Protifašistický odboj vo Vranove nad Topľou

Po páde komunistického režimu v slovenskej historiografii v značnej miere vzrástol záujem o výskum moderných slovenských dejín. Pozornosť vedeckej verejnosti z radov akademických a univerzitných inštitúcií sa sústredila na obdobie existencie slovenského štátu počas rokov 1939 – 1945. O priblíženie tejto etapy našich národných dejín na regionálnom pôdoryse mesta Vranov nad Topľou sa snaží aj predkladaný príspevok. Jeho ústrednou témou je predstavenie osudov tunajšej židovskej minority, ktorá sa po boku partizánov zúčastnila na protifašistickom odboji. Udalosti, ktoré si každoročne pripomíname 18. januára (oslobodenie mesta Červenou armádou), nech nás preto naplnia hrdosťou na našich rodákov, ktorí neváhali aj za cenu vlastného života, vybojovať pre nás slobodu.

Počiatky partizánskeho odboja na východnom Slovensku

Totalitný režim, ktorý dominoval na Slovensku počas rokov 1939 – 1945 mal okrem svojich sympatizantov až sfanatizovaných prívržencov z radov Hlinkovej gardy, samozrejme aj vlastných odporcov či nepriateľov režimu, otvorene sa hlásiacich k protifašistickej činnosti. K prvým odporcom politického systému slovenského štátu patrili predovšetkým komunisti a Židia, ktorí sa útekom do hôr chceli zachrániť pred deportáciami do koncentračných táborov.

Počiatky partizánskeho odboja na východnom Slovensku siahajú do roku 1942. Na jar v roku 1942 založil Pavol Boroš z Vinného prvú partizánsku skupinu. Jej sídlo bolo na Pirnagovom vrchu. Nakoniec však za pomoci istého gardistu z Jasenova 7. apríla 1942 partizánsku skupinu v okolí Vihorlatu objavili a v priebehu pár dní väčšinu z jej členov pochytali. Aj keď veliteľa Pavla Boroša sa im chytiť nepodarilo, nakoniec ešte v tom istom roku zahynul za neznámych okolností.

Rovnako ako v iných mestách Šarišsko-zemplínskej župy, tak aj vo Vranove nad Topľou sa zintenzívnil odpor proti fašizmu najmä po prepadnutí Sovietskeho zväzu Wehrmachtom a následne vďaka víťazstvám Červenej armády pri Stalingrade. Značnou mierou tomu napomáhal aj príchod sovietskych a židovských utečencov, ktorým sa podarilo ujsť z nemeckých zajateckých táborov.

Z neznámych zápiskov kmeňovej knihy partizánskej brigády „Čapajev“

K prvým partizánskym skupinám, ktoré vznikli v mesiaci august 1943 patrila skupina Čapajev (okres Giraltovce). Partizánska skupina sa sformovala v lesoch pri Matiaške (Ostrý vrch). Ku skupine antifašistov (drevorubačov v lesnom závode) sa pripojila svidnícka skupina a koncom februára 1944 pozostával Čapajev z 20 ľudí. Neskôr sa partizánska skupina presunula na miesto zvané „Za habrom“ pod Oblík v Slánskych vrchoch. Spomedzi prvých členov Čapajevovcov spomeniem Žida Štefana Kubíka  (pôvodným menom Bernat Friedmann), ktorý sa v okolí obce Matiaška ukrýval od roku 1942. Neskôr, po vstupe do skupiny Čapajev, získal funkciu veliteľa zásobovacej služby.

K popredným organizátorom neskoršej partizánskej brigády (od augusta 1944) patrili: veliteľ Ivan Konovič Baľuta-Jagupov; veliteľ roty štábu Pavel Blum; náčelník štábu nadporučík Ľudovít Kukorelli; náčelník rozviedky Michail Ivanovič Cepkov a pobočník veliteľa Koľa Bachmutskij. Na základe dochovanej „Kmeňovej knihy“ 1. partizánskej brigády Čapajev a prostredníctvom spomienok veliteľa Jozefa Herka sa dozvedáme, že ku dňu 27. augusta 1944 mal Čapajev 306 osôb. Z nich bolo 24 partizánov židovskej národnosti. Zároveň zo zápiskov môžeme vyčítať, že príslušníkmi partizánskej brigády Čapajev boli títo Židia z vranovského okresu: Alfréd Cezín (narodený v Hencovciach, evidovaný v skupine od 14. augusta 1944); Dezider Karniol (narodený vo Vranove nad Topľou, evidovaný v skupine taktiež od 14. augusta 1944); David Schwarz (narodený v Detríku, evidovaný v skupine od 12. marca 1944); Sabo Ladislav Schwarz (narodený v Sačurove, evidovaný v skupine od 9. augusta 1944) a Ludvik Weiss (narodený v Bystrom, evidovaný v skupine od 20. júla 1944). O ranených partizánov sa staral doktor židovského pôvodu z Dobrej nad Ondavou, Rudolf Szóbel.

Okrem partizánskej skupiny (brigády) Čapajev (okres Giraltovce) a partizánskej skupiny Pugačev (okres Humenné) sa koncom februára 1944 sformovala aj Vranovsko-zamutovská partizánska skupina, nazývaná „Pučkov“ podľa veliteľa Stepana A. Oščepkova známeho pod krycím menom Viktor Pučkov. K významným spolupracovníkom tejto skupiny patrili advokát Cyril Daxner a vedúci ilegálnej skupiny Komunistickej strany Slovenska vo Vranove nad Topľou Július Škott.

Pri svojom vzniku mala partizánska skupina 20 členov, neskôr, v máji sa ich počet zvýšil na 40. Po zrade nasadeného agenta Ústredne štátnej bezpečnosti a gestapa desiatnika M. Bartáka boli v máji 1944 Stepan A. Oščepkov, C. Daxner, J. Homičko, J. Pavlík a iní pozatýkaní. Tí, ktorí unikli, sa pridali k partizánskym skupinám Čapajev a Pugačev.
Vstup vojsk Červenej armády na naše územie predznamenal postupné oslobodzovanie východného Slovenska od nemeckých okupantov. Sovietski vojaci v rámci Východoslovenskej vojenskej operácie v zime 1944 oslobodili prvé obce vranovského okresu, hlavne na severovýchode a juhu (Hencovce, Dlhé Klčovo, Sačurov, Sečovská Polianka a i.). V dôsledku dobre zabezpečenej obrany nemeckých vojsk a zlému počasiu bol postup sovietskej armády dňa 20. decembra 1944 zastavený. V prvej polovici januára 1945 začala Červená armáda pripravovať novú ofenzívnu operáciu pod názvom „Západokarpatská“. Mohutná ofenzíva začala 12. januára 1945. Ráno 18. januára 1945 bolo z područia nacistov oslobodené aj zemplínske mesto Vranov nad Topľou.

Pamätať na minulosť, vidieť v nej zdroj múdrosti, patrí aj v súčasnosti k dôležitým javom spoločnosti 21. storočia. Verím preto, že hrôzy nacistického režimu ostanú pre súčasnú slovenskú spoločnosť navždy výstrahou, zdrojom morálneho ponaučenia a vyvarovania sa chýb z minulosti.