojakov vieme podľa mena identifikovať siedmich. Jan Kamper a Ludvig Bartl boli príslušníkmi pešieho pluku Landwehru č. 4 (Landwehr-Infanterieregiment Klagenfurt Nr.4). Robert Schneider, Antonín Schweighofer a Josef Schiechl boli príslušníkmi 27.pešieho pluku (Infanterieregiment Nr. 27) a Gotlieb Heisner bol príslušníkom 18.pešieho pluku (Infanterieregiment Nr. 18). Známe je tiež meno vojaka Michaela Vingeja, nie je však udaná vojenská jednotka, v ktorej slúžil.

V spoločných hroboch je pochovaných celkovo 22 vojakov. V troch hroboch sú po štyria neznámi rakúsko-uhorskí vojaci. V dvoch hroboch sú po piati neznámi vojaci ruskej armády. V 11 šachtách je pochovaných celkovo 106 vojakov ruskej armády. Všetci sú neznámi. Najväčšia šachta obsahuje telá 15 vojakov. V dvoch šachtách je po 11 vojakov. V troch šachtách sa nachádza  po 10 vojakov a v jednej je 9 vojakov. Po 8 vojakov bolo pochovaných v troch šachtách a v jednej sa nachádza 6 vojakov.

V medzivojnovom období praktickú údržbu na vojnovom cintoríne zabezpečoval Ondrej Hruška zo Zborova. Za údržbu mu bola v roku 1921 vyplatená suma 330 kč. Po druhej svetovej vojne začal postupne cintorín chátrať. Cintorín bol oplotený plotom z pletiva, ktorý sa postupne rozpadával. V strede cintorína bol umiestnený drevený kríž. Dnes je vojnový cintorín vo Vyšnej Polianke zrekonštruovaný. Po jeho obvode je vybudované drevené oplotenie so vstupnou bránkou a v strede cintorína je osadený centrálny kríž. Na ploche cintorína sú symbolicky osadené malé betónové kríže. Škoda, že sa pri rekonštrukcii cintorína nepristúpilo k osadeniu krížov na jednotlivé hroby podľa historického nákresu a celkovo 114 krížov nebolo usporiadaných do pôvodného tvaru oblúka.

Be Sociable, Share!
Tags: , , , , , ,

Komentáre sú deaktivované.