Rekonštrukcia vojnového cintorína z prvej svetovej vojny v obci Stebník

Obec Stebník je ďalšie z miest, ktoré pocítilo trpkosť vojnového konfliktu. Hoci svojou polohou v údolí Rosuckej vody sa zdá byť izolovaná, bojom počas 1. sv. vojny sa napriek tomu nevyhla. Dnes už tieto udalosti pripomína len vojnový cintorín. Nachádza sa na pravej strane cesty zo Zborova do Stebníka. Podľa dostupných archívnych materiálov by na tomto cintoríne malo byť pochovaných 127 rakúsko-uhorských a ruských vojakov. Katastrálny list vojnového cintorína v Stebníku však uvádza 189 pochovaných vojakov.

V dňoch 25. a 26. septembra 2009 sa uskutočnila ďalšia brigáda dobrovoľníkov KVH Beskydy. Na vojnovom cintoríne v Stebníku na nás čakal poriadny kus práce. Našim cieľom bolo pripraviť základ pre plot, zarovnanie a vyčistenie rozsiahleho terénu, vysypanie chodníkov na cintoríne makadamom a zasadenie krížov na všetky hrobové miesta. Pretože cintorín v Stebníku je rozsiahly, práce sme rozdelili na dva dni. Boli vytvorené dve skupiny. Prvá pracovná skupina v zložení Ľubomíra Gramatu, Jozefa Stebnického, Romana Procházku, Michala Sousedka, Martina Drobňáka, Michala Lazorčíka, Tomáša Kulíka, Mira Labanta a Mariana Ileka dorazila na miesto v piatok. O napätie sa postaralo aj počasie, všetci sme čakali, či bude pršať alebo nám bude priaznivo naklonené. Nakoniec nám prialo, v piatok síce pofukoval chladný vánok a zmrákalo sa, no v sobotu bol prekrásny slnečný deň.

Práce bolo viac ako dosť, preto sme sa hneď po oboznámení s terénom pustili do zveľaďovania cintorína. Začali sme vymeraním plota. Potom na rad nastúpila technika s pracovným názvom Maňa. Maňa slúži na vŕtanie dier do zeme, do ktorých sa následne zabetónujú kovové pätky ako základ plotu. K Mani si mnohý z nás, najmä Jožo a Roman, vybudovali veľmi vrúcny vzťah. Bez „lásky“ tento nástroj odmietal pracovať. Ešte teraz mi zaznieva jej melodické zavíjanie v ušiach. Zároveň s vŕtaním sa pracovalo aj na úprave plochy vojenského cintorína. Taktiež sa vymerali chodníky k centrálnemu pamätníku a miesto na pamätný monument. Počas dňa sa podarilo rozhrabať jedno nákladne auto makadamu a začala sa nám ukazovať budúca tvár cintorína.

Spomínal som pamätný monument. Ten sa postavil z riečnych balvanov neďaleko dediny, dovezených buldozérom. Práca to bola zdĺhavá, ale výsledok stál zato. Nakoniec, nech každý posúdi sám.

Nocovali sme na chate hlboko v lese v čase jelenej ruje. Zážitok to bol úžasný. Najprv ryčali jelene, keď sme si políhali do postelí, sily sa vyrovnali a z chaty sa začal ozývať chrapot. Po jeleňoch sa v tej chvíli akoby zem zľahla. Ráno bolo prekrásne. Po rannej hygiene v lesnom potôčiku sme upratali chatu a HURÁ na raňajky. Tie sa podávali na obecnom úrade.

V sobotu nechal starosta obecným rozhlasom zvolať verejnú brigádu. Ďalšie posily sa očakávali z Humenného v zložení Radoslav Turík, Peter Turík, Marek Hnát a Ján Kocak. Pokračovalo sa s úpravou hrobových polí a so skladaním monumentu. To nám zabralo väčšinu dňa. Po vyložení cestičiek makadamom sa nám odhalila nová tvár cintorína. Bol najvyšší čas osadiť brezové kríže. Rozhodne treba spomenúť a pochváliť pracovitosť domorodých chlapcov. Zaslúžili by si vyznamenanie.

Brigáda na cintoríne v Stebníku bola najväčšia, akú združenie tohto roku zorganizovalo. Treba spomenúť, že rekonštrukcia cintorína v Stebníku je realizovaná vďaka podpore Komunitnej nadácie Prešov a Ministerstva vnútra SR. Vďaka patrí každému, kto sa na obnove vojnového cintorína v Stebníku podieľal. Je úžasne sledovať akou zmenou cintorín od roku 2007 prešiel a verím, že snaha zveľaďovať toto miesto pretrvá.

Fotogaléria z oboch dobrovoľníckych brigád v obci Stebník: