Poľný maršal Eduard von Böhm-Ermolli

Dianie na Karpatskom fronte počas prvej svetovej vojny ovplyvňoval, aj poľný maršal Eduard von Böhm-Ermolli. Bol to jeden z najlepších dôstojníkov rakúsko-uhorskej armády, ale je zaujímavý aj svojím povojnovým osudom. Po vojne sa usadil v Československu a poberal dôchodok československého generála. Dožil sa aj rozbitia ČSR a vytvorenia protektorátu Čechy a Morava. Nová politická realita mu priniesla vymenovanie aj do hodnosti generála poľného maršala wehrmachtu. Počas svojho života sa tak stal generálom troch úplne odlišných armád. Toto, sa však udialo na sklonku jeho bohatej vojenskej kariéry, ktorú si stručne pripomenieme v nasledujúcom článku.
Tento úspešný dôstojník sa narodil 12.02.1856 v Ancone. Jeho otec dlho slúžil v armáde v poddôstojníckych funkciách. Za statočnosť počas bojov v Taliansku  bol povýšený do dôstojníckej funkcie.  Po dlhých rokoch služby sa mu dostalo odmeny aj v podobe povýšenia do šľachtického stavu. Roky detstva v rodine vojaka, priam predurčovali mladého Eduarda, aby kráčal v otcových šľapajach. Pretože sa otcova jednotka vrátila do svojej domovskej garnizóny v Opave, presťahovala sa tam v roku 1859 aj rodina budúceho maršala.

Vojenskú kariéru začal nástupom do kadetnej školy v St. Pöltene. V štúdiu pokračoval na Vojenskej akadémii Márie Terézie vo Viedni.  Školské roky skončili 1. septembra 1875, kedy bol slávnostne vyradený  z akadémie v hodnosti poručíka. Následne nastúpil k svojej prvej jednotke Dragúnskemu pluku č.4 ( Dragoner-Regiment Kaiser Ferdinand Nr. 4 )  dislokovanom vo Welse. V pluku slúžil vo funkcii veliteľa čaty. V službe dosahoval výborné výsledky, čo mu otvorilo cestu k ďalšiemu postupu.

Po absolvovaní vyššej Vojnovej školy vo Viedni začal systematicky stúpať v štábnych i veliteľských funkciách. V roku 1880 bol povýšený do hodnosti nadporučíka a slúžil na štábe 21. pešej brigády vo Ľvove a 15. jazdeckej brigáde v Debrecíne. V roku 1884 je povýšený na kapitána a stáva sa dôstojníkom generálneho štábu. Opäť ho čakala veliteľská funkcia, tentokrát v Hulánskom pluku č. 13 (Ulanenregiment Nr.  13). Vynikajúce hodnotenia, ho neustále posúvali vyššie . Postupne bol zaradený do štábu generálneho inšpektora jazdectva  a povýšený na majora (1891) a podplukovníka (1895).

V roku 1896 je opäť vo veliteľskej funkcii. Nastúpil k Hulánskemu pluku č. 3 (Ulanenregiment Nr. 3) v Grodku. V tomto pluku slúžil , ako zástupca veliteľa a neskôr aj,  ako veliteľ pluku. Velenie pluku vymenil v roku 1901 za velenie brigády. Prevzal 16. jazdeckú brigádu v Prešporku. V tejto funkcii sa dočkal povýšenia do generálskeho stavu, keď sa v roku 1903 stal generálmajorom. Nasledovala velenie jazdeckej divízii I. zboru v Krakove. V roku 1907 bol povýšený do hodnosti generála jazdectva. V roku 1909 prevzal velenie 12. pešej divízie v Krakove. Úspešnú mierovú vojenskú kariéru zavŕšil velením I. zboru od roku 1911. Zároveň bol vyznamenaný a odmenený aj mnohými titulmi, poctami  a rádmi. V prípade, že by nevypukla vojna, by v tejto funkcii svoju vojenskú kariéru asi ukončil.

Po začatí mobilizačného procesu prevzal generál jazdectva Eduard von Böhm-Ermolli velenie 2. armády, ktorá smerovala proti Srbsku. Jeho jednotky mali za cieľ viazať na seba väčšinu srbskej armády a predstierať útok na Belehrad. Dianie na východnom fronte donútilo rakúsko-uhorské velenie zmeniť plány a presunúť druhú armádu do Haliče. V októbri 1914 sa jeho jednotkám podarilo prelomiť prvé obkľúčenie pevnosti Przemysl. Dôležitú úlohu zohrala 2. armáda v bitke pri Lodži v novembri 1914.

