Vojnový cintorín Tarnov

Obec Tarnov leží na západnom okraji južnej časti Nízkych Beskýd v údolí rieky Topľa. Od okresného mesta Bardejov je obec vzdialená 8 km západným smerom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1355. V roku 1910 pred vypuknutím prvej svetovej vojny mala obec 269 obyvateľov. V tom čase niesla názov Tapolytarno. V obci sa nachádzal vojnový cintorín z prvej svetovej vojny. Starostlivosťou o tento vojnový cintorín bola v medzivojnovom období poverená žandárska stanica v Kružlovskej Hute. Na vojnovom cintoríne v Tarnove je pochovaných šesť vojakov. Vojaci sú pochovaní v dvoch jednotlivých a dvoch spoločných hroboch. Vojnový cintorín bol súčasťou civilného cintorína a nachádzal sa neďaleko kostola. Hrob č. 1 je spoločný a sú v ňom pochovaní vojak František Radich a František Gacek, obaja príslušníci rakúsko-uhorského 20. mysliveckého pluku.

Obaja padli v boji 4. apríla 1915. V hrobe č. 2 je pochovaný čatár František Pichler, príslušník rakúsko-uhorského 27. pešieho pluku, ktorý padol v boji 5. apríla 1915. Hrob č. 3 je takisto jednotlivý a je v ňom pochovaný slobodník Jan Roth. Bol príslušníkom rakúsko-uhorského 47. pešieho pluku (Infanterieregiment Nr. 47) a padol 6. apríla 1915. V hrobe č. 4 sú pochovaní dvaja neznámi vojaci. Jeden z vojakov bol príslušníkom ruskej armády u druhého je štátna príslušnosť neznáma. Obaja padli 8. decembra 1914.

V medzivojnovom období boli hroby označené drevenými krížmi, neskôr mali byť na kríže umiestnené evidenčné tabuľky. V súčasnosti už nie je možné presne lokalizovať polohu vojnových hrobov. Tento vojnový cintorín môžeme považovať za zaniknutý. Bolo by vhodné v budúcnosti na ploche cintorína umiestniť symbolický pamätník, prípadne pamätnú tabuľu, ktorá pri pripomínala, že v obci Tarnov sú pochovaní vojaci, ktorí padli v prvej svetovej vojne.