Medzinárodná vedecká konferencia Slovensko a I. svetová vojna

1. Mar 2018 | Autor: | Rubrika: Akcie KVH Beskydy, Novinky

Štátna vedecká knižnica v Košiciach a Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné (KVH) v dňoch 22. a 23. februára  2018 usporiadali medzinárodnú vedeckú konferenciu na  tému Slovensko a prvá svetová vojna. Hoci si konferencia nekládla za cieľ zmapovať všetky historické súvislosti, poukázala na mnohé skutočnosti z priebehu vojny.

Priebeh a výsledok výskumu na tému Michalovčania na frontoch prvej svetovej vojny, ktorý je použiteľný pre samosprávu na rôzne účely, predstavil  Radoslav Turík   z KVH Beskydy. Matúš Burda z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave  priblížil každodenný život vojakov, ktorí narukovali do vojny  za letných horúčav s nádejou, že do Vianoc sa vrátia domov. Čoskoro však prišli daždivá jeseň, blato, a už v októbri udrela zima. Vojaci nemali oblečenie, ktoré by ich dostatočne ochránilo, a v premočených či zamrznutých, zasnežených terénoch nefungovalo ani zásobovanie.

KONF_04

Svoje skúsenosti a výsledky archeologického výskumu predostreli dvaja rodáci z obce Turany nad Ondavou Martin Bača a Lukáš Rybár z  UK v Bratislave.  Významným momentom na východnom fronte bol prelom  obrannej línie Konieczna – Zborov v marci 1915. Situáciu priblížil Tomasz Wozny z Krakowa. Stovky hlásení z územia frontu preskúmala Jana Zaťková z Vojenského historického ústavu. Boli medzi nimi aj tie, z ktorých sa dozvedáme, že skupina Krautwald 27. novembra večer obkľúčila Humenné a zajala 1 000 vojakov.  Boguslaw Glod sa zaoberal priebehom bojových operácii v Karpatoch, so zameraním 1é. divíziu gen. Kellera.

Konferencia bola príležitosťou aj na pripomenutie  pamätníkov obetiam prvej svetovej vojny. Podľa  Bojana Radovanoviča na mestskom cintoríne v Trenčíne existuje kaplnka, ktorej príbeh sa odvíja od vzbury vojakov 71. trenčianskeho pluku v Kragujevaci. Tragické udalosti boli základom partnerstva spomínaných miest, čo  v roku 1924 viedlo k vybudovaniu kostnice a  následnej exhumácii 180 ostatkov ľudských tiel. Len málokto si počas vojny písal denník, alebo po nej zapísal spomienky, ba dnes je už málo takých, ktorí  môžu prerozprávať to, čo počuli priamo od účastníka Veľkej vojny. Jedným z nich je aj Vladimír Segeš, ktorý sa podelil o príbeh svojho deda – legionára.  Historik Pavel Mičianik upriamil pozornosť na denník Elemíra Šandora, poskytujúci obraz z nasadenia v  Bukovine, ale aj o brutálnych spôsoboch liečenia v poľných lazaretoch. Cenným svedectvom sú aj zápisky Samuela Činčuráka.  O osude vojakov rakúsko-uhorského 85. pešieho pluku hovoril Jurij Fatula a o tom, ako sa uhorská vláda snažila eliminovať hospodárske straty na Šariši priniesol informácie z dobových dokumentov Béla Bartók  z Egeru.

KONF_03

Viktor Szabó zo Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach  priblížil Veľkú vojnu zo  stránok dobovej tlače, Michal Rozenberg sa zameral na to, ako bola slovenská inteligencia pripravená na rozpad monarchie. O tom, ako vojna zasiahla  najsevernejšiu župu – Oravu, ale aj o účasti Oravcov v nej i o  ich  súčasný záujem o  výskum i   prístup k uchovaniu pamiatky svojich dedov priblížil Jozef Krupa z KVH Beskydy. Prednáškový maratón prvého dňa konferencie ukončil Ferdinand Vrábeľ priblížením udalostí, ktoré viedli  ku koncu vojny a k prevratu na Slovensku.

Jaroslav Vencálek z Prešovskej univerzity  predstavil víziu slovenského pamätníka obetiam prvej svetovej vojny. Odkazuje pritom na podobné pamätníky na Západe (Verdun atď), ktoré sa stali miestami zvýšeného turistického ruchu. V našich podmienkach  by šlo aj o zvýšenie silného národného uvedomenia s využitím genia loci okresov severovýchodného Slovenska, kde tieto boje prebiehali. Dvojica archeológovJán Petřík a Jakub Těsnohlídek z Masarykovej univerzity v Brne priblížila poľné opevnenia rakúsko-uhorskej a ruskej armády zo zimy 1914/1915.   Zamerali sa na  lokality Stebníka, Habury a Výravy. Róbert Takács  zo združenia Nagy Háboru priblížil výskumy na horskom chrbte Weretysow. János Rózsafi zo spomínaného združenia opísal novembrové boje v roku 1914 vo svetle skutočnosti, približujúcich  to,  čo sa stalo s padlými vojakmi, keďže v roku 1914 ešte neexistovala evidencia padlých vojakov.

KONF_02

K niektorým otázkam Kragujevskej vzbury   vystúpil Peter Pavlík. Priblížil výsledky uskutočneného výskumu. Na jeho základe konštatoval, že bolo popravených viac ako 44 známych účastníkov vzbury. Anna Šimkuličová  priblížila chystaný preklad románu z denníka grófka Ilony Andrássyovej, alebo spomienky vojnovej vdovy, ktoré sa okrem iného viažu aj na pôsobenie  jej manžela grófa Pavla  Esterházyho, ktorý padol na fronte v Haliči v roku 1915.   Grófka sa stala ošetrovateľkou Červeného kríža a prešla tvrdými miestami bojov. Eleonóra Blašková z košickej Štátnej vedeckej knižnice  sa venovala  téme Mlčia múzy, keď rinčia zbrane o hercoch košických divadelných spoločností počas vojny. Norbert Stancinger z maďarského združenia Veľká vojna  priblížil denník poľného duchovného na bojisku  Šándora Mandokiho.

Martin Drobňák z KVH Beskydy vo svojom príspevku Karpatský front 1914/1919 – bojisko kedysi a dnes ilustroval rekonštrukciu cintorínov na severovýchode Slovenska i ich prepojenosť na turistov z Európy podľa toho, kde jednotlivé národy v priebehu vojny bojovali.

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Be Sociable, Share!

Komentáre sú deaktivované.