Prísaha bieloruského partizána

Text prísahy, ktorú skladali aj naši vojaci po tom, ako opustili svoje pôvodné  jednotky s ktorými postupovali východným frontom na Sovietsky zväz a podarilo sa im z týchto jednotiek dezertovať do radov partizánov v Bielorusku. Tak mohli bojovať za svojich krajanov, za slobodu svojho národa, ale čo je hlavné, mohli sa zapojiť do boja proti nacistom okupujúcim naše územie.

Prísaha bieloruského partizána

Ja, občan Zväzu sovietskych socialistických republík, verný syn hrdinského bieloruské­ho národa prisahám, že nebudem ľutovať svoje sily ani samotný život pre vec oslobodenia môj­ho národa spod nemeckých fašistických okupantov a katov a nezložím zbraň do tej doby, pokiaľ rodné Bielorusko nebude očistené od fašistickej poroby a špiny.

Prisahám na spálené mestá a obce. na krv i smrť našich žien, detí, otcov i matiek za povýšenectvo nad mojim národom neúprosne sa mstiť vrahom a sústavne sa nezastavovať pred ničím, vždy a všade smelo, rozhodne a bez ľútosti ničiť nemeckých okupantov.

Prisahám všetkými cestami a prostriedkami aktívne pomáhať Červenej armáde všade ničiť fašistických katov a tak s ňou spolupracovať až ku skorému a konečnému zničeniu krvavého fašizmu.

Prisahám, že skôr padnem v neúprosnom boji, ako by som dal seba, svoju rodinu i bieloruský národ v otroctvo fašizmu.

Slová mojej svätej prísahy prednesenej pred mojimi priateľmi partizánmi vlastnoručným podpisom potvrdzujem a od tejto prísahy nikdy neodstúpim.

Ale keď by som, vzhľadom na moju možnú slabosť a zbabelosť alebo zlú vôľu, porušil svoju prísahu a zradil záujmy národa, nech umriem potupnou smrťou rukami mojich priateľov.

Zdroj: MAČULSKIJ, Roman: Večnyj ogoň, Belarus, 1969. 159 s.