Michal Šmigeľ – Štefan Kruško: Opcia a presídlenie Rusínov do ZSSR (1945 – 1947). Bratislava: Goralinga, 2011. 340 s.

V súčasnosti na slovenskom knižnom trhu je skôr zriedkavosťou, ak sa objaví kniha o Rusínoch alebo s tematikou severovýchodného Slovenska, a to aj napriek tomu, že dejiny tohto etnika a aj samotného regiónu sú bohaté na udalosti a sú aj nepochybne fascinujúce. Našťastie toto vákuum v tomto roku zapĺňa knižná novinka „Opcia a presídlenie Rusínov do ZSSR (1945 – 1947)“ od dvojice slovenských autorov – profesionálneho historika Michala Šmigeľa a publicistu a autora literatúry faktu Štefana Kruška; pričom obidvoch spája dlhodobý záujem o východné Slovensko a rusínsku problematiku v povojnovom období zvlášť. Samotná kniha prináša informácie o málo známom (hlavne pre súčasnú slovenskú spoločnosť) procese opcie a presídlenia slovenských Rusínov do Sovietskeho zväzu v prvých povojnových rokoch 1945 – 1947. Inými slovami ide o proces, ktorý v povojnovom období zasiahol takmer každú z rozvetvených rodín slovenských Rusínov obývajúcich priestor severovýchodného zákutia Slovenska. Ide zároveň  o proces, ktorý dosvedčuje, že povojnové riešenie národnostnej otázky na Slovensku neskončilo všeobecne známym vysídlením slovenských (karpatských) Nemcov a presídlením Maďarov, ale pokračovalo aj v prípade slovanských menšín – Rusínov (a aj Poliakov) z východného Slovenska, hoci i miernejším spôsobom, kde princíp povinnosti vysťahovania bol nahradený princípom dobrovoľnosti presídlenia.

Ako tvrdia autori knihy, ide o jednoznačný proces výmeny obyvateľstva medzi Československom a Sovietskym zväzom, keď na základe dvoch bilaterálnych dohôd z rokov 1945 a 1946 boli Česi a Slováci zo ZSSR (z bývalej Podkarpatskej Rusi a najmä z ukrajinskej Volyne – strediska volyňských Čechov) vymenení za Rusínov zo severovýchodného Slovenska.

Kniha sa prioritne zameriava na opciu (termín všeobecne znamená voľbu štátneho občianstva) a presídlenie Rusínov zo Slovenska do ZSSR v rokoch 1945 – 1947, teda podrobne mapuje prípravy, priebeh a výsledky tohto procesu. V širšom kontexte rozvádza udalosti spojené s odstúpením Podkarpatskej Rusi v prospech ZSSR v roku 1945 a takmer neznámym hnutím za pripojenie severovýchodných okresov Slovenska k sovietskej Ukrajine, sleduje otázky národnej identity Rusínov a kritickej povojnovej situácie regiónu, zamýšľa sa nad tým, ako agitácia a propaganda sovietskych agitátorov dokázala zlákať 12 000 Rusínov na presídlenie do neznámeho Sovietskeho zväzu, a napokon analyzuje dopady procesu na oblasť severovýchodného Slovenska.

Kniha je aj príbehom o živote slovenských Rusínov po ich presídlení a usadení sa v Sovietskom zväze, o sovietskej krutej realite povojnového obdobia, o každodennom strachu a horkosti sklamania, o rozčarovaní, ponížení a pocite krivdy, ktoré zažili optanti na sovietskej Ukrajine. Krivdy z uvedomenia, že sa dobrovoľne prihlásili k presídleniu a dostali sa do oveľa horších podmienok, než z ktorých prišli. Z vedomia, že agitácia a propagácia ich presídlenia do ZSSR boli jedným veľkým podvodom a zakladali sa na lži. Súčasne s tým je kniha aj o príbehu odvahy – odvahy vzdoru, odvahy vzoprieť sa sovietskemu režimu (napriek zatýkaniam a väzneniu aj v tých vzdialenejších končinách Zväzu) a odvahy návratu do pôvodnej vlasti – Slovenska (v 60. rokoch). Jednotlivé etapy reemigrácie optantov zo ZSSR autori mapujú až do 90. rokov 20. storočia a sú príbehmi individuálnych i kolektívnych zložitých osudov a životných tragédií.

Nepochybne sa kniha stane dobrým spoločníkom počas dlhých zimných večerov a otvorí oči na viaceré pozabudnuté či aj neznáme, respektíve neujasnené otázky histórie Rusínov, dejín severovýchodného a povojnového Slovenska, ba aj realít skutočného a neskresleného života v „sovietskom raji“. Kniha je dostupná vo vybraných kníhkupectvách na celom Slovensku a je možné ju získať aj prostredníctvom internetových knižných predajní.

Miroslav KMEŤ