Od januára 1915 sa jeho armáda účastnila ťažkých bojov na Karpatskom fronte. V Karpatoch sa jeho armáda rozmiestnila medzi 3. armádou generála Boroeviča a Nemeckou južnou armádou generála Linsingena, to znamená, že sa nachádzala zhruba medzi Lupkowským a Užockým priesmykom. Koncom februára 1915 sa začala rakúsko-uhorská ofenzíva s cieľom oslobodiť pevnosť Przemysl. Vo vrcholiacej karpatskej zime nasledovali úporné boje, ktoré skončili 10.3.1915 rakúsko-uhorským neúspechom. Generála jazdectva Eduard von Böhm-Ermolli so svojou 2. armádou dokázal preniknúť až k Baligrodu, len 70 kilometrov južne od obkľúčeného Przemyslu, ale tam sa jeho útok vyčerpal.

V strede  Eduard von Böhm-Ermolli.

Po stabilizácii frontu v lete 1916 odišla časť jednotiek na Taliansky front. V júni 1916 sa podarilo Böhm-Ermollimu ustáť veľkú krízu počas Brusilovovej ofenzívy. Aj keď bola časť jednotiek pod jeho velením zničená podarilo sa mu s pomocou záloh stabilizovať front a postupe vyčerpať útočiaceho nepriateľa. Na rozdiel od mnohých rakúsko-uhorských generálov, pre ktorých znamenala Brusilovová ofenzíva nútený odchod na dôchodok, si Böhm-Ermolli hanbu neurobil. V máji 1916 bol povýšený na generálplukovníka a od októbra sa stal veliteľom skupiny armád Böhm-Ermolli. V júni 1917 zastavil posledný pokus o ruskú ofenzívu. Po boľševickej revolúcii došlo k rozkladu ruskej armády. Kým bol uzavretý Brest-Litevský mier postúpila 2. armáda, až k Odese a Donbasu.

V júni 1918 bolo veliteľstvo 2. armády zrušené a Böhm-Ermolli sa vrátil do Viedne, kde pôsobil, ako cisárov poradca. Po páde monarchie bol poľný maršal Böhm-Ermolli poslaný do dôchodku. Vrátil sa do Opavy a stal sa obyvateľom nového štátu Československa. Po určitých prieťahoch mu československé úrady uznali generálsku funkciu a nárok na vojenský dôchodok. Novému štátu zachovával loajalitu a nijako sa politicky neangažoval. Po odstúpení Sudet sa Opava stala súčasťou Veľkonemeckej ríše. V roku 1940 sa Böhm-Ermolli dožil 85 rokov. Pri tejto príležitosti mu bola rozhodnutím udelená čestná hodnosť generála poľného maršala wehrmachtu. O necelý rok neskôr poľný maršal Böhm-Ermolli zomiera. Bol pochovaný so všetkými poctami. Napriek tomu, že sa stal generálom troch armád, ako vojenská osobnosť je spätý s rakúsko-uhorskou armádou a jeho účinkovanie v prvej svetovej vojne, ho radí medzi popredných veliteľov tohto obdobia.

Eduard von Böhm-Ermolli v uniforme wehrmachtu.

Hodnostný postup:

1.9.1875 – poručík
1.5.1880 – nadporučík
1.5.1884 – kapitán
1.5.1891 – major
1.5.1895 – podplukovník
24.4.1896 – plukovník
1.5.1903 – generálmajor
1.11.1907 – poľný podmaršal
7.11.1907 – generál jazdectva
1.5.1916 – generálplukovník
31.1.1918 – poľný maršal

Zdroje:
http://www.austro-hungarian-army.co.uk/biog/bohm.htm
http://www.oocities.org/veldes1/bohm.html
Článok Jířiho Fidlera
http://www.valka.cz/clanek_12111.html
http://www.lexikon-der-wehrmacht.de/Personenregister/B/BoehmErmoliFrhrEduardv.htm
http://www.kvhbeskydy.sk/index.php/2008/11/22/vychodny-front-a-boje-v-karpatoch-1915/?preview=true&preview_id=223&preview_nonce=29e0dfbf5b