Predvolebná kampaň a voľby v roku 1920 a mesto Prešov v obraze vybranej politickej tlače II.
21. Aug 2010 | Autor: Mgr. Marián Ilek | Rubrika: Članky a štúdie
S blížiacim sa termínom volieb začína tlač prinášať prvé špekulácie nad možným zložením kandidačných listín jednotlivých politických strán. V tomto ohľade bol najagilnejší Slovenský východ. Volebným kandidátkam sa vo veľkej miere venoval v čísle 69 z 24. marca.[1] Rovnako aj Šarišské hlasy priniesli informácie o kandidátkach strán. Vo vydaní z 28. marca sa na druhej strane objavil zoznam strán kandidujúcich v prešovskom volebnom kraji. Boli to: SNRS, ČSLS, ČSDSD, Československá strana socialistická a strana židovská. Bol doplnený menami kandidátov na prvých miestach, pretože ako autor zdôraznil: „Dľa terajšieho volebného radu najväčšiu nádej na zvolenie majú tí kandidáti, ktorí sú postavení na predných miestach kandidátnej listiny.“ Úvodná strana patrila výzve voličov: „Nepripusťte, aby Vás zastupovali tí, ktorí sú Slovákmi od októbra 1918, tí , ktorí sa prihlásili k Vám ešte len vtedy, keď videli, že z toho budú mať osoh, tí, ktorí pred tým boli tými najväčšími „hazafikmi“ maďarskými!“ Napokon platné kandidátne listiny pre volebný kraj XXI. so sídlom krajskej volebnej komisie v Prešove k voľbám do poslaneckej snemovne predložilo päť politických subjektov. V nedeľu 28. marca boli predsedovi krajskej volebnej komisie v prešovskom volebnom kraji predložené na schválenie kandidátky politických strán, ktoré sa chceli uchádzať o hlasy voličov v prešovskom volebnom kraji. Prijaté boli všetky s výnimkou „rusínskej“ strany. Táto kandidátna listina však nezodpovedala požiadavkám volebného poriadku. „Podpisy zhotovené boli 4 osobami, neboli to podpisy vlastnoručné, nebolo označené ani povolanie dotyčných ani miesto, kde sú dotyčné osoby zavedené do voličského zoznamu, mimo toho predložená bola kandidátna listina s 1000 nevlastnoručnými podpismi v jedinom vyhotovení, kdežto zákon predpisuje dve vyhotovenia.“ Na schôdzi krajskej volebnej komisie v Prešove 31. marca 1920 boli kandidátne listiny schválené. 4. apríla 1920 bol oznam o ich schválení aj so zoznamom kandidátov za jednotlivé politické subjekty uverejnený v Šarišských hlasoch na strane 11. Boli tu predstavení kandidáti za päť politických subjektov uchádzajúcich sa o hlasy voličov v prešovskom volebnom kraji. Najpočetnejšiu kandidátku do volebného boja postavila SNRS. Lídrom bol minister Milan Hodža, nasledovaný vládnym referentom Kornelom Stodolom. Naopak najužšiu kandidátku postavila Československá strana socialistická, jej lídrom bol Pavel Homola. Na prvých miestach druhej najpočetnejšej kandidátky, za ČSLS kandidovali Jozef Vrabec a Štefan Onderčo. Kandidátnu listinu sociálnodemokratickej strany viedol Herman Tausik. Na čele kandidátky „židovskej“ strany bol prešovský pravotár Karol Ferbstein.
Kandidátne listiny politických strán v prešovskom volebnom kraji:
1. Slovenská národná a roľnícka strana
1. Dr. Milan Hodža, minister, Praha. 2. Kornel Stodola, vládny referent, Bratislava. 3. Juraj Sopko, roľník, Ňaršany. 4. Dr. Ján Halla, redaktor „Slovenskej Vlasti“ a ministerský tajomník, Bratislava. 5. Juraj Jevin, roľník, Pusté Čemerné (Šariš). 6. Dr. Juraj Slávik, hlavný tajomník SNRS, Bratislava. 7. Michal Činčar, roľník, Hažín (Šariš). 8. Imrich Horniak, roľník, Vyšný Olčvár (Šariš). 9. Juraj Bomba, roľník, Bardejov. 10. Jozef Sabol, legionár -roľník, Budzimír. 13. Ján Čura, roľník, Soročin. 14. Andrej Majerník, roľník, Rebrin.
2. ČSLS
1. Jozef Vrabec, tajomník strany, bývalý ruský legionár, Žilina. 2. Štefan Onderčo, r.-k. farár, Ňaršany (Šariš). 3. Andrej Slanina, roľník, Voľa (Šariš). 4. Dr. Alex Duchoň, pravotár, hlavný správca hospodárskeho družstva, Prešov. 5. Michal Koval ml., roľník, Trhovište (Zemplín). 6. Pavel Grešák, remeselník, Bardejov. 7. Jozef Čársky, r.-k. farár, Široké (Šariš). 8. Jozef Hospodár, roľník – remeselník, Michalovce (Zemplín). 9. Jozef Kárpáty, ruský kňaz, Klemberk (Šariš). 10. Ján Sisak, roľník, Bardejov. 11. Jozef Balčák, Malý Šariš. 12. Ján Maďar, roľník, Soľný hrad (Šariš).
3. Sdružené strany židovské
1. Dr. Karol Ferbstein, pravotár, Prešov. 2. Dr. Samuel Hajdu, pravotár, Senica. 3. Dr. Marek Widder, lekár, Michalovce. 4. Marek Weinfeld, továrnik, Bratislava. 5. Dr. Israel Reich, pravotár, Bardejov. 6. Herman Kopp, krčmár, Lipiany. 7. Bernardin Berkowits, obchodník, Trebišov. 8. Izidor Schvarc, obchodník, Vranov.
4. Československá sociálne-demokratická strana robotnícka
1. Tausik Herman, obchodný zriadenec, Košice. 2. Tadlánek Štefan, knihársky pomocník, Ružomberok. 3. Feczko Štefan, murár, Sabinov. 4. Vyparina Ján, železničiar, Prešov. 5. Robert Kunst, bednár, Bardejov. 6. Sebestyén Ján, železničiar, Michaľany (Šariš). 7. Krajczi Juraj, tehlársky majster, Trebišov. 8. Hrabko Ľudovit, tesár, Michalovce (Zemplín). 9. Mitterbach Jozef, elekt. správa, Humenné (Zemplín). 10. Suba Imrich, železničiar, Prešov. 11. Csajka Ondrej , tesár, Prešov.
5. Československá strana socialistická (národne sociálna)
1. Pavel Homola, traťmajster, Roztoky. 2. Dr. Štefan Berkovič, úradník, Praha. 3. Cyril Outrata, stolár, Vojčice. 4. Jakub Veleba, remenár, Trebišov.
Koncom marca bolo cítiť z tlače výraznú gradáciu predvolebného boja. Politické strany v záujme zvýšenia svojich šancí vo voľbách boli ochotné pristúpiť na rôzne dohody. Odhalenie jednej takejto, už vyššie spomenutej dohody, prináša Slovenský východ vo svojom vydaní z 30. marca. Priniesol správu, ktorú uverejnil „Esti Ujság“, na základe ktorej vraj SĽS a MNKSS uzavreli spoločnú dohodu, podľa ktorej SĽS nebude kandidovať v Košiciach a vystúpi na podporu kresťansko-sociálnej strany, a naopak zase táto strana bude podporovať kandidatúru SĽS v Prešove. Následne sa autor bližšie venoval kandidátom kresťanských socialistov v Košiciach, ktorých všetkých označil za zúrivých nepriateľov Československej republiky, ktorým žiadny Slovák nemôže odovzdať svoj hlas. „V tej strane panuje výlučne maďarský (teraz už aj nemecký) šovinistický duch… A ľudová strana posiela košických Slovákov – katolíkov hlasovať na túto stranu? A paktuje s tou stranou? A drží nás za tak hlúpych, že myslí, že sadneme horthysticko – iredentisticko – kresťansko – sociálnej strane na lep? A budeme hlasovať proti našej republike? Nikdy!“[2] Na správu o odvolaní volebnej kandidátky SĽS v košickom volebnom okrese sprevádzanej dohodou s maďarskou kresťansko-sociálnou stranou reagovali aj Šarišské hlasy vo svojom veľkonočnom vydaní zo 4. apríla. „Dohoda ľudovej strany s maďarskou kresťansko-sociálnou stranou ukazuje, kam smeruje vedenie ľudovej strany za cenu straníckeho úspechu. Pri voľbe obetuje ľudová strana záujmy slovenského ľudu… Zadarmo ani za pekné oči vodcov ľudovej strany sa Maďari s ľudovou stranou nespojili, tomu, občania, iste neveríte.“[3]
Z hľadiska organizačného zabezpečenia koncom marca politické strany za veľmi dôležitý krok považovali zastúpenie v obvodných volebných komisiách. V tomto ohľade vyzývali a zároveň upozorňovali svojich stúpencov, aby na túto zložku volebných príprav nezabúdali. SNRS vyzývala všetky svoje miestne organizácie, ktoré doposiaľ neoznámili na sekretariát strany mená piatich spoľahlivých ľudí zo svojej obce, „aby bez meškania navrhli zmocnencovi strany svojho volebného kraja 2 riadnych členov a 2 náhradníkov obvodných volebných komisií“.[4] Podobne aj SĽS zdôrazňovala potrebu zastúpenia v obvodných volebných komisiách.[5] V tomto období politické strany zverejnili i viacero výziev na podporu volebného fondu. A to tak SNRS[6], či Československý socialisti[7], ale aj SĽS.
