Páter Rafael Gregor Lexmann – Výpomocný duchovný slovenskej armády s hodnosťou nadporučíka

Páter Rafael sa narodil 8. marca 1910 v obci Bobot neďaleko Bánoviec nad Bebravou, v remeselníckej rodine Alojza Lexmanna a Márie, rod. Fridrichovej. Otec Alojz bol kováčom a strojníkom, matka Mária vlastnila obchod s textilom. Strednú školu vychodil páper Rafael v Trenčíne a v Košiciach, kde v roku 1929 úspešne ukončil gymnaziálne štúdiá. Po skončení strednej školy, vedený Božou vôľou a príkladom svojho staršieho brata Jozefa (páter Mikuláš), vstúpil v roku 1929 do rehole bratov kazateľov. Páter Rafael patril medzi prvých slovenských dominikánov, ktorí svoj noviciát a teologické štúdium absolvovali na Bohosloveckej fakulte v Olomouci. Rehoľné sľuby zložil 30. októbra 1930.

Po úspešnom absolvovaní teologických a filozofických štúdií prijal 5. júla 1935 v Olomouci kňazské svätenie. Po vysvätený za kňaza pokračoval v doplnkov štúdiu teológie na Bohosloveckej fakulte v Olomouci. V rokoch 1936 – 1937 absolvoval v Prahe šesťmesačnú vojenskú prezenčnú službu na tamojšej dôstojníckej škole pre duchovných v zálohe. Po jej skončení bol preložený do dominikánskeho kláštora v Znojme, kde zastával funkciu miestneho vojenského duchovného, a to až do mobilizácie v roku 1938. V období mobilizácie bol povolaný k výkonu mimoriadnej vojenskej duchovnej služby do Bratislavy, kde pôsobil v hodnosti desiatnika ašpiranta. Po skončení mobilizácie sa vrátil späť do dominikánskeho kláštora v Znojme, v ktorom pôsobil do začiatku roka 1939. Vo februári 1939 bol preložený do dominikánskeho kláštora v Plzni, v ktorom zotrval do okupácie Čiech a Moravy (15. marec 1939). Potom bol preložený do Uhorského Brodu, odkiaľ v novembri 1939 odišiel so súhlasom českého provinciála rehole bratov kazateľov, pátra Metoděja Habáňa, do Trenčína. Od príchodu pátra Rafaela do Trenčína neuplynuli ešte ani tri roky a už sa s týmto malebným mestom musel na dlhší čas rozlúčiť. V roku 1942 bol totiž povolaný do slovenskej armády, v ktorej ako vojenský duchovný s hodnosťou nadporučíka odslúžil 26 ťažkých mesiacov. Počas výkonu vojenskej služby bol dvakrát vyslaný na východný front na Ukrajinu, kde dohromady strávil 10 mesiacov. Zvyšných 16 mesiacov vojenskej služby odslúžil na Slovensku. Od 2. februára 1942 zastával funkciu dôverníka Ústrednej kancelárie pre pomoc a informácie utečencom v Bratislave, zriadenej výnosom prezídia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 35204/1940 dňa 21. novembra 1940.

V čase výkonu vojenskej služby v armáde Slovenskej republiky sa dostal kvôli svedomitému vykonávaniu svojho duchovného povolania viackrát do problémov. Za odmietnutie rozkazu, aby svoje kázne zameriaval na zvyšovanie bojovej nálady v posádke počas bojov na východnom fronte, bol veliteľom 31. delostreleckého pluku, plukovníkom Dotzauerom, vypovedaný zo zhromaždenia dôstojníkov. Veľký postih v podobne vojenského súdu mu hrozil zato, že kvôli bohoslužbe slúženej pre vojakov jeho vojenského oddielu, nemohol byť splnení rozkaz o ďalšom pohybe transportu, ktorý mali zabezpečovať vojaci účastní na bohoslužbe. Vďaka zásahu prezidenta Dr. Jozefa Tisa sa páter Rafael trestnému stíhaniu i exemplárnemu trestu v tejto veci vyhol.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania páter Rafael okrem služby vojenského duchovného zastával i funkciu farára v Kostolných Miticiach. Tu sa dostal do styku s partizánmi, ktorí v tom čase kontrolovali okolie Trenčína. V duchu kresťanského učenia im pomáhal ako najlepšie vedel, a to tak po stránke materiálnej ako i duchovnej. Obzvlášť si dával záležať na tom, aby každý partizán, ktorý počas bojových akcií zahynul, bol patričným spôsobom zaopatrený a podľa kresťanských zásad odprevadený do života večného. Páter Rafael nepomáhal iba partizánom, ale aj utečencom z nemeckých lágrov, židom utekajúcim z Maďarska a v neposlednom rade i všetkým „obyčajným“ ľuďom, ktorí ho o pomoc v týchto neľahkých časoch poprosili.

Po skončení druhej svetovej vojny bol páter Rafael prepustení z vojenskej služby v Slovenskej armáde a vrátil sa späť do Trenčíne, kde sa opätovne začal venovať pastoračnej, duchovnej a misijnej službe. V roku 1949 bol vo vykonštruovanom procese Štátnym súdom v Bratislave odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 10 mesiacov. Tento trest si odsedel v leopoldovskej väznici. Následne Najvyšší súd dňa 16. septembra 1950 rozhodol o zmene rozsudku Štátneho súdu v Bratislave a pátrovi Rafaelovi vymeral nový trest šesť rokov väzenia. Odpykal si ho v ťažkých podmienkach v handlovských uhoľných baniach, v Leopoldove, v Jáchymove a v Ilave. Na slobodu ho prepustili 31. júla 1954. Po prepustení z väzenia sa páter Rafael zamestnal ako baník v Handlovej, neskôr ako skladník a šofér v rôznych podnikoch. V rámci svojich možností sa snažil udržiavať kontakt s rehoľníkmi a širším okruhom známych. V 80. rokoch, na sklonku totality, dostal povolenie stať sa duchovným pre sestričky dominikánky v charitnom dome v Dunajskej Lužnej. Po páde komunistického režimu sa stal v roku 1990 prvým priorom dominikánskeho konventu v Bratislave na Kalvárii. Od roku 1994 pôsobil v konvente v Košiciach, od roku 1998 v konvente vo Zvolene a od roku 2001 opäť v Košiciach, kde 29. apríla 2004 dožil svoj bohatý a plodný život. Posledná rozlúčka s pátrom Rafaelom sa uskutočnila 3. mája 2004 na cintoríne sv. Rozálie v Košiciach, kde je aj pochovaný. Pohrebné obrady vykonal vtedajší pomocný košický biskup, Mons. Bernard Bober.

Zroje:

Archív Ústavu pamäti národa Bratislava, fond KS ZNB S ŠtB Bratislava.

Archivum Historicum Provinciae Slovaciae Ordinis Praedicatorum Košice, fond Rafael Lexmann.

LETZ, R.: Pohnutý osud pátra Rafaela. In: Naše svedectvo, roč. 12, 2011, č. 2, s. 8-13. ISSN 1335-9606.

LETZ, R.: Pohnutý osud pátra Rafaela. In: Informačný portál Konfederácie politických väzňov Slovenska. [online]. [cit.2012-09-30]. Dostupné na internete: <http://www.kpvs.sk/casopis-02-2011.asp#Portret_cisla>.

LETZ, R. D.: Mikuláš Jozef Lexmann, OP. Pred pána predstúpil so sklonenou hlavou. In: Smrť za mrežami. Ed. Veronika Lagová. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006, s. 214-234. ISBN 80-7165-570-8.

LEXMANN, J.: P. Mikuláš Jozef Lexmann OP. In: Ruženec, roč. 17, 2012, č. 10, s. 23-27.

P. Rafael Gregor Lexmann. In: Informačný portál Českej dominikánskej provincie. [online]. [cit.2012-09-30]. Dostupné na internete: <http://www.op.cz/?a=224&b=&id=65>.

Páter Rafael Gregor Lexmann, OP – jeden z trenčianskych dominikánov. In: Trenčan. [online]. [cit.2012-09-30]. Dostupné na internete: <http://www.trencan.ic.cz/0032-Dominikani.html>.