Posts Tagged ‘ rakúsko-uhorská c.k. armáda ’

Generálplukovník arcivojvoda Josef Ferdinand Habsburg-Toscana

Jún 6th, 2010 | Autor: PhDr. Radoslav Turik
Generálplukovník arcivojvoda Josef Ferdinand Habsburg-Toscana

Medzi generálplukovníkov rakúsko-uhorskej armády počas prvej svetovej vojny patrili aj dvaja členovia habsburskej dynastie. Jedným z arcivojvodov , ktorý dosiahol túto hodnosť bol aj arcivojvoda Josef Ferdinand.  Narodil sa 24. mája 1872. Bol synom Ferdinanda IV. posledného  veľkovojvodu Toskánskeho a jeho manželky Alice. Po zjednotení Talianska žila rodina v exile v meste Salzburg. Bol štvrtým 
[Čítať ďalej...]



Generálplukovník Friedrich slobodný pán von Georgi

Jún 1st, 2010 | Autor: PhDr. Radoslav Turik
Generálplukovník Friedrich slobodný pán von Georgi

Friedrich Georgi sa narodil 27. januára 1852 v Prahe. Pochádzal z vojenskej rodiny. Jeho otcom bol plukovník vo výslužbe. Jeho pôvod výrazne ovplyvnil jeho budúce zamestnanie. Vojenské štúdium začal v kadetnom ústave v Hainburgu. V štúdiu pokračoval na vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste. Svoje štúdium ukončil v roku 1871, keď nastúpil službu v hodnosti
[Čítať ďalej...]



História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii XI.

Máj 5th, 2010 | Autor: Mgr. Juraj Červenka
História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii XI.

Juraj ČERVENKA
O činnosti a dôležitosti práce poľných kurátov v c. a k. armáde počas prvej svetovej vojny, veľa prezrádzajú nasledujúce krátke úryvky z dobovej korešpondencie:
Posledný habsburský cisár a uhorský kráľ Karol I. (IV.) napísal o klére pôsobiacom pri vojsku aj túto myšlienku: “Vojenské a námorné duchovenstvo si môže s hrdosťou pripomínať pastierov, padlých na poli
[Čítať ďalej...]



História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii X. – Počet nasadených poľných kurátov počas I. svetovej vojny

Apr 3rd, 2010 | Autor: Mgr. Juraj Červenka
História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii X. – Počet nasadených poľných kurátov počas I. svetovej vojny

O tom, ako stúpal počet poľných duchovných pri vojsku svedčí fakt, že armáde, Landwehru a Honvédu bolo k 31. júlu 1914 k dispozícii dovedna 441 rímskokatolíckych a 56 gréckokatolíckych poľných duchovných. K 30. septembru 1916 sa ich počet zvýšil na 1841 mužov v prípade rímskokatolíckeho kňažstva a 177 mužov u gréckokatolíckeho kňažstva.[1] Za normálnych okolností
[Čítať ďalej...]



Veľkonočná bitka v Karpatoch (v spomienkach z kroniky rakúsko-uhorského c.k. 101. pechotného pluku)

Apr 2nd, 2010 | Autor: Mgr. Martin Drobňák
Veľkonočná bitka v Karpatoch (v spomienkach z kroniky rakúsko-uhorského c.k. 101. pechotného pluku)

Marec 1915. Veľká vojna – dnes známa ako prvá svetová vojna, trvá už sedem mesiacov. Pôvodný predpoklad vyradiť Francúzsko z vojny do siedmych týždňov sa nenaplnil, takže preskupenie nemeckých armád proti Rusku sa nekonalo. Rakúsko – Uhorsko už niekoľko mesiacov čelí silnému ruskému tlaku. Dňa 22. marca 1915 padol dlho obliehaný strategický pevnostný komplex Przemyśl
[Čítať ďalej...]



História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii IX. – Vlastenecké prednášky poľného kléru

Mar 2nd, 2010 | Autor: Mgr. Juraj Červenka
História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii IX. – Vlastenecké prednášky poľného kléru

Juraj ČERVENKA
Po smrti starého monarchu Františka Jozefa I. a súčasne s predlžujúcim sa trvaním únavnej vojny, vystupovali čoraz viac do popredia myšlienky vytvorenia národných štátov. V čase silnejúcich ambícií jednotlivých národov o samostatnosť, bolo typickou témou kázní poľných kurátov: Zásluhy dynastie na náš rozvoj a blahobyt v historických príkladoch. Napriek všemožným snahám bola cítiť absencia
[Čítať ďalej...]



História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii VIII. – Vojenské domovy a ich zriaďovanie

Feb 5th, 2010 | Autor: Mgr. Juraj Červenka
História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii VIII. – Vojenské domovy a ich zriaďovanie

Juraj ČERVENKA
Svetový konflikt pokračoval a týždne, ktoré vojaci strávili bez svojich rodín, v neľútostnom zovretí bojov a neistote, čo bude zajtra, sa menili na mesiace a roky. V rakúsko-uhorských vojenských kruhoch sa začalo postupne uvažovať nad myšlienkou zriadenia inštitúcií, kde by mohli vysilení muži načerpať čiastočné fyzické aj psychické osvieženie. Biskup Bjelik zostavil pre ministerstvo
[Čítať ďalej...]



História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii VII. – Kancelária Apoštolského poľného vikariátu

Jan 3rd, 2010 | Autor: Mgr. Juraj Červenka
História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii VII. – Kancelária Apoštolského poľného vikariátu

Juraj ČERVENKA
Vybavovanie rozsiahlej agendy tvorilo počas 1. svetovej vojny význačný podiel práce apoštolského poľného vikariátu. Vedenie matrík, vykonávanie sobášov, písomnosti týkajúce sa činnosti poľného kléru na bojisku, v nemocniciach, zajateckých táboroch a mnohé ďalšie okolnosti patrili k obrovskej a často sotva zvládnuteľnej kancelárskej činnosti. Nezadržateľný nárast písomného materiálu pripraveného na vybavovanie a posudzovanie, si tiež
[Čítať ďalej...]



História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii VI. – Výstroj poľného kuráta

Dec 23rd, 2009 | Autor: Mgr. Juraj Červenka
História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii VI. – Výstroj poľného kuráta

Juraj ČERVENKA
Uniforma. Počas prvých mesiacov svetovej vojny ešte neexistovala jednotná uniforma pre duchovných pôsobiacich na bojisku. Avšak z praktických, ako aj bezpečnostných dôvodov sa pristúpilo k zavedeniu jednotného ošatenia vo farbe poľnej šede. Navyše šatstvo, pozostávajúce z rôznych doplnkov pôsobilo, minimálne nedôstojne.[1] Súčasťou uniformy predpísanej v roku 1915, bola klerická sukňa, preložený golier, náprsné vrecko,
[Čítať ďalej...]



História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii V. – Práca vojenského duchovenstva v zajateckých táboroch

Nov 24th, 2009 | Autor: Mgr. Juraj Červenka
História vojenského duchovenstva v habsburskej monarchii V. – Práca vojenského duchovenstva v zajateckých táboroch

Juraj ČERVENKA
Od vypuknutia konfliktu pokladala vojenská správa za svoju humánnu povinnosť, poskytnúť zajatcom možnosť žiť čo najplnohodnotnejší náboženský život. Vo všetkých zajateckých táboroch mali byť postavené a dôstojne zariadené kostolíky, alebo kaplnky. Každý väčší tábor mal mať svojho kňaza. V prípade menších stredísk zajatcov pracoval kurát vo viacerých, pričom si svoje povolanie plnil putovaním z
[Čítať ďalej...]