Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny v obci Stakčín

Obec Stakčín leží v doline Cirochy 8 km severovýchodne od mesta Snina v nadmorskej výške 257 m n. m.. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1317. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1910 mala pred vypuknutím vojny 1371 obyvateľov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádzala na hlavnej komunikácii Ruské sedlo – Humenné, pocítila dopady vojenských operácií takmer okamžite po vypuknutí prvej svetovej vojny. Dňa 22. novembra 1914 bola obsadená ruskými vojskami generála Lavra Kornilova, ktoré ďalej postupovali na Humenné. Rakúsko-uhorské vojská generála Šándora Szurmaya však podnikli protiútok a 24. novembra 1914 z obce vytlačili ruské jednotky. Ťažké boje v priestore medzi Stakčínom a Sninou trvali až do 27. novembra 1914.

Vojnové udalosti s k obci po druhýkrát priblížili na jar 1915, kedy frontová línia sa ustálila severne v obciach Zvala a Veľká Poľana. Na tunajšej parnej píle bola zriadená poľná nemocnica. Nachádzajú sa tu dva vojnové cintoríny. Jeden zriadený v roku 1917 a druhý vznikol prenesením zo zaniknutej obce Starina v roku 1986. V parku pri kaštieli sa nachádza pomník padlým obyvateľom obce v prvej svetovej vojne.
V Stakčíne sa nachádzal i samostatný vojnový hrob, ako o tom informovali noviny Slovensky východ v roku 1933.“  Presnú polohu hrobu neznámeho vojaka sa doposiaľ nepodarilo identifikovať.

Vojnový cintorín Stakčín I

Vojnový cintorín Stakčín I sa nachádza na miernom návrší zvanom Panská Hora. Miesto posledného odpočinku tu našlo 960 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 6621 m². Postupne splynul s obecným cintorínom.

Pozostáva z 590 vojnových hrobov, z ktorých je 569 jednotlivých, 3 spoločné a 18 hromadných. Známych podľa mien je 495 rakúsko-uhorských a 37 ruských vojakov. Neznámych je 428 vojakov. Vojnový cintorín vznikol v roku 1914 – 1915. Konečnú úpravu dostal v roku 1917. V roku 1917 bol počet pochovaných vojakov 918. Pravdepodobne sa tu pochovávalo i po roku 1917. Na vojnovom cintoríne sa taktiež nachádza hrob označený krížom s ceduľkou, ktorá informuje, že v hrobe je pochovaný lodný kapitán Ladislav Stach . Hrob bol zriadený v roku 1921. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Stakčíne a údržbu hrobov stakčínsky legionár Vasiľ Minčič. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne.

Hroby sú usporiadané v 34 radoch a pôvodne boli označené drevnými krížmi. V prvých 25 radoch sú pochovaní vojaci v samostatných hroboch. Tu boli pochovávaní predovšetkým vojaci, ktorí zomierali v poľnej nemocnici 1/8 zriadenej na neďalekej parnej píle. V ďalších radoch sú pochovaní vojaci predovšetkým v hromadných hroboch. Najviac ich je pochovaných v 33 rade, kde v dvoch hromadných hroboch je uložených 88 ostatkov vojakov. V týchto hroboch  sú pochovaní vojaci, ktorí boli exhumovaní z cintorína, ktorý sa nachádzal v miestnej časti zvanej Vuľchovec a z hrobov roztrúsených po okolí Stakčína. Za 1. ČSR bol na hrobe č. 509 (Ján Kušniar z Veľkého Lomu) postavený malý betónový pomníček a na hrobe Ladislava Stacha, syna tunajšieho správcu lesov,, bol osadený liatinový železný kríž. Medzi jednotlivými hrobmi a hromadnými hrobmi bol osadený pomník s maďarským textom: „A hazaert 1914 – 1918“ (Za vlasť 1914 – 1918). Tento text bol za 1. ČSR nahradený textom: „Pamiatke padlým 1914 – 1918“. Vstup na cintorín tvorilo schodisko so vstupnou drevenou bránou a maďarským textom: „1914 – 1918. A világháboruban elesett hos katonák temetoje“ (Vojenský cintorín padlým vo svetovej vojne). Pôvodne bol ohradený dreveným plotom a výsadbou borievky a smrekov. Okolo pomníka a hromadných hrobov bola vysadená skupina smutných vŕb.

Stakčínsky vojnový cintorín bol najvýznamnejším v okrese Snina v období 1. ČSR. Každoročne vždy 1. mája sa na cintoríne konali celookresné spomienkové slávnosti venované padlým vojakom. Pri tejto príležitosti vzlietol nad cintorínom dvojplošník, z ktorého bol zhodený veniec na centrálny pomník. Nasledovali slávnostné príhovory a vojenské salvy.

Cintorín bol udržiavaný prakticky bez prestania, čo súviselo s tým, že sa vedľa neho v roku 1933 zriadil obecný cintorín. V období socializmu bol vymenený drevený plot za železný a obdobne bola vymenená i vstupná drevená bránka za železnú. Po roku 1989 boli hroby na cintoríne splanírované a začalo sa uvažovať o jeho zrušení a premene na občiansky cintorín.

V súčasnosti sú posledné hroby už ťažko identifikovateľné v teréne. Väčšia časť pôvodného vojenského cintorína je oplotená, aby sa zabránilo jeho postupnej likvidácii. Pomník a vstupná bránka stoja dodnes. Na cintoríne ešte aj dnes nájdeme pozostatok z náhrobného kameňa vojaka Kušniara a jeden, dnes už slabo udržiavaný, hrob, kde je pochovaný lodný kapitán Stach. Areál cintorína je pravidelne vykášaný. V roku 2009 boli na cintoríne umiestnené drevené kríže na hroboch vojakov Jána Kušniara a Jána Vaculika a osadený informačný panel.

Vojnový cintorín Stakčín II
Vojnový cintorín Stakčin II sa nachádza na obecnom cintoríne v Stakčíne v časti, kde sú  prenesené ostatky obyvateľov zo zaniknutej obce Starina. Miesto posledného odpočinku tu našlo 117 vojakov.
Pozostáva pravdepodobne zo 14 vojnových hrobov, všetky hroby sú hromadné. Známych podľa mien je 117 rakúsko-uhorských vojakov. Vznikol v roku 1986 prenesením ostatkov vojakov zo zaniknutej obce Starina. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne. Hroby sú usporiadané v rade a na šiestich hroboch sú betónové kríže prenesené z pôvodného cintorína v Starine.