Poslanie a význam VI. robotného práporu Pracovného zboru v Čemernom

cemerne-male-fotoObdobie prvej Slovenskej republiky (1939-1945) patrí aj v súčasnosti k  najcitlivejšej a najrozpornejšej epoche našich národných dejín. Na jednej strane je vojnový slovenský štát zatracovaný, na strane druhej zase vyzdvihovaný. Zaujať objektívne stanovisko v dnešnej pluralitnej spoločnosti je nesmierne ťažké.
Úzke prepojenie štátostrany HSĽS s vedúcimi činiteľmi slovenského štátu v jeho prvých rokoch existencie, bolo výsledkom prirodzeného procesu. Strana na základe hesla: „Jeden Boh, jedna strana, jeden vodca!“, iniciovala dosiahnutie autonómie Slovenskej krajiny a následne sa pasovala do roly jediného zástupcu slovenského národa. Ľudácky režim, ktorý už od roku 1938 participoval v slovenskej spoločnosti, sa stal stelesnením „legálnej“ zločinnosti. Cez počiatočné prejavy antisemitizmu, následné likvidácie a arizácie podnikov až po realizáciu „konečného riešenia“ židovskej otázky v podobe transportov smrti do koncentračných táborov. Holokaust, v rámci ktorého zahynulo približne 70 tisíc osôb židovskej národnosti vo vtedajšom slovenskom štáte je aj dnes tragédiou, ktorá traumatizuje aj po 70 rokoch slovenskú spoločnosť.

Pri príležitosti 67. výročia od deportácií vranovských židov usporiadalo Vlastivedné múzeum vo svojej pobočke vo Vranove nad Topľou minulý týždeň (3. júna 2009) kultúrne podujatie z cyklu Pro Warano pod názvom O židovskom holocauste. Z viacerých príspevkov, ktoré tu odzneli, by som si dovolil spoluobčanov informovať o viac-menej známom VI. robotnom prápore Pracovného zboru, ktorý bol sústredený v Čemernom.

Vznik VI. robotného práporu
VI. robotný prápor sa organizačne doformoval 3. marca 1941 po nástupe povolancov odvodného ročníka 1940 na podnet Ministerstva národnej obrany. Podliehal pod správu Východnej pracovnej skupiny so sídlom v Sabinove. Krátko po vzniku VI. robotného práporu vykázala dňa 25. apríla 1941 Východná pracovná skupina bez trestaneckej roty stav 1 911 mužov. Prvé hromadné umiestnenie židovských mužov bolo sústredené namiesto Bardejova do Čemerného.

Vojenský tábor sa nachádzal v budovách bývalého majetku grófa Hadík Barkóciho v Čemernom. Tábor bol ohradený vysokým pletivom z drôtu a samozrejme strážený. Tvorili ho tri židovské roty, jedna cigánska a jedna rota trestancov. Za cigána podľa nariadenia č. 192 z 29. 2. 1940 sa považoval „cigán kočovný, nie však príslušník tejto rasy, ktorý žije zriadeným životom spoločenským a je na osoh spoločenského života“. Za žida sa považovala osoba, vymenovaná vo vládnom nariadení č. 63 Sl. z. z roku 1939. Na základe týchto vl. nariadení boli židia a takto definovaní cigáni povinní vykonávať 24-mesačnú prezenčnú pracovnú povinnosť s označením (hodnosťou) najprv pracovník-žid a pracovník-cigán, neskôr robotník-žid a  robotník-cigán. Vykonávali zväčša namáhavú prácu s lopatou a krompáčom. Robotník bez kvalifikácie, spravidla nádenník, sa zaraďoval na samé dno spoločenského rebríčka. Spojením hanlivého označenia s najhlbšou profesijnou degradáciou bolo poníženie dokonalé.

Zloženie VI. robotného práporu
VI. robotný prápor tvorili 21. – 25. pracovná rota. Veliteľom 21. roty bol rotník Pukman. Ešte pred útokom nacistov na Sovietsky zväz odvelili na krátky čas 21. rotu do obce Radoszyce v Poľsku ako 54. poľnú rotu. Jej úlohou bolo opravovať cesty zo Slovenska do Poľska. Po návrate do Čemerného presunuli potom 21. rotu do Jamníka pri Liptovskom Petri. 22. rota – veliteľmi boli rotníci Súkeník a Klus. Špecifikom tejto roty bolo to, že mala povolenú rituálnu stavu a dostala prezývku „kóšerná“. V poradí treťou židovskou rotou bola 23. rota. Jej veliteľom bol rotník Kičina. Neskôr bola preložená do Humenného. 24. rota bola cigánska pracovná rota a 25. rota zase trestanecká, ktorá sústreďovala kriminálne živly. Denne sa tu vyskytli krádeže, bitky a výtržnosti. Veliteľom bol pplk. Anton Adamica.

Poslanie a význam VI. robotného práporu
V troch rotách VI. robotného práporu boli zhromaždení židia pre výkon rôznych druhov prác, ako boli: ťažká práca v kameňolomoch pri lámaní kameňa, napr. v Dovalove; ďalej výstavba ciest – štetovanie, pomocné práce pri výstavbe mosta, murárske práce, miešanie malty, podávanie tehál, dokonca kladenie škridiel na strechy, zemné práce výkopové a kanalizačné, práce melioračné, rozvoz zeminy, maliarske a natieračské práce, tesárske, elektrikárske i práce pri koňoch a iné. Súčasne po počiatočnom nástupe zaradencov boli roty odvelené z Čemerného na Oremov Laz, na nájomný veľkostatok v Zamutove, na stavbu železnice v Hanušovciach, k Vojenskému stavebnému dozoru do Prešova a pod.

Dňa 31. mája 1943 preradili židovské roty VI. robotného práporu do pracovných stredísk Ministerstva vnútra pod dozor HG. VI. robotný prápor nebol zrušený. Zostali v ňom cigánska a trestanecká rota.
Význam VI. robotného práporu Pracovného zboru spočíva práve v tom, že Ministerstvo národnej obrany zachránilo takmer 1 200 mladých mužov pred deportáciami do likvidačných táborov. Výnimočnosťou je aj skutočnosť ako konštatuje vojenský prokurátor Anton Rašla: „ …že tak židia ako aj cigáni sa nezachránili na základe osobnej výnimky za úplatky, po jednotlivých intervenciách a protekciách vplyvných ľudí, ale ako celá skupina vďaka rezortu Ministerstva národnej obrany, kde pôsobili jednotlivci (napr. gen. Ferdinand Čatloš, genmjr. Anton Rašla), ale i celé skupiny dôstojníkov, ktorí si zachovali ľudský a demokratický prístup k tým najbiednejším.“

Použitá literatúra:

GÁL, Egon (zost.): Židia v interakcii II. Zborník prednášok z konferencie Židia v interakcii II 10. – 11. 12. 1998 a zo seminára Vznik a existencia VI. robotného práporu 6. 5. 1999 na Inštitúte judaistiky UK v Bratislave. Bratislava: ROAD, 1999.

TÓTH, Dezider (zost.): Pracovné jednotky a útvary slovenskej armády 1939 – 1945 – VI. robotný prápor. Zborník materiálov z medzinárodného seminára, Bratislava 22. – 23. novembra 1995. Bratislava: ZING Print, 1996.

KNEŽO-SCHÖNBRUN, Bernard (ed.): Pracovné jednotky a útvary slovenskej armády 1939 – 1945 – VI. robotný prápor. Doplňujúci materiál k Zborníku materiálov. Bratislava: VSP Tatry, 2002.