Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny v obci Čertižné

Certizne_male fotoObec Čertižné sa nachádza v okrese Medzilaborce, neďaleko štátnych hraníc s Poľskom. Obec leží v malebnom prostredí Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 420-460 metrov nad morom. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1431. Čertižné ma bohatú a zaujímavú históriu. V obci je pochovaný  popredný rusínsky národovec A.I. Dobrianský. V období prvej svetovej vojny sa obec volala Nagyczertész. V súvislosti s prvou svetovou vojnou patrí obec Čertižné medzi unikáty. V jej katastri sa totiž podľa archívnych dokumentov nachádza až päť vojenských cintorínov z rokov 1914-1915. Starostlivosťou o vojnové cintoríny v tejto oblasti bola poverená miestna žandárska stanica.

Časť vojakov bola na miestnych cintorínoch pochovaná už  počas vojny. Zvyšok vojakov pochovali na tomto mieste československé orgány v medzivojnovom období. V katastri obce, ale aj v samotnej obci, sa nachádzalo množstvo roztrúsených vojnových hrobov. V rámci šetrenia finančných prostriedkov určených na starostlivosť o vojnové hroby sa pristúpilo k sústredeniu vojnových hrobov a vytvoreniu vojnových cintorínov.
Po rozhodnutí o sústredení vojnových hrobov bol vypracovaný plán, podľa ktorého sa malo postupovať. Tento plán vypracovali s veľmi zodpovedným prístupom žandári z miestnej žandárskej stanice. Najprv zaniesli na mapu pozície všetkých vojnových hrobov v okolí. Potom rozdelili celé územie katastra do piatich sektorov. V každom sektore bolo určené centrálne miesto, kde sa mali zhromaždiť exhumované pozostatky padlých vojakov.  Na tomto mieste vznikol vojenský cintorín. V každom sektore postupovali rovnakým spôsobom. Vybrali miesto, na ktorom sa nachádzal nejaký masový hrob, a v jeho blízkosti pochovávali exhumované obete z okolia. Takýmto postupom vzniklo všetkých päť cintorínov v Čertižnom.

Vojnový cintorín Čertižné I.

Cintorín Čertižné I.  sa nachádza priamo v obci. Je súčasťou obecného cintorína a pozostáva z 24 hrobov.  Z celkového počtu je 5 hrobov masových. V šachte č. 1 je pochovaných 32 obetí, v šachte č. 2, 3, 4, a 7 je pochovaných po šesť obetí. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných nasledujúci počet obetí: v hrobe č. 5 – štyria vojaci, v hrobe č. 6  – traja vojaci a v hroboch č. 8 a 9 sú pochovaní po dvaja vojaci. Zvyšných 15 hrobov je jednotlivých. V jednom hrobe je pochovaný miestny roľník Štefan Brecik, ktorý zahynul počas bojov a tu ho pochovali rakúsko-uhorskí vojaci.

Na cintorín Čertižné I. boli  exhumované a sústredené hroby, ktoré sa nachádzali priamo v obci alebo v jej bezprostrednej blízkosti. Exhumácie prebiehali v júli 1922 a vykonávala ich exhumačná komisia pod vedením miestnych žandárov, vrchných strážmajstrov Vašátka a Procházku.  V obci bolo exhumovaných 15 samostatných hrobov. Tieto hroby sa nachádzali na pozemkoch miestnych obyvateľov Petra Dimuna, Antona Kubáka, Vasila Zozuláka, Danka Zozuláka, Michala Triščka, Michala Galajdy, Osifa Hriptoka, Nikolaja Korbu, Ivana Ťahlu, Pavla Brejzu a Márii Fehlovej. Exhumované boli aj telá pochované v šachte č. 5. Pôvodný hrob sa nachádzal na pozemku Michala Zozuláka. Obete v pôvodných hroboch z vojny  v mieste, kde vznikal cintorín, exhumované neboli. Počty obetí v týchto hroboch poznáme vďaka svedectvu kňaza z Čertižného, ktorý asistoval pri pochovávaní spomínaných vojakov.

Celkový počet padlých na tomto cintoríne je 81 vojakov a 1 civilista, ktorý zahynul v priebehu bojov. Štátna príslušnosť všetkých obetí je známa. Je tu pochovaných 72 rakúsko-uhorských a 9 ruských vojakov.  Identifikovaná je iba jediná obeť, a to rakúsko-uhorský vojak N. Szabo.

V rokoch 2004-2005 prebiehala rekonštrukcia cintorínov v Čertižnom. Iniciatíva miestnej samosprávy s finančnou podporou ministerstva vnútra dala miestnym cintorínom  ich súčasný vzhľad. Hrobové polia sú zarovnané a plocha cintorína zatrávnená. V strede cintorína je centrálny kríž, ku ktorému vedie upravený chodník. Cintorín je ohradený plotom. Pri vstupe na vojenský cintorín je vkusne zhotovená tabuľa, na ktorej je uvedené, že sa tu nachádza vojenský cintorín z prvej svetovej vojny. Lokalita je slušne upravená a cintorínu v blízkej budúcnosti zánik nehrozí. Pre väčšiu informovanosť domácej verejnosti, ale i návštevníkov cintorína, by bolo vhodné inštalovať informačnú tabuľu s historickým náčrtom cintorína a základnými faktami o jeho histórii.

Vojnový cintorín Čertižné II.

Komplex vojnových cintorínov v katastri obce Čertižné vznikol krátko po 1. svetovej vojne. Starostlivosť o množstvo roztrúsených vojnových hrobov bola veľmi problematická. Po rozhodnutí o sústredení vojnových hrobov bol vypracovaný už spomínaný plán, podľa ktorého sa malo postupovať.

Vojenský cintorín Čertižné II. vznikol v priestore kóty 742. Je zo všetkých cintorínov  v Čertižnom najmenší. Tvorí ho spolu 6 hrobov, z toho je jeden hrob masový, dva hroby sú spoločné a tri jednotlivé. Masový hrob je pôvodný. Napriek existencii exhumačného protokolu obete pochované v tejto šachte neboli exhumované. Podľa archívnych materiálov je v tejto šachte pochovaných 28 obetí. Odkiaľ dospeli k tomuto číslu žandári, ktorí riadili vytvorenie cintorína, nevieme. Zložky cintorínov v Čertižnom sú vypracované tak precízne, že nemáme dôvod tejto informácii nedôverovať, aj keď ju nemôžeme potvrdiť z iných zdrojov. V dvoch spoločných hroboch sú pochované po dve obete. Spolu by tu malo byť pochovaných 35 obetí.

Cintorín má tvar obdĺžnika so stranami 4,70 x 5,50 metrov. Väčšinu plochy zaberá masový hrob. Ostatné hroby sa nachádzajú v jednom rade pozdĺž popri šachte. Exhumácie prebiehali  v období  3.-12. júna 1922. Bolo exhumovaných päť pôvodných hrobov. Všetky pôvodné hroby sa nachádzali v blízkosti zákopov na kóte 742.
Bohužiaľ, ďalších údajov o obetiach je ako šafranu. Nepoznáme identitu ani jednej obete pochovanej na cintoríne. Pravdepodobne všetky obete boli príslušníkmi rakúsko-uhorskej armády.

Vojnový cintorín Čertižné III.

Vojenský cintorín Čertižné III. vznikol rovnakým spôsobom, ako ostatné cintoríny v tejto oblasti. Vytvorenie cintorína riešilo problém vojnových hrobov v okolí kóty 789. Po prieskume terénu a analýze situácie vybrala exhumačná komisia vedená vrchnými strážmajstrami Vašátkom a Prochádzkom miesto pre nový cintorín.  Cintorín vznikol na mieste, kde sa nachádzali dva masové hroby. Cintorín je tvorený 18 hrobmi, z ktorých sú štyri masové. V pôvodných masových hroboch s č. 1a 2 je pochovaných po šesť obetí. Obete pochované v týchto šachtách neboli exhumované. V nových šachtách č.3 a 7 bolo pochovaných taktiež po  6 obetí. V jedinom spoločnom hrobe sa nachádza 5 obetí. Zvyšných 13 hrobov je jednotlivých.

Na tomto cintoríne je pochovaných spolu 42 obetí. Ďalších informácii o obetiach je príliš málo. S určitosťou sú tu pochovaní 24 rakúsko-uhorskí a 7 ruskí vojaci. Štátna príslušnosť ostatných sa nedá určiť, ale pravdepodobne patrili k vyššie spomínaným armádam. Prítomnosť nemeckých jednotiek v tomto priestore sa v období bojov nezistila. Nie je známa identita ani jednej obete. Všetky obete boli pôvodne pochované v priestore kóty 789. Exhumácie prebiehali v období od 13.-22. júla 1922. Obete boli exhumované zo 16 pôvodných hrobov. Všetky pôvodne hroby vznikli ako provizórne riešenie pri zákopoch na kóte 789. Exhumačná komisia vytvorila rovnaký počet nových hrobov.
Cintorín ma tvar obdĺžnika s rozmermi 8,50 x 7,65 metra. Hroby sa nachádzajú v troch radoch. Archívna zložka neuvádza, či boli hroby opatrené krížmi alebo nejakým iným spôsobom.

Vojnový cintorín Čertižné IV.

Vojenský cintorín Čertižné IV. vznikol z potreby vybudovať centrálne vojenské pohrebisko v okolí kóty 728. Vytvorila ho tá istá pracovná skupina ako ostatné cintoríny v Čertižnom. Práce riadili miestni žandári. Cintorín, ale aj dokumentácia, ktorá sa ho týka, svedčia o zodpovednej a precíznej práci.

Cintorín sa skladá z 21 hrobov. Okrem jedného sú všetky hroby samostatné. Práce postupovali  podľa osvedčeného systému. Všetky hroby vznikli okolo jediného pôvodného hromadného hrobu. V ňom by malo byť pochovaných 7 vojakov. Obete hromadného hrobu neboli exhumované. Spolu je teda na cintoríne pochovaných 27 vojakov. Exhumácie sa konali od 11. do 13. júla 1922. Exhumačná skupina exhumovala 20 pôvodných hrobov. Všetky pôvodné hroby sa nachádzali na svahoch kóty 728.  Na cintoríne je pochovaných  24 vojakov rakúsko-uhorskej armády  a traja ruskí vojaci. Identita vojakov pochovaných na tomto cintoríne nie je známa. Iné údaje o obetiach archívne dokumenty neobsahujú. Cintorín má tvar obdĺžníka s rozmermi 7,50 x 9,50 metra. Hroby boli usporiadané do troch radov.

Vojnový cintorín Čertižné V.

Vojenský cintorín Čertižné V. sa nachádza na  kóte 720 neďaleko obce. Vznikol ako centrálne pohrebisko v medzivojnovom období. Na tento cintorín boli exhumované telá padlých obetí z priľahlej oblasti. Pri jeho vybudovaní použili žandári z miestnej žandárskej stanice rovnaký postup, ako pri ostatných cintorínoch.

Cintorín je tvorený 19 hrobmi. Dva hroby sú masové. V šachte č. 1 je pochovaných desať obetí  a v šachte č. 4 je sedem vojakov. Šachta č. 1 je pôvodná a telá pochované v nej neboli exhumované. Nachádza sa tu 8 spoločných hrobov. V súvislosti so spoločnými hrobmi je nutné upozorniť, že sa žandári dopustili chyby, keď nerešpektovali rozdiel medzi  zavedenými termínmi masový hrob (šachta) a spoločný hrob. Termínom  masový hrob alebo šachta by mal byť označený hrob s viac ako 5 pochovanými obeťami. Preto je niekoľko spoločných hrobov označených chybne ako šachta. V hrobe č. 7 a „šachte“ č. 3 sú pochované po dve obete,  v hroboch č. 6,8,9  a „ šachte“ č.6 sú pochované po tri obete a v „ šachtách“ č. 2 a 5 sú pochované po štyri obete. Zvyšných 9 hrobov spadá do kategórie jednotlivých. Spolu je na cintoríne pochovaných 50 obetí.

Podobne, ako ostatné cintoríny v Čertižnom, aj tento ma tvar obdĺžníka s rozmermi 8 x 10,40 metra. Hroby sú usporiadané v štyroch radoch. Okolo cintorína bol plánovaný živý plot, čo bola bežná prax pri budovaní cintorínov. Exhumačná komisia sa oblasťou kóty 720 zaoberala v lete 1922. Exhumácie sa vykonávali od 21. júna do 1. júla 1922. V tomto období bolo exhumovaných 18 hrobov z okolia. Všetky pôvodné hroby sa  nachádzali roztrúsené na svahoch kóty 720. Žandári vytvorili presne toľko nových hrobov, koľko  ich exhumovaním zrušili. Zachovalo sa aj pôvodné rozloženie obetí do jednotlivých hrobov.

V archívnej zložke sa až na problém s nesprávnym pomenovaním spoločných hrobov nevyskytujú ďalšie chyby. Bohužiaľ sa tu nevyskytuje ani veľké množstvo údajov. Nepoznáme identitu ani jednej obete pochovanej na tomto cintoríne. Štátnu príslušnosť môžeme určiť u všetkých obetí. Je tu pochovaných 47 rakúsko-uhorských vojakov a 3 ruskí vojaci.

Vojenské cintoríny v Čertižnom č. II až V sa nachádzajú na súčasnej slovensko-poľskej hranici. Dôvodom, prečo je charakteristika súčasného stavu spoločná pre všetky štyri cintoríny, je viacero. Prvým zo série dôvodov je skutočnosť, že bez presnej katastrálnej mapy je len ťažko určiť presnú identitu vojenského cintorína presne na mieste. Na cintorínoch bola vykonaná rekonštrukcia a hrobové polia sú len ťažko identifikovateľné, preto pre presnejšie určenie, na ktorom konkrétnom cintoríne sa momentálne návštevník nachádza, nepostačí ani dobový nákres vojenského cintorína. Identifikáciu komplikuje aj fakt, že na slovensko-poľskom pohraničí bolo zrekonštruovaných až šesť vojenských cintorínov, zatiaľ čo archívna zložka eviduje iba štyri cintoríny nachádzajúce sa na kótach. Dva cintoríny nachádzajúce sa nad obcou Čertižné sú pre nás neznáme a je otázkou ďalšieho výskumu dokázať ich existenciu.

Všetkých šesť vojenských cintorínov je zrekonštruovaných rovnakým spôsobom. Plocha cintorína je ohradená jednoduchým plotom z drevených brvien. V strede každého cintorína je umiestnený centrálny drevený kríž a pri vstupe do areálu cintorína jednoduchá tabuľka upozorňujúca na prítomnosť vojenského cintorína. Je na škodu veci, že hrobové polia sú len minimálne zvýraznené, takže ich identifikácia je takmer nemožná.

Je potrebné, aby na týchto cintorínoch nachádzajúcich sa na slovensko – poľskej hranici, ktorou vedie značkovaný turistický chodník, boli osadené kvalitné informačné tabule informujúce prechádzajúcich turistoch nielen o samotných cintorínoch, ale aj udalostiach, ktoré sa počas prvej svetovej vojny odohrali v tomto priestore.