Podkarpatsko a vojnové cintoríny – KVH Beskydy na Medzinárodnom okrúhlom stole na Ukrajine v apríli 2011

Naša cesta na Ukrajinu sa začala na humenskej železničnej stanici, kde sme v zložení Martin Drobňák, Martin Onufrák a Martin Kalužák nastúpili na osobný vlak do Stakčína. Cestou pristúpil ešte Ľubo Gramata a v Stakčíne nás čakal Miro Buraľ. Problém transportu zo Stakčína na hraničný priechod v Ubli sme rýchlo vyriešili a okolo poludnia sme sa dostali na prísne stráženú schengenskú hranicu. O tom že je strážená naozaj prísne a nielen z našej strany, sme sa rukolapne presvedčili pri prehliadke batožiny jedného z nás – problém nastal s povolenými a nepovolenými „meďikamentami,“ teda liekmi, ktoré Ukrajinci z rôznych príčin považujú za možné ohrozenie a ich prenos cez hranicu je potrebné zložito administratívne riešiť. Aby sme však našim východným susedom nekrivdili – rovnaký problém majú naši colníci napríklad s ukrajinskými potravinami. Takže, na hranici sme sa zdržali dlhšie ako tri hodiny a problém prišiel osobne riešiť aj riaditeľ Užanského nacionalneho parku. Napokon všetko šťastne dopadlo a v kompletnom zložení sme sa vybrali do rekreačného zariadenia v blízkosti obce Domašin, kde sa konferencia konala. To však až potom, čo jeden z nás, inkriminovaný narušiteľ colného poriadku slovensko – ukrajinskej hranice, mal možnosť obhliadnuť si aj priestory „ťurmy“ veľkoberezianskej policajnej stanice. Holt, úradný šimel nepustil a okrem zápisnice na hranici sa musela spísať ešte jedna na ukrajinskej polícii.

Na tento drobný zádrheľ sme však rýchlo zabudli – rekreačné zariadenie, ktorého súčasťou je hotel, ubytovacie chatky, konferenčná sála či sauna, nám ponúklo naozajstný komfort a skutočne vhodný priestor na rokovanie zúčastnených strán. Vzorná bola aj starostlivosť organizátorov a príslovečná pohostinnosť Ukrajincov, o čom sme sa presvedčili predovšetkým počas neformálnych častí konferencie. Po zvítaní s ďalšími účastníkmi nás čakala bohatá večera, počas ktorej odznelo viacero príhovorov. Priestor dostal aj náš predseda Martin Drobňák, ktorý v krátkosti informoval o činnosti a cieľoch KVH Beskydy a o stave vojnových cintorínov z 1. svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku. Väčšina príhovorov sa niesla v znamení hľadania možností obnovy vojnových cintorínov na území Podkarpatska. O vážnosti zámeru svedčila napríklad prítomnosť zástupcov diplomatických zborov Slovenskej a Českej republiky, zástupcov ukrajinského Ministerstva obrany či poslanca ruskej Štátnej dumy.

Každý príhovor bol zakončený typicky východným spôsobom – rečník v jeho závere predniesol takzvaný „tost“ teda prípitok, načo zdvihli čaše všetci prítomní. Tento spôsob je zaujímavý a súčasne náročný predovšetkým v prípadoch, ak je rečníkov veľa. Na slabšie povahy totiž môže mať skutočne neblahý účinok. Na druhej strane, neformálna diskusia po skončení príhovorov sa pod vplyvom ukrajinského spôsobu stolovania stala naozaj družnou a prebiehala až do neskorých večerných hodín.

V sobotu sa naša delegácia rozdelila na dve časti. Tá väčšia ostala na rokovaní konferencie v Domašine, druhá časť v zložení Martin Onufrák a Ľubo Gramata sa naopak vydala na vojnový cintorín v obci Volosjanka kde spoločne s ukrajinskými skautmi brigádnicky pracovali na začiatočných prácach pri obnove cintorína. Ten sa nachádza v priestore nad tamojšou železničnou stanicou a nám sa ho podarilo lokalizovať v priebehu expedície v októbri 2010. Cintorín je zaujímavý dvomi kruhovými šachtami a zachovanými pomníkmi z obdobia druhej svetovej vojny s maďarskými nápismi. Na konferencii vystúpili v priebehu predpoludnia Martin Drobňák a Miro Buraľ, keď podrobnejšie informovali o vojnových cintorínoch u nás a o našej činnosti pri ich záchrane. Podobné prezentácie mali pripravené hostia z Maďarska, Poľska, Ruska ale aj domáci Ukrajinci.

Pracovné povinnosti čakali aj moju maličkosť – pre Slovenský rozhlas som nahral viacero rozhovorov o problematike. Ukrajinskí hostitelia mali celkovo mediálnu podporu podujatia zvládnutú kvalitne: okrem mňa natáčal aj štáb televízie z Ľvova a pokiaľ ma pamäť neklame prítomní boli aj nejakí píšuci žurnalisti. V tejto súvislosti som narazil na zaujímavý spôsob komunikácie respondenta s novinárom – po žiadosti o rozhovor ma dotyčný prekvapil a trošku aj uzemnil jednoduchou, no silnou a prakticky neodmietnuteľnou výzvou: „maľčik, naľij.“ Keď to zopakoval ešte dvakrát, začal som tušiť, že z plánovaného rozhovoru nebude nič… Popoludňajší program pokračoval návštevou zaujímavých miest spojených s vojenskou históriou Podkarpatska. Dostali sme sa na Užocký priesmyk, kde sa tiež nachádza vojnový cintorín a časť účastníkov autami vyrazila aj na turistickú chatu nad obcou Lubňa, kde je jeden z východiskových bodov na vrch Čeremcha na ktorom prebiehali ťažké boje v roku 1915. Zvyšok dňa bol podobný ako ten predchádzajúci: účastníci ho strávili spoločenským programom a živými diskusiami na rôzne historické, ale aj aktuálne politické a spoločenské témy.

Posledný deň podujatia bol ladený výhradne turisticky. Vydali sme sa totiž na vrchol vyššie spomenutej Čeremchy. Trasa nie je veľmi náročná, len miestami sa musí prekonať prudšie stúpanie, čo však malo vplyv na niektorých menej zdatných účastníkov, navyše unavených po predchádzajúcom programe. Celkom nám vyšlo počasie: aj keď miestami snežilo, po výstupe na vrchol sa pred nami objavila monumentálna panoráma ukrajinských, slovenských a poľských Polonín. Taktiež sa podarilo lokalizovať cintorín na úplnom vrchole Čeremchy. Ide o najvyššie položený vojnový cintorín v regióne, pretože sa nachádza viac ako 1 100 metrov nad morom. Práve tento cintorín sa má stať objektom rekonštrukcie v lete budúceho roka, počas ktorej plánuje pracovný kemp aj KVH Beskydy. Po zostupe z Čeremchy nás čakalo ešte krátke posedenie v turistickej chate a napokon odjazd na Slovensko. Prechod hraníc bol tentoraz v poriadku a s problémom sme sa nestretli ani na ukrajinskej či našej strane. Celkové hodnotenie podujatia je pozitívne: KVH Beskydy je rešpektovaným a dôveryhodným partnerom pre organizácie zo zahraničia a autoritou pre problematiku vojnových cintorínov nielen doma Slovensku, ale aj v medzinárodnom meradle.