V apríli noviny vstúpili do najintenzívnejšej fázy predvolebného boja. V prvom aprílovom vydaní Slovenského východu bola ústrednou témou už viackrát spomínaná tzv. „zrada ľudovej strany v košickom volebnom kraji“, s odhalením ktorej prišla redakcia Slovenského východu už koncom marca. Autor podpísaný pod pseudonymom „Amateur“ sa venoval strane kresťansko-socialistickej (MNKSS), ktorá ako píše, by na odporúčanie SĽS mala zastupovať v košickom volebnom kraji slovenských katolíkov.[8] Spomínanú dohodu SĽS s kresťanskými socialistami potvrdil Slovák až vo vydaní z 1. apríla.[9] Redakcia Slovenského východu na oficiálne potvrdenie spolupráce týchto dvoch strán reagovala v článku „Košický volebný okres“, pod autorstvo ktorého bol podpísaný autor so pseudonymom „Ský“: „Ajhľa! Čierna, podlá zrada „slovenskej“ ľudovej strany v Košiciach, o ktorej sme sa pred niekoľko dňami dozvedali z tunajšieho Este Ujságu, a ktorej sme písali v 73. čísle našich novín, potvrdená je v „Slovákovi“. Toto odporúčanie SĽS nazýva judášskym.“ Celkovo tento krok hodnotil ako zradu proti vlastným bratom, ktorú „musí odsúdiť každý človek, poctivého zmýšľania!“ Na záver v mene „zradených“ Slovákov košického kraja odkázal, „že nikdy nebudú voliť nepriateľov slovenského národa a republiky, že nevpustia si na ňadrá hadov…“[10]
Šarišské hlasy vo veľkonočnom vydaní upriamili svoju pozornosť na kandidátne listiny politických strán v prešovskom volebnom kraji. Dôraz kládli predovšetkým na kandidátov SNRS. V článku venujúcom sa konkrétne len kandidátke SNRS autor kandidátov tejto strany rozdelil na dve skupiny. Prvú tvorila inteligencia a druhú pomenoval ako „gazdov“. Toto zloženie odôvodnil tým, že „s našimi uvedomelými gazdami, ktorí prídu do prvého snemu Československej republiky, musia prísť skúsení ľudia, ktorí by novým poslancom boli radou nápomocní“.[11] Ďalšie články tohto vydania Šarišských hlasov boli namierené proti predstaviteľom SĽS na východnom Slovensku. Terčom ich kritiky sa stali kandidáti ľudovej strany v prešovskom volebnom kraji a to Július Klimko[12] a Ondrej Slanina.[13] Kritika predstaviteľov SĽS nebola všetkým, čo si v tomto vydaní Šarišské hlasy proti SĽS pripravili. Najrozsiahlejší článok veľkonočného vydania Šarišských hlasov sa venoval sťažnostiam na kňazov, ktorí zneužívajú svoje postavenie v prospech agitácie za SĽS. Autor sa tradične po vzore taktiky SNRS pýtal, čo robili títo ľudia pred vojnou. Zároveň aj podal odpoveď. „Pred 2 rokmi boli v Šariši traja – štyria rodu verní Slováci – farári, ostatní boli maďaróni… Nedávno posielali úradom prípis za prípisom, aby vrchnosť poslala českých vojakov vymáhať od ich cirkevníkov dlžné dávky… dnes stavia sa pred svojich cirkevníkov ako najvrelejší priateľ… neboja sa používať k politickej agitácii kostoly, kazateľne… Štvú proti národnej a roľníckej strane…“ V článku ďalej autor pripomenul, že SNRS si váži kňazov a nemá nič proti tomu, ak sa účastnia politického života. „Považujeme to za ich povinnosť preto, ponevač oni sú jediní inteligentní ľudia v obci a v zložitých politických otázkach ľudu dajú vysvetlenie.“ Neprípustné je však priame agitovanie za určitú politickú stranu. Následne tu bol vykreslený prípad, ktorý sa stal v obci Sedlica, kde farár pri kázni vyhlásil, že tým ktorí odovzdajú svoj hlas SNRS nedá rozhrešenie, dosvedčilo to vraj viac ako 60 občanov obce.[14] Zneužívanie kazateľníc na predvolebnú agitáciu sa stalo terčom kritiky aj v Slovenskom východe[15], či v Robotníckych novinách.[16]
Samotné veľkonočné vydanie Šarišských hlasov a celkovo pomery na Šariši a hlavne osoba prešovského župana Fábryho sa neskôr stali terčom niekoľkonásobnej kritiky SĽS prostredníctvom Slováka. O. Slanina na obvinenia z čísla 14 Šarišských hlasov odpovedal na strane 6 vo vydaní týchto novín z dňa 11. apríla v úradne podpísanej správe, v ktorej obvinenia, že na agitačnú schôdzku do Sv. Jura sa nechal odviesť na koči veľkostatkára Bujanoviča, odmietol. List, v ktorom obhajoval svoju osobu spomínaný kandidát SĽS, zverejnil 11. apríla i Slovák. Venoval sa mnohým útokom na jeho osobu. Svoju kritiku zameral na, ako píše, hlavných platených kortéšov vládnej strany na Šariši Andreja Šoltysa a Juraja Sopka a ich obvineniam, ktoré adresovali na jeho osobu.[17] Na článok J. Jančeka o J. Klimkovi reagoval Slovák 14. apríla v článku „Jánu Jančekovi najstaršiemu v Ružomberku“. Autor tu obhajoval konanie Júliusa Klimka. Priznal jeho kortešovanie v prospech maďarskej vlády v minulosti, ktoré vychádzalo nie z presvedčenia, ale z nutnosti zachovať si svoje zamestnanie.[18] Osoba župana Fábryho a jeho verejné angažovanie v prospech SNRS na zhromaždeniach na východnom Slovensku sa stali terčom kritiky hneď niekoľkých článkov v Slovákovi. Boli v nich približované predovšetkým pomery na Šariši. Už 8. apríla bol v Slovákovi uverejnený článok Štefana Sopka, v ktorom sa zameral na kritiku župana Fábryho. „Úradnú moc svoju predsa natoľko zneužívať, ako to Vy činíte, na stranícke ciele, je vecou neslušnou. Poznáme Vás, že ľudovú stranu silou-mocou chceli ste znemožniť na východe a s Vaším súdruhom, referentom Stodolom ste hory-doly ľudu sľubovali, len aby sa od týchto vlastizrádnych Hlinkovcov odvrátil a Vás i všetkých samozvancov Šrobárovských pri vláde ďalej udržali.“ Následne poukázal a zároveň popieral obvinenia zo strany Fábryho, že on sám (Štefan Sopko) dostával na agitáciu SĽS peniaze z Maďarska. A župana Fábryho vyzval, aby toto obvinenie odvolal alebo dokázal prostredníctvom Šarišských hlasov.[19] Pomery na Šariši a konanie župana Fábryho sa stali terčom kritiky aj v Slovákovi z 10. apríla v článku, pod ktorého autorstvo sa podpísal tradičný autor článkov poukazujúcich na pomery na východnom Slovensku „Ľudák“. Vyjadril sklamanie nad jednoročným „panovaním“ šarišského župana. „Chceli sme vidieť v županovi otca, potešiteľa, vodcu nášho, ktorému sme už vopred našu dôveru darovali. A dnes po jednoročnom vladárení toho mladého človeka skoro ľutovať nám treba, že sme s našou dôverou ľahkomyseľne nakladali.“ Následne autor adresoval županovi Fábrymu v 14. bodoch najväčšie výčitky vychádzajúce z jeho konania v prospech, ako píše „tej straníckej politiky, ktorá nie len Vás zabije, ale podkopáva i základy nášho štátu“.
14. bodov
1. Vy ste boli ten, ktorí ste neprekazili, aby v zasadnutí administratívneho výboru pri mesačných správach skrz župného radcu nebolo sa netakticky kortešovalo za spojenie strany Vašej agrárno-socialistickej vlády, a dovolili ste, aby slov. ľudová strana, ktorá zákonité zastupiteľstvo mala v Nár. shromaždení, za vlastizrádnu bola vyhlasená.
2. Vy ste boli ten, ktorý ste v Prešove založili noviny „Šarišské hlasy“, ako časopis „pre hospodárske a kultúrne povznesenie obyvateľstva župy Šarišskej“, teda máte ich vydržiavať zo župného fondu a predsa sú dnes nie len Vašou úradnou trúbou, ale ohniskom, ktoré páli a ničí česť a dobré meno statočných občanov, vaších bývalých spolupracovníkov, aby sa obyvateľstvo župy Šarišskej mravne kazilo a nepriateľ sa z duše radoval.
3. Vy ste boli ten, ktorý Ste bezprávne vydržiavali agrárne, teda politické zhromaždenie vo veľkej sieni župného domu, ktorý je majetkom nás všetkých, ukazujúc príklad, že stojíte nad stranami, ale ako Dr. Fábry železnou päsťou, potieráte tých nebezpečných ľudákov.
