Vojnové cintoríny vo Svidníku

11. Júl 2012 | Autor: | Rubrika: Vojnové cintoríny

Mesto Svidník je administratívnym centrom a sídlom okresu, ktorý je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja. Mesto leží v severnej časti Nízkych Beskýd na sútoku Ondavy s Ladomírkou. Svidník vznikol administratívnym spojením dvoch obcí, Vyšného Svidníka a Nižného Svidníka v roku 1943. Staršou časťou je Vyšný Svidník. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1334. V čase prvej svetovej vojny sa vtedajšie časti Svidníka nazývali Alsóvísköz (Nižný Svidník) a Felsővízköz. V meste sa nachádzajú dva vojnové cintoríny. Starostlivosťou o vojnové cintoríny bola v medzivojnovom období poverená Žandárska stanica vo Vyšnom Svidníku.

Vojnový cintorín Svidník I. (Nižný Svidník)

Vojnový cintorín Svidník I. je jednou z najväčších lokalít v okrese Svidník. Je súčasťou civilného cintorína v časti mesta, ktorá sa kedysi nazývala Nižný Svidník. Vojnový cintorín sa nachádza v severovýchodnom sektore civilného cintorína. Cintorín má tvar obdĺžníka  a vojnové hroby  sú rozmiestnené v troch hrobových poliach. Každé hrobové pole je tvorené dvomi radmi hrobov. V prostrednom hrobovom poli je voľné miesto, na ktorom je umiestnený centrálny monument. Cintorín sa nachádza na pozemku podnikateľa Pavla Schwimmera z Vyšného Svidníka, ktorý pozemok venoval štátu.

Cintorín je tvorený 115 hrobmi. Z tohto počtu je 37 hrobov jednotlivých, 1 spoločný hrob a 77 hromadných hrobov. Tieto údaje pochádzajú z katastrálneho listu a zhodujú sa s údajmi z náčrtu. Na cintoríne by podľa archívnych dokumentov malo byť pochovaných 437 vojakov. Zložka o tomto cintoríne však nie je kompletná. Bližšie údaje máme iba o 60 hroboch a 228 padlých vojakoch. Najvýznamnejšou obeťou je pravdepodobne podporučík Hulánskeho pluku č. 1 Zbigniew von Holinsky, ktorý padol 13.2.1915.
Dokázateľne vieme identifikovať 194 vojakov pochovaných na tomto cintoríne. Všetky identifikované obete slúžili v rakúsko-uhorskej armáde. Štátnu príslušnosť poznáme v 228 prípadoch. Archívne dokumenty potvrdzujú 212 rakúsko-uhorských vojakov a 16 ruských vojakov. Všetky obete zahynuli v období od septembra 1914 do februára 1915.

Cintorín je pôvodný, ale pochovávalo sa na ňom aj v medzivojnovom období. V roku 1922 sa rozbehli práce na sústredení vojnových hrobov z okolia. Vznikla exhumačná komisia pod vedením žandárov zo Žandárskej stanice Vyšný Svidník a miestneho lekára Dr. Alfréda Rettlheima. V marci 1922 bolo exhumovaných 21 obetí z 9 hrobov z blízkeho okolia, ale i z neďalekej obce Mestisko. Bližšie údaje o exhumáciách nemáme.
V súčasnosti je cintorín dôstojným vojnovým pietnym miestom. Hrobové polia sú zarovnané a zatrávnené. Na ploche cintorína sa nachádzajú symbolicky rozmiestnené  skupinky kamenných krížov. V strede cintorína je centrálny monument v tvare veľkého kovového kríža. Jediným nedostatkom je absencia informačnej tabule, ktorá by obsahovala informácie o histórii vojnového cintorína.

Vojnový cintorín Svidník II. (Vyšný Svidník)

Vojnový cintorín Svidník II. patrí medzi veľké cintoríny v okrese Svidník. Nachádza sa iba niekoľko desiatok metrov od monumentálneho sovietskeho pamätníka. Je súčasťou civilného cintorína.  Bohužiaľ, o tomto vojnovom cintoríne veľa informácií nemáme. Cintorín pozostáva  zo 67 hrobov. Z tohto počtu je 13 hrobov hromadných. Sú to hroby č. 23 -33, 62, 65 a 67. Koľko obetí je pochovaných v hromadných hroboch nie je známe. Hroby č. 63, 64 a 67 sú spoločné. Údaj o tom, koľko vojakov je pochovaných v spoločných hroboch archívna zložka neobsahuje. Celkový počet dopĺňa 51 jednotlivých hrobov. Podľa archívnych dokumentov je na cintoríne spolu pochovaných 360 vojakov. Pôvod tohto čísla nepoznáme a nemôžeme ho overiť bez ďalších informácií o spoločných a hromadných hroboch.

Ďalšie údaje o padlých na cintoríne v podstate nepoznáme. Evidenčné listy neuvádzajú mená, štátnu príslušnosť, ani jednotky, v ktorých vojaci  pochovaní na tomto cintoríne slúžili. Všetky obete zomreli v období rokov 1914 -1915. Na cintoríne sa pravdepodobne  nachádzajú vojaci padlí v bojoch, ale aj tí, ktorí zomreli na následky zranení, či choroby v zázemí. Raritou je hrob československého vojaka Jána Hlaváča. Dotyčný vojak zomrel za neznámych okolností v júli 1921 a bol pochovaný na tento vojnový cintorín. Cintorín vznikol v období prvej svetovej vojny. Nezachovali sa žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali na tomto cintoríne  pochovávanie v medzivojnovom období.

Vojnový cintorín je v súčasnosti dôstojným vojnovým pietnym miestom. Hrobové polia sú zarovnané a zatrávnené. Na ploche cintorína sú symbolicky rozmiestnené štvorice a trojice kamenných krížov. Stredom cintorína vedie chodník k centrálnemu monumentu, ktorý predstavuje  kovový kríž. Pri vchode na cintorín je umiestnený kamenný monument  s kamennou tabuľou. Na tabuli je uvedený text „Tu odpočíva 360 neznámych vojakov padlých v prvej svetovej vojne“. Tento cintorín však nie je iba pietnym miestom. Má aj veľkú kultúrnohistorickú hodnotu. Je škoda, že na tomto mieste chýba vyhovujúca informačná tabuľa, ktorá by návštevníkov cintorína informovala o histórii vzniku cintorína.

Zdroj:

Mementá prvej svetovej vojny III.

VHA, fond VHC

Be Sociable, Share!
Tags: , , ,

Komentáre sú deaktivované.