Slovenské vysťahovalectvo koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia v celoeurópskom kontexte II.

Slovenské vysťahovalectvo bolo súčasťou migračných vĺn, ktoré zasiahli Európu koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia, najväčšia časť slovenských vysťahovalcov v tomto období smerovala do USA ako súčasť tretej vysťahovaleckej vlny začiatkom osemdesiatych rokov. Práve v tomto období ustupuje do pozadia tradičná európska migrácia z krajín západnej a strednej Európy a do popredia sa naopak dostávajú vysťahovalci z južnej, strednej a východnej Európy. Slováci sa zúčastňovali na migrácii a emigrácii do USA už v predošlom období.[1] Väčšie množstvo Slovákov sa dostávalo do USA až od 60. rokov 19. storočia. Americké štatistiky evidujú prvých prisťahovalcov z vtedajšieho Rakúsko-Uhorska prvý krát v roku 1861, a to 51 osôb.[2] V nasledujúcich rokoch tento počet neustále narastá. O masovom charaktere slovenského vysťahovalectva hovoríme až od osemdesiatych rokov 19. storočia.

Slováci prichádzali do Ameriky spočiatku len za vidinou dobrého zárobku v amerických oceliarňach, železiarňach, uhoľných baniach bez úmyslu usadiť sa nastálo.[4] Až postupom času pribúdalo takých, ktorí mali v úmysle usadiť sa trvalo. Vysoký podiel reemigrácie bol charakteristický aj pre iné národy patriace do tzv. „novej vlny“ migrantov do USA. Mám tu na mysli napr. Poliakov, či Talianov. Pri poľských vysťahovalcoch do USA činil podiel reemigrácie v priebehu prvých dvoch až troch rokov 60-70%, z Talianov sa v priebehu jedného najviac niekoľkých rokov vracala polovica imigrantov do USA.[5] Počas celého obdobia trvania masového vysťahovalectva zo Slovenska hrali prím USA, kde smerovalo najväčšie množstvo migrantov rovnako v posledných desaťročiach 19. storočia ako aj v prvých desaťročiach 20. storočia. Ale u niektorých iných národov dochádzalo k prudkým zmenám, čo sa týka cieľovej krajiny pre migrantov. Napríklad pri poľskej migrácii tvoril podiel migrantov do USA koncom 19. storočia 85-90%, ale začiatkom 20. storočia sa tento pomer zmenil a cieľom poľskej migrácie sa z 85-90% stalo Nemecko.[6] Pri slovenských migrantoch jednoznačne prevládajú USA. V rokoch 1911 – 1913 sa z východného Slovenska vysťahovalo do USA až 99,5% všetkých vysťahovalcov, na strednom a západnom Slovensku bol podiel vysťahovalcov do USA na úrovni 93,7%, 3% vysťahovalcov smerovali do Nemecka.[7]

Určiť presne koľko Slovákov sa do Ameriky vysťahovalo do roku 1914 je veľmi zložité, príčin je viacero a mnohé sú totožné s príčinami, ktoré vplývali na určenie presného počtu migrantov z väčšiny európskych krajín. Snáď najdôležitejšou je to, že americké štatistiky vykazovali vysťahovalcov z Rakúsko-Uhorska spoločne a nerozlišovali jednotlivé národnosti. So štatistikami podľa národnostného zloženia začali až od roku 1899. To je spoločný problém, ktorý sa dotýka všetkých národov existujúcich v tomto období v Habsburskej monarchii. Podľa tabuľky vypracovanej na základe zistení Dillinghamovej komisie počet prisťahovalcov, ktorí uviedli ako svoju národnosť slovenskú, sa pohyboval v rokoch 1899 – 1910 na čísle 377 527, čo bolo 4% z celkového počtu prisťahovalcov do USA, spomedzi všetkých zaznamenaných národností boli v tomto období Slováci, čo sa týka početnosti na 8. mieste, táto tabuľka zaznamenáva údaje z rokov 1899 – 1910.[8] Ďalším dôvodom sú tiež rozdiely medzi prisťahovaleckými štatistikami USA, uhorskými štatistikami a štatistikami samotných lodných spoločností. Uviedol by som aspoň jeden príklad. Za celé obdobie rokov 1900 – 1913 sa vysťahovalo zo Slovenska 361 074 ľudí a z toho počtu sa vrátilo 111 435, čiže zhruba jedna tretina, ale podľa amerických štatistických údajov za toto obdobie prišlo do USA 435 619 Slovákov, čiže skoro o 60 000 viac, ako uvádza maďarská štatistika.[9] Jednoznačne sa však dá povedať, že vysťahovalectvo postihlo vo väčšej miere východné Slovensko ako jeho západnú časť. Najlepšie sa to dá dokumentovať na porovnaní rastu počtu obyvateľov v jednotlivých župách v období rokov 1869 – 1910. Kým Bratislavská župa vykazovala prírastok obyvateľstva 32,4 %, Tekovská 29,8 %. Oravská župa stála na 1. mieste úbytku obyvateľstva o 4,4 %, ďalej nasledovali Šarišská o 0,1 % a Spišská o 0,5 %.[10] Pokiaľ ide o sociálne zaradenie vysťahovalcov, je nutné zdôrazniť, že pochádzali zo stredných a nižších vrstiev, ale nie úplne pauperizovaných, lebo migrácia si vyžadovala značné finančné prostriedky na dopravu a zaistenie existencie v novom prostredí (zvlášť v prípade roľníkov a živnostníkov).[11]

Z hľadiska kvalifikácie išlo vo väčšine o nekvalifikované pracovné sily. Až 80% slovenských prisťahovalcov do USA bolo v rokoch 1899 – 1910 zaradených k robotníkom, pri zvyšných 20% patrilo k odborným zamestnancom 0,1%, kvalifikovaným zamestnancom patrilo 4,4%, zvyšných 15,5% slovenských prisťahovalcov bolo zaradených do kategórie bez zamestnania, pričom v tejto kategórii boli uvedené ženy aj deti.[12] Pre porovnanie s inými národnosťami (z východnej, južnej a východu strednej Európy) pozri tabuľku č.6. Aj napriek tomu, že väčšina slovenských prisťahovalcov patrila k nekvalifikovaným pracovným silám našli sa medzi nimi osoby zdatné v tých najrozmanitejších oboroch. V rokoch 1899 – 1910 uviedli napr. 4 osoby ako svoje zamestnanie herectvo, 1 osoba bola zaradená medzi spisovateľov a vedcov, medzi sochárov a maliarov bolo zaradených 16 osôb, 2 osoby boli zaradené k architektom, ďalší Slováci boli zastúpení tiež v oboroch ako hudobníctvo, učiteľstvo, inžinierstvo a iných.[13] Medzi kvalifikovanými profesiami sa Slováci najviac objavovali v oboroch ako kováči, tesári, stolári, murári, zámočníci, železiarski a oceliarski robotníci, mäsiari či pekári.[14]

Podľa veku sa dá na základe uhorských predvojnových štatistík určiť, že sa jednalo o ľudí vo veku 20 – 29 rokov (pravda na regionálnej úrovni existovali určité rozdiely), druhou najpočetnejšou kategóriou bola skupina osôb vo veku do 20 rokov (28 – 37%). V celouhorskom priemere prevládali tiež osoby vo veku 20 – 29 rokov, ale druhou najpočetnejšou kotegóriou bola kategória osôb vo veku 30 – 39 rokov, teda kategória, ktorá bola vo všetkých východoslovenských župách až tretia najpočetnejšia.[15] Podľa amerických štatistík v rokoch 1899 – 1910 82,9% všetkých imigrantov malo od 14 do 44 rokov, 12,1% malo menej ako 14 a 5% bolo starších ako 45 rokov.[16] Najviac slovenských imigrantov do USA v tomto období patrilo tiež do kategórie 14 až 44 rokov a v celom období rokov 1899-1910 jej podiel klesol pod hranicu 82,9%, ktorá bola celosvetovým priemerom, iba raz a to v roku 1908 na hodnotu 82,6%, najvyššiu hodnotu zaznamenal podiel tejto skupiny v roku 1900, a to 89,7%.[17]

Vysťahovalectvo bolo spočiatku doménou mužov, platilo to najmä pre východné Slovensko. Celkovo sa dá povedať, že ženské vysťahovalectvo nepredstihovalo mužské počas celého obdobia až do začiatku 1. svetovej vojny, aj keď vzájomný pomer oboch pohlaví sa postupne upravoval v prospech žien. Tento nárast počtu žien vyvrcholil v období pred 1. svetovou vojnou.[18]

Prevaha mužov mala negatívny dôsledok predovšetkým vo vývoji štruktúry obyvateľstva podľa pohlavia.[19] A tu si treba ešte uvedomiť, že na východnom Slovensku boli tieto rozdiely ešte vyššie, keďže táto oblasť bola postihnutá vysťahovalectvom najviac. Ďalším nesporným negatívom bolo aj to, že ak zoberieme do úvahy vyššie spomenuté údaje o priemernom veku vysťahovalcov, tak väčšinu tvorili muži v zrelom veku a tento fakt výrazne ovplyvnil sobášnosť najmä vo východoslovenských župách, následne sa znižovala pôrodnosť a naproti tomu dochádzalo k zvyšovaniu úmrtnosti. Za 30 rokov (1866 – 1900) poklesol počet sobášov v Šarišskej župe o 28% a v Spišskej o 28%, prirodzený prírastok poklesol najviac v župách postihnutých vysťahovalectvom, napr. v Spišskej z 11,0 na 9,4 a v Abovsko-Turnianskej z 10,6 na 9,5.[20]

Na základe vysťahovaleckých dotazníkov sa dá určiť aj to, aké boli hlavné dôvody, ktoré udávali vysťahovalci ako príčiny svojho odchodu. Môžeme ich rozdeliť do týchto kategórií: sociálno-ekonomické, rodinné a iné. Rodinné dôvody prevládali v kategórií vo veku 0 – 10 rokov a 50 – 80 rokov, sociálno-ekonomické príčiny prevládali u osôb vo veku 21 – 50 rokov.[21]


[1] Prvým známym Slovákom, ktorý navštívil Ameriku bol až Štefan Štitnický – Parmennius, ktorý sa v roku 1583 zúčastnil s angličanom Richardom Hakluytom a sirom Humphereyom Gilbertom na výprave, v rámci ktorej objavili ostrov New Foundland. Štefan Štitnický – Parmennius o tejto ceste napísal báseň Denavigatione. Veľmi zaujímavé sú tiež životné osudy druhého Slováka, ktorý sa dostal do Ameriky, bol to Andrej Jelik.Jeho dobrodružstvá začali počas jeho vandrovky po západnej Európe, kde bol zverbovaný za vojaka a mal odplávať do Západnej Indie. Loď, na ktorej sa plavil, stroskotala, prežil to a ocitol sa v Anglicku, kde sa nechal najať na holandskú loď ako krajčír. Touto loďou sa v roku 1755 dostal do Ameriky, ale hneď sa vrátil. Azda najznámejšími priekupníkmi slovenského vysťahovalectva boli bratia Beňovský a z nich najmä Móric Beňovský, obaja pôsobili v Americkej armáde. V armáde pôsobili tiež ďalší Slováci, boli to napr. Ján Ladislav Polerický, Gejza Mihalóci, Ján Fiala, Anton Pokorný. Bližšie pozri: DOBROTSKÁ,Marta: Slováci na ceste do nového sveta. In: Historická revue, roč.XII, 2001, č. 7, s. 18 – 20.

[2] DILLINGHAM, W. P. a kol.: Reports of the immigration commission. Statistical Review of immigration 1820 – 1910. Distribution of immigrants 1850 – 1900, Washington Government Printing office, Washington 1911,Table 9.-Immigration to the United States, 1820 to 1910. s. 27, dostupné na:

http://pds.lib.harvard.edu/pds/view/3067941?n=37&s=4&imagesize=1200&jp2Res=0.5&rotation=0

[3] Pre porovnanie postupného nárastu prisťahovalcov z južnej a východnej Európy pozri bližšie tabuľku č. 1, zostavená na základe údajov zistených Dillinghamovov komisiou.

[4] DOBROTSKÁ, Marta: Slováci na ceste do nového sveta. In: Historická revue, roč. XII, 2001, č. 7, s. 20.

[5] BADE, J. K.: Evropa v pohybu. Praha : Nakladatelstí lidové noviny, 2005, s. 151.

[6] BADE, J. K.: Evropa v pohybu. Praha : Nakladatelstí lidové noviny, 2005, s. 147.

[7] TAJTÁK, L.: Slovenské vysťahovalectvo a migrácia v rokoch 1900 – 1914. In: Historický časopis, roč. XXIII, 1975, č. 3, s. 385.

[8] Vyplýva to zo zistení výsledkov Dillinghamovej komisie table. 5.- Imigration to the United States, by sex, for period specified s. 45, 1820 – 1910. Dostupné na: http://pds.lib.harvard.edu/pds/view/3067941?n=55&jp2Res=0.5&imagesize=1200&rotation=0

[9] TAJTÁK, L.: Slovenské vysťahovalectvo a migrácia v rokoch 1900 – 1914. In: Historický časopis, roč. XXIII, č. 3, 1975, s. 383.

[10] TAJTÁK, L.: Vývin, pohyb a štrukturálne zmeny obyvateľstva na Slovensku v predvojnovom období (1900 – 1914). In: Historický časopis, s. 499.

[11] VACULÍK, J.: České a slovenské vysťahovalectvo v 1. polovici 20. storočia. In: Historická revue, roč. XVII, 2006/2007, č. 11 – 12, s. 49.

[12] Podľa údajov zistených Dillinghamovou komisiou, s. 96, dostupné na http://pds.lib.harvard.edu/pds/view/3067941?n=106&imagesize=1200&jp2Res=0.5

[13] Podľa údajov zistených Dillinghamovou komisiou, dostupné na http://pds.lib.harvard.edu/pds/view/3067941?n=170&imagesize=1200&jp2Res=0.5

[14] Podľa údajov zistených Dillinghamovou komisiou, dostupné na http://pds.lib.harvard.edu/pds/view/3067941?n=170&imagesize=1200&jp2Res=0.5

[15] BELEJ ,M.:K demografickým aspektom vysťahovalectva z východného Slovenska do USA pred I. svetovou vojnou a v medzivojnovom období. In: Obyvateľstvo karpatskej kotliny I. Prešov : UNIVERSUM, 1997, s. 87.

[16] Podľa údajov zistených Dillinghamovou komisiou, dostupné na http://pds.lib.harvard.edu/pds/view/3067941?n=98&imagesize=1200&jp2Res=0.5. S. 88

[17] Table 19.- Per cent of immigrants in each specified age group, fiscal years 1899 to 1910, by race or people, dostupné na http://pds.lib.harvard.edu/pds/view/3067941?n=102&imagesize=1200&jp2Res=0.5

[18] V období 1905 – 1907 prevyšovalo zastúpenie mužov počet žien, pričom ich vzájomný pomer bol nasledujúci: 61,8% : 38,2%, celouhorský pomer zastúpenia mužov a žien predstavoval 71,3% : 28,7% a v období 1911 – 1913 pomer 52,3% : 47,7% v prospech mužov. In: BELEJ, M.: K demografickým aspektom vysťahovalectva z východného Slovenska do USA pred I. svetovou vojnou a v medzivojnovom období. In: Obyvateľstvo karpatskej kotliny I. Prešov : UNIVERSUM, 1997, s. 89.

[19] Roku 1870 pripadlo na Slovensku na 1000 mužov 1048 žien, ale v r. 1900 to bolo 1087 a v r. 1910 už 1091. In: TAJTÁK, L.: Vývin, pohyb a štrukturálne zmeny obyvateľstva na Slovensku v predvojnovom období (1900 – 1914). In: Historický časopis, s. 507.

[20] TAJTÁK, L.: Vývin, pohyb a štrukturálne zmeny obyvateľstva na Slovensku v predvojnovom období (1900 – 1914). In: Historický časopis, s. 503.

[21] BELEJ, M.: K demografickým aspektom vysťahovalectva z východného Slovenska do USA pred I. svetovou vojnou a v medzivojnovom období. In: Obyvateľstvo karpatskej kotliny I. Prešov : UNIVERSUM, 1997, s. 88.