4. Vy ste boli ten, ktorý Ste lichotili sociáldemokratom a hladné žalúdky krmili sľubami. Preto bola k vašej pocte tá demonštrácia v Prešove, keď pri zvukoch maďarskej bolševickej hymny tak verne Vám na slávu volali, že len povraz im pre Vás chyboval.
5. Vy Ste boli ten, ktorý Ste dovolili, aby slovenskí predáci zo Západu, pod vedením žida Adolfa Zelmanoviča v Bardejovskom pivovare jačmeň pálili a ohrozovali zásobovanie a jarnú sejbu.
6. Vy Ste boli ten, ktorý ste nekonali vlasteneckú povinnosť, keď ste pendloval bezbranného človeka, že dostával z Maďarie peniaze na agitáciu akéjsi ľud. strany a vzdor vyznaniu, nezakročili ste oproti menovanému.
7. Vy Ste boli ten, ktorý Ste medzi pokojných voličov pustili nesvedomitých agitátorov, ktorí beztrestne štvali ľud oproti triedam a protizákonne sľubovali zeme, lesy, rieky, mosta, bôty, háby, takže ten oklamaný ľud sa teraz búri a ho ani statočný utíšiť nemôžu.
8. Vy ste boli ten, ktorý Ste úradné telegramy rozposlali na slúžnovcov, notárov, richtárov, sľubujúc im diurná, a spoločnosť takto shromaždenú vyhlasili Ste za „roľnícku“ schôdzku…
9. Vy Ste ten, ktorý Ste na tú úradnými telegramami svolanú schôdzku vo veľkom pôste v piatok obiednali guľášový obed pre celé obecenstvo, aby ste dokázali, že ako dobrý roľnikár náboženský cit katolíckych voličov hlboko si vážite.
10. Vy ste boli ten, ktorý Ste si zaslúžili, aby Vás židovská firma v Prešove, Friedová, verejne chválila, ako svojho župana.
12. Vy Ste tiež boli ten, ktorý ste ráčili mať vedomosť, prečo nešla do volebného boja národná a roľnícka strana spoločne so slovenskou ľudovou aspoň tu na Východe, že totižto „ľudáci sú neparná politická sila“, a preto teraz zasa Šarišské hlasy nadávajú ľudovej strane, že zradila košický okres a v prešovskom volebnom okrese, že nie na Vás majú hlasovať kresťanskí socialisti.
13. Vy ste ten, ktorý i sám, i skrz svoje úradné medzitka terorizujete ľudáckych voličov, že ani k najmenšej roľníckej výhode neprídu, keď na vašu jedine spasiteľnú stranu hlasovať nebudú.
14. Vy ste vládny komisár celého slovenského Východu a preto ráčte ísť automobilovať trošku i do Zemplína, aby ste mohli o tamojších smutných pomeroch správy podať vláde…
V závere píše, že táto reakcia je len predbežnou odpoveďou na veľkonočné číslo Šarišských hlasov.[20]
Z hľadiska predvolebnej kampane na východnom Slovensku treba spomenúť článok s názvom „Dôverný bolševizmus“, v ktorom sa stal terčom kritiky šarišský školský inšpektor Pavel Gallo, ktorý v obežníku zaslanom učiteľom na Šariši 1. apríla odporúčal, aby volili národnú a roľnícku stranu. Autor, jeden zo šarišských učiteľov, odpovedal na toto odporúčanie slovami: „Hnevu sa nebojím, o lásku nestojím, kúpiť ma nemožno a odstrašiť sa nedám!“ Na záver odporúčal inšpektorovi, aby sa zaoberal záležitosťami týkajúcimi sa učiteľov a nie problémami roľníctva.[21]
„Na našich kandidátnych listinách naša strana je označená: Československá ľudová strana. Stalo sa to neopatrením.“ Tak tento oznam adresovala ľudová strana prostredníctvom Slováka svojim voličom 3 dni pred voľbami do poslaneckej snemovne. Voličov presviedčala o tom, že ministerstvo už nemalo čas túto chybu opraviť. „Z celej veci však môže povstať len dobre.“[22] V tomto čísle sa Slovák opätovne vrátil k už spomínanému vydaniu Šarišských hlasov zo 4. apríla. „Slováci na Východe! Pozor pri voľbe! Nehlasujte na týchto mnohosľubných agrárnych klamárov!“[23] Táto reakcia nebola poslednou. Už v nasledujúcom vydaní sa objavil článok Jozefa Karpátyho, ktorý sa vrátil k tým, ako píše, pekelnou žlčou písaným článkom proti SĽS. Podľa jeho názoru sú tieto články dôkazom toho, že SNRS je na tom veľmi zle, keďže sa uchýlila k takýmto „cigánstvám“. Zastal sa všetkých z jeho pohľadu nespravodlivo osočovaných. A na oplátku sa Šarišských hlasov pýtal: „Prečo nepíšete o tej múke, ktorá mala byť rozdaná pre chudobu a rozdala sa za podpisy? Prečo nepíšete o tom, ako kričali od hladu umierajúci Rusíni na p. župana, keď išiel medzi nich kortešovať. Chleba nám dajte!“[24]
Týždeň pred voľbami neboli spoločenské pomery vo východoslovenských mestách ani zďaleka kľudné. V pondelok 12. apríla sa v Prešove uskutočnila veľká demonštrácia „hladujúcich žien“. Počas nej došlo k zraneniu jedného vyššieho štátneho úradníka a k poškodeniu budovy župného domu. Nasledujúci deň sa zišli veľké zástupy ľudí na námestí, kde došlo k rabovaniu. V dôsledku toho zatvorili všetci obchodníci svoje prevádzky.[25] K týmto udalostiam sa vracal opäť Slovenský východ 16. apríla, keď v rubrike „Domáce správy“ písal, že napriek vyriešeniu problémov so zásobovaním, nepokoje v meste Prešov pokračujú. Malé skupiny demonštrantov napádajú úradníkov, vojakov a dôstojníkov.[26]
V deň volieb panovali obavy, či nedôjde k narúšaniu priebehu volieb. Svedčí o tom správa ČTK, podľa ktorej Ministerstvo vnútra 16. apríla opäť upozornilo, aby si voliči so sebou priniesli všetky kandidátne listiny, aby sa nedali zlákať rôznymi falošnými agitátormi, ktorí ich oberajú o listiny iných strán. Ministerstvo upozorňovalo, že tak svojej strane daní agitátori môžu viac poškodiť ako pomôcť, predovšetkým ak ide o voličov „menej inteligentných a písania neznalých“.[27]
Deň po voľbách nevyšlo nové číslo žiadneho nami skúmaného periodika. Prvé povolebné vydania novín vyšli 20. apríla 1920. Slovenský východ priniesol prvé samozrejme neoficiálne výsledky volieb. Oficiálne výsledky boli známe iba v niekoľkých menších obciach prešovského volebného kraja.[28] Výsledky za prešovský volebný kraj priniesol Slovenský východ 21. apríla. Tie potvrdili jednoznačné víťazstvo sociálnej demokracie pred SNRS a SĽS. Všetkých odovzdaných hlasov bolo 181 697, volebné číslo bolo určené na 18 169. Z toho získala ČSSDSR 75 160 hlasov, čo znamenalo 4 získané mandáty, zbytkovích hlasov bolo 2481. SNRS získala 51 780 hlasov, čo preň znamenalo zisk 2 mandátov, zostatkových hlasov bolo 15 441. SĽS získala 39 011 hlasov, čo znamenalo 2 poslanecké mandáty, počet zostatkových hlasov bol preň 2672. Ostávajúce politické strany nezískali dostatočný počet hlasov na to, aby im mohol byť pridelený čo i len jeden mandát. Sdružené židovské strany získali 11 930 hlasov a národní socialisti 3816 hlasov. Prvé povolebné vydanie Šarišských hlasov z 25. apríla prinieslo na úvodnej strane článok „Po voľbách“, v ktorom autor hodnotil ich priebeh v prešovskom volebnom kraji. Poukazoval na výrazný úspech ČSSDSR u „rusínskeho“ obyvateľstva vo voľbách do poslaneckej snemovne, ktorému, ako pripomenul, predchádzala silná agitácia medzi týmto obyvateľstvom. Autor poukázal na to, že ČSSDSR dala možnosť kandidovať dvom rusínskym kandidátom na kandidátke pre voľby do senátu. Za to na oplátku získala ČSSDSR výraznú podporu Rusínov vo voľbách do poslaneckej snemovne. Na prvom mieste bol kandidovaný Jurko Lažo, roľník z Vyšného Svidníka a na treťom mieste Ivan Juhasz, roľník z Orlíka. Významnú úlohu pri tejto dohode zohral farár Beskid z Legnavy. Ak sa pozrieme na oficiálne výsledky, je na nich jednoznačne vidieť úspech ČSSDSR v „rusínskych volebných okresoch“. V Medzilaborciach získala 4245 hlasov zo 6198, vo Vyšnom Svidníku 4887 z 5780, v Snine 5951 z 8879. Okrem iného sa v tomto článku tiež dozvedáme, že voľby prebehli na území celého volebného kraja v poriadku. Nekonali sa však v dvoch obciach. „Nevolilo sa len v Blažove, v okrese lipianskom, kde prehlásili, že nemôžu voľby previesť, ponevač sa tam kandidáti neprišli predstaviť. V Kavečanoch v Lemešanskom okrese boli voľby odložené, ponevač sa tam vo veľkej miere objavil týfus.“[29]
Absolútnym víťazom volieb v ČSR sa stala Československa sociálnodemokratická strana robotnícka, ktorá získala 74 mandátov, čo bolo 25,7 % platných hlasov. Na Slovensku táto strana získala 510 341 hlasov (38,1 %). Strany na ďalších miestach mali výrazný odstup od ČSDSD. 11,3 % hlasov získala Československá strana ľudová (ČSL), 11,1 %, Nemecká sociálnodemokratická robotnícka strana v Československej republike (DSDAP), 9,7 %, Republikánska strana zemědelského a malorolníckeho ľudu (RSZML), 8,1 % získala Československá strana socialistická (ČSNS). Z 9 politických subjektov kandidujúcich na Slovensku, získala najviac percent rovnako ako v rámci celej ČSR ČSDSD 38,1 %, Slovenská národná a roľnícka strana (SNRS) získala 18 %, Československá strana ľudová (ČSL) 17,6 %, Maďarsko-nemecká kresťansko-sociálna strana (MNKSS) 10,4 %, Maďarsko-nemecká sociálnodemokratická strana (MNSDS) 8,1 %, Združené židovské strany (SdrŽstr) 3,4 %, Československá strana socialistická ČSNS 2,2 %, Krajinská maďarská strana maloroľníkov a poľnohospodárov (MKP) 2,0 % a Maďarská národná strana (MadNS) 0,3 %. Zastúpenie v poslaneckej snemovni sa podarilo získať 16. politickým stranám.
Výsledky volieb v Prešovskom volebnom kraji sa príliš nelíšili od výsledkov na ostatnom území dnešného Slovenska. Najúspešnejšou stranou sa aj tu stala ČSSDSR, ktorá získala 41,6 % hlasov. Druhou najúspešnejšou stranou sa rovnako stala SNRS, tretie miesto patrilo ČSL, štvrté miesto obsadili SdrŽstr. Napriek tomu, že ČSSDSR bola jednoznačným víťazom, nebolo tomu tak vo všetkých volebných okresoch. Napríklad v okrese Giraltovce skončila až na 3. mieste so ziskom 621 hlasov, kým SNRS získala 4479 hlasov. Výraznú porážku utrpela ČSSDSR aj v okrese Sobrance, kde získala len 2333 hlasov oproti 7142 hlasov pre SNRS. SNRS vyhrala aj v ďalších volebných okresoch, išlo napr. o Michalovce, či Vranov nad Topľou. V týchto okresoch však bolo jej víťazstvo tesnejšie. V iných okresoch dominovala ČSL. Vyhrala okrem iného v okresoch Lemešany, či Bardejov – mesto, vo volebnom okrese Bardejov však skončila tesne za ČSSDSR. V iných okresoch naopak ČSDSR zvíťazila veľmi presvedčivo. V Medzilaborciach získala 4245 hlasov zo 6198. V okrese Lipiany získala 6181 z 8729 hlasov, vo Vyšnom Svidníku 4887 z 5780, v Snine 5951 z 8879.
V samotnom meste Prešov bolo odovzdaných 8 373 hlasov. Z toho získala najviac ČSSDSR, konkrétne 3676, na druhom mieste skončila ČSL so ziskom 2393 hlasov, tretie miesto patrilo „židovskej“ strane so ziskom 1173 hlasov, iba 715 hlasov získala SNRS a na poslednom mieste boli národní socialisti so 416 hlasmi. V okrese Prešov (vidiek) bolo odovzdaných 10 109 hlasov, tu sa víťazom stala ČSL s 4903 hlasmi pred ČSSDSR s 2917 hlasmi, na treťom mieste boli agrárnici, ktorí získali 1932 hlasov, združené židovské strany 312 a poslední boli národní socialisti len so 45 hlasmi.
Poslanecké mandáty sa podarilo získať vo voľbách v 21. volebnom kraji trom politickým subjektom (v 1. skrutóniu). Za ČSDSD získali mandáty Herman Tausig (obchodný zriadenec v Košiciach), Štefan Tadlánek (knihársky pomocník, Ružomberok), Štefan Feczko (murár, Sabinov), Ján Vyparina (železničiar, Prešov). Za SNRS získali mandáty Dr. Milan Hodža (minister, Praha), Kornel Stodola (vládny referent, Bratislava) a za ČSĽ Jozef Vrabec (tajomník strany) a Štefan Onderčo (farár, Ňaršany).
Volebný systém platný v ČSR predpokladal, že časť mandátov zostane neobsadená a k ich obsadeniu dôjde prostredníctvom ústrednej volebnej komisie zriadenej pri ministerstve vnútra. Táto komisia spočíta všetky hlasy strán zo všetkých volebných krajov a zistí volebné číslo, na základe ktorého potom prikáže každej strane toľko mandátov. „Kolikráte jest volební číslo obsaženo v součtu zbytků hlasů pro stranu tu ze všech volebních krajů vykázaných.” Tento proces obsadzovania mandátov sa nazýva druhé skrutónium. „Při druhém skrutiniu přihlíží se toliko k hlasům stran, které alespoň v jednom volebním kraji dosáhly nejméně 20.000 hlasů nebo volebního čísla (§ 46.), je-li nižší než 20.000, a ohlásily k druhému skrutiniu kandidátní listinu.”[30] Získať 20 000 platných hlasov predstavovalo určitú výhodu pre menšie regionálne strany, lebo tie v prvom skrutóniu nemuseli získať priamy mandát dosiahnutím krajského volebného čísla, ale do parlamentu sa dostali pridelením zostatkových mandátov v ďalších skrutóniách.[31] V prípade ak nedošlo k obsadeniu všetkých mandátov v druhom skrutóniu, došlo k uplatneniu tretieho skrutónia. A to tým spôsobom, že komisia prikáže po jednom mandáte tým stranám, ktoré na základe druhého skrutónia vykázali najväčší zbytok hlasov. V treťom skrutóniu mohla obdržať mandát aj strana, ktorá v druhom skrutóniu nedosiahla volebné číslo. Musela však toto číslo získať v prvom skrutóniu. Hlasy pre strany, ktoré nesplnili žiadnu z uvedených podmienok prepadli.[32] Povinnosťou ústrednej volebnej komisie bolo zo svojho jednania vyhotoviť zápis, v ktorom bolo uvedené, ktorí kandidáti boli prehlásení za poslancov, a ktorí sa stali náhradníkmi. Výsledky skrutónia sa ihneď vyhlásili. Všetci zvolení poslanci obdržali od ministerstva vnútra osvedčenie, ktoré im dávalo právo vstúpiť do poslaneckej snemovne. V roku 1920 bolo obsadených v druhom a treťom skrutóniu 83 poslaneckých mandátov.
V roku 1920 sa „československé“ politické strany, podieľajúce na moci, dostali pred voľbami do pozície, ktorú z minulosti nepoznali. Ocitli sa v pozícii vládnej politickej strany počas predvolebného boja. Voľby v roku 1920 boli predovšetkým bojom medzi „ľavicovými“ a „pravicovými“ politickými stranami. Základnou konfliktnou líniou tak boli sociálne požiadavky. Ďalšou výraznou konfliktnou líniou bol vzťah k existencii republiky. Ten staval všetky „československé“ strany proti stranám národnostných menšín. Pri spracovaní nami zvolenej témy, nám išlo predovšetkým o získanie obrazu predvolebného boja politických strán na východnom Slovensku na podklade nami vybraných politických novín v období od januára 1920 do apríla toho istého roku. Po preskúmaní novín, a to Robotníckych novín, Slováka, Slovenského východu, Šarišských hlasov, sme získali obraz o priebehu predvolebnej kampane na stránkach týchto novín a zároveň aj množstvo informácií o aktivitách politických strán v meste Prešov v danom období. V januári 1920 noviny upozorňovali voličov predovšetkým na administratívnu stránku volieb. Oproti januáru vo februári vypĺňal predvolebný boj stránky tlače v oveľa väčšej miere. Noviny sa už zreteľne prikláňali na stranu určitých politických strán. V značnej miere sa objavujú výzvy politických strán na zakladanie miestnych politických i nepolitických organizácií. Novým je množstvo článkov prinášajúcich informácie z verejných zhromaždení, či z vnútorných straníckych porád. Objavujú sa prvé články, v ktorých sa redakcie novín snažili priblížiť volebný zápas politických strán. V apríli noviny vstúpili do najintenzívnejšej fázy predvolebného boja. Pokračovalo vzájomné osočovanie a vykresľovanie predstaviteľov súperiacej politickej strany v čo najnegatívnejšom svetle. V jednotlivých novinách sa objavovalo množstvo odporúčaní, prečo odovzdať svoj hlas danej strane a nie inej. V najväčšej miere, v porovnaní s predošlým obdobím, sa v apríli stávali adresátkami volebných výziev v tlači ženy – voličky, ale aj vojaci. Slovák pre zmenu v apríli, čo sa týka východného Slovenska, približoval pomery predovšetkým na Šariši, terčom kritiky sa stal najmä župan Fábry.
Zo všetkých nami skúmaných novín stála väčšina na pozíciách jednej konkrétnej strany. V prípade Robotníckych novín a Slováka išlo o ústredné tlačové orgány ČSSDSR a SĽS. Šarišské hlasy sa navonok síce prezentovali ako nezávislé, stáli však jednoznačne na pozíciách SNRS. Slovenský východ počas predