Vojnové cintoríny vo Vranove nad Topľou

Mesto Vranov malo v roku 1910 2145 obyvateľov. Už predtým, ako došlo k spáchaniu atentátu na následníka trónu a začala prvá svetová vojna, uskutočnili sa viaceré vnútropolitické a vojensko-politické akcie. Rakúsko-Uhorsko  a  ostatné štáty dvoch politických strategických zoskupení sa na prípadný konflikt vopred pripravovali.  Niektoré tieto prípravy sa týkali aj obyvateľov Vranova. V septembri roku 1908 sa z Vranova stalo vojenské mesto, po ktorom sa pohybovalo a bolo v ňom ubytovaných 2500 vojakov. Pamätníci rozprávali, že dôstojníci boli ubytovaní vo vtedajšom hoteli Praha v centre mesta. Na jar roku 1910 po meste chodila veľká vojenská komisia, ktorá robila prípravy na vojenské manévre. Tieto manévre sa uskutočnili na jeseň roku 1911 v okolí mesta.   V júli 31. júla 1914 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia a začala vojna so všetkými hrôzami, hoci mesta Vranova sa priamo netýkala. Koncom septembra 1914 sa ruské vojska pod velením generála Brusilova a Kornilova prebojovali do poľských miest Krosna  a Dukly. V polovici novembra začala 8. ruská armáda útok na na Užocký a a Luplovský priesmyk a na prechod pri haličskej obci Cisna. Počas ofenzívy v zimných mesiacoch sa dostali až k Bardejovu, Stropkovu a do Humenného.

Do Vranova a jeho okolia evakuovalo mnoho obyvateľov Stropkova, ale i z ďalších vojnou ohrozených obcí. Do mesta sa v roku 1915 dostali aj ruskí zajatci. V priestoroch štátnej ľudovej školy aj židovskej školy bol umiestnený vojenský lazaret. V meste bola zriadená prvá vojenská pomoc- obväzovňa v židovskej škole. Z Humenného a Stropkova vozili ranených ale aj zomrelých, ktorých pochovávali na vranovskom cintoríne.

Počas prvej svetovej vojny na jej bojiskách padlo 37 Vranovčanov. 23. júna 1935 Okresný výbor  brannosti vo Vranove zorganizoval pri príležitosti odhalenia pamätníka Padlým spoluobčanom vranovským v rokoch 1914-1918 pietne oslavy. Uvedený pamätník sa až do  70. rokov nachádzal  pri križovatke v centre mesta. Potom bol premiestnený na miestny cintorín do priestoru vojnového cintorína z prvej svetovej vojny. Asi v strede cintorína sa nachádza ďalší pamätník z čiernej žuly na pamiatku pochovaným na vojnovom cintoríne.
Vojnový cintorín sa nachádza v ľavom dolnom rohu civilného cintorína na Mlynskej ulici. Má rozlohu 33 m x 49 m. Podľa záznamov Vojenského historického ústavu bolo tam pochovaných v 14 radoch 246 vojakov. Pochovávalo sa hornej strany dolu. Prvý pochovaný vojak bol 28.9.1914 Lorenc  Perge. Posledný pochovaný bol 28.12.1917 Jakub Blazevacz. Je tam pochovaná aj civilná osoba Eva Szekely. Na cintoríne sú pochovaní vojaci maďarskej, poľskej, rumunskej, československej, ruskej, talianskej, juhoslovanskej,  rakúskej národnosti a 14 neznámych vojakov. V minulosti bol na každom hrobe drevený kríž a vo vrchnej časti bol umiestnený veľký centrálny kríž. Keď drevené kríže zhnili, na mieste každého hrobu bol zasadený ker. Kry zrástli a teraz vytvárajú akési rady živých plotov.

Napriek tomu, že podľa záznamov bolo na cintoríne pochovaných 246 vojakov, v súčasnosti je stav už iný. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia došlo z nejasných dôvodov k bezprecedentnému zlikvidovaniu asi po troch hrobov z každého radu pochovaných, teda približne tridsať hrobov. Napriek tomu, že v tom čase bolo dostatok hrobových miest v iných častiach cintorína, hroby boli vykopané a na lukratívnych miestach boli vykopané hrobky pre nových nájomcov. V tom čase sa v novinách objavovali články, že sa našli lebky nejakých nebožtíkov.

Mesto Vranov nad Topľou si v roku 2008 uctilo pamiatku padlých bojovníkov v 1. svetovej vojne. Zrekonštruovalo bývalú márnicu na cintoríne a zriadilo v nej Kaplnku padlým v 1. a 2. svetovej vojne. Vnútri kaplnky je na tabuli  zoznam všetkých pochovaných na vojnovom cintoríne z 1. a 2. svetovej vojny. Takisto pri Dome kultúry odhalilo pamätnú tabuľu podobnú pamätníku Padlým spoluobčanom vranovským v rokoch 1914-1918.

Druhý vojnový cintorín sa nachádza v miestnej časti Čemerné na Tehelnej ulici na parcele 953/2. Rozprestiera  sa na ploche 66 m x 61 m. Je tu pochovaných 331 vojakov, z toho 36 Čechoslovákov,4 Talianov, 67 Maďarov, 19 Poliakov, 8 Rakúšanov, 36 Rumunov, 15 Rusov, 25    Juhoslovanov a 36 neznámej národnosti. Pochovávalo sa tu od konca roku 1914 do roku 1915. Aj tu na jednotlivých hroboch sú zasadené kry, ktoré zrastením vytvorili živé ploty. V zadnej časti sa nachádza kaplnka na pamiatku padlým vojakom.
Najmenej známym vojnovým cintorínom je časť židovského cintorína vo Vranove nad Topľou nad Lesnou ulicou. Z nákresu pochovaných nie je zrejmé, kde sa tieto hroby nachádzajú, pretože  drevené označenie bolo zničené. Plocha vojnového cintorína bola pôvodne plánovaná 65mx 36 m.

Nakoniec tu bolo pochovaných 6 vojakov židovskej národnosti.
1.Alexander Sarhan, narodený v Nových Zámkoch, zomrel 3.4.1915 v Čemernom na choleru. 18.4.1918 boli jeho ostatky prevezené na
židovský cintorín do Vranova.
2. Alexander Fuchs, narodený roku 1896 v Abaujszánto, zomrel 4.6.1917 v Banskom pri rúbaní stromov.
3. Leopold Braun, narodený roku 1886 v Budapešti, zomrel 6.5.1915 v Dobrovoľnom oddelení zdravotníctva Červeného kríža vo Vranove.
4. Ernó grof, narodený v Nových Zámkoch, lekár, zomrel 4.12.1914 na následky zranenia.
5. Lázar Hellinger, zomrel 22.6.1918, bol prevezený 22.6.1918  z Košíc.
6. Benze Landau Bauer, narodený roku 1884 vo Felsó Abša, zomrel vo vranovskom špitáli na následky zranení.

Na území  mesta Vranov nad Topľou, hoci ho priamo nezasiahla I. svetová vojna, sa nachádzajú tri vojnové cintoríny.      Predstavitelia mesta aj bežní občania si pripomínajú obete vojny, napríklad v septembri 2011v Čemernom bolo spomienkové stretnutie na vojnovom cintoríne, taktiež v roku 2008 na Mlynskej ulici.

Zdroje:

Michnovič, I.,  Vranov nad Topľou v 20. storočí, Vranov nad Topľou, 2002

Archívne materiály Vojenského historického archívu v Trnave

Školská kronika obecnej meštianskej školy vo Vranove nad Topľou