Rekonštrukcia vojnového cintorína z prvej svetovej vojny v Palote

Dňa 12. septembra 2009 sa uskutočnila v poradí už piata brigáda dobrovoľníkov Klubu vojenskej histórie Beskydy v tomto roku. Našim cieľom sa stal už po druhýkrát tohto roku vojenský cintorín v Palote. Cieľom brigády boli dokončovacie práce na cintoríne, ako namorenie ohrady, vysypanie drevenej štiepky na chodník a medzi hrobové polia a úprava okolitého terénu. Na žiadosť starostu obce Vasiľa Bomberoviča sa hŕstka dobrovoľníkov v zložení predsedu Martina Drobňaka, podpredsedu Radoslava Turika, “hlavného dizajnéra hrobových polí” Mareka Hnáta, Jozefa Stebnického, Martina “Oxa” Onufráka a Miša “Lazi” Lazorčíka rozhodla obetovať svoj voľný čas, aby prinavrátila dôstojnú tvár miestu, ktoré si to určite zaslúži.

Nástup pracovnej čaty  štyroch dobrovoľníkov z Humenného bol 6:26 na malej železničnej stanici v Humennom, odkiaľ sme sa vlakom dopravili do Medzilaboriec. V Palote našu pracovnú čatu doplnilo družstvo z Medzilaboriec. Posledné družstvo nás čakalo priamo v Palote. Boli to dvaja miestní obyvatelia obce vrátane starostu. Pri obecnom úrade sme “vyfasovali”  pracovné náradie a na vlečke sme sa presunuli na cintorín. Každý z nás ho už dôverne poznal, pretože sme boli aj na prvej vydarenej akcii. Pracovné nasadenie malo hneď od začiatku veľmi vysoké tempo. Prvé družstvo tvorili Radoslav Turik s Marekom Hnátom. Tí mali na starosti vyhĺbenie cestičky okolo hrobových polí, na ktorú sa následne sypala drevená štiepka. Chlapcom šla práca od ruky a zvládli ju výborne. Aby som nezabudol, odkrojili si najväčší kus práce, za čo im patrí uznanie. Ďalšia pracovná skupina pozostávala z estétov – natieračov v zložení Martin Drobňák a Jozef Stebnický. Ich úlohou bolo namoriť postavený plot. Pochvalu si zaslúžia aj títo dvaja páni, pretože popri svojej úlohe stíhali vykonávať ďalšiu dôležitú úlohu. Fotograficky dokumentovali dianie na pracovisku. Tretie družstvo tvorili Martin Onufrak spolu s Mišom Lazorčíkom. Títo páni sa postarali o spevnenie svahu a zarovnanie terénu nad cintorínom, starali sa aj o dosypávanie drevnej štiepky. Posledné, domorodé družstvo, tvorili starosta s jedným spoluobčanom spomínanej obce. Postarali sa o vstup na cintorín, odpratanie spíleného stromu, spálenie malej dreviny a samozrejme, postarali sa o proviant pre nás. Hádam môžem prehlásiť za všetkých, že to zvládli.

Rekonštrukcia vojenského cintorína bola pre teraz zavŕšená umiestnením symbolického kúska ostnatého drôtu na centrálny kríž. Práce sa počas dňa stihlo urobiť naozaj veľa, čo ma naozaj nesmierne teší. Pietne miesto, akým cintorín v Palote určite je,  si to naozaj zaslúži. Palota patrí medzi pohraničné obce na severovýchode Slovenska. Na cintorín je prekrásny výhľad priamo z novej cesty do Poľska. Jeho GPS súradnice sú N 49˚ 16.428 E 22˚ 0.0544.

Na záver by som chcel pochváliť aj veliteľský štáb za zvládnutie organizácie týchto ľudí a za ich horlivosť, s akou o záchranu cintorína usilujú. Poďakovanie patrí tiež všetkým, ktorí sa zúčastnili oboch dobrovoľnických brigád v Palote.

Fotogaléria z prvej brigády na vojenskom cintoríne v Palote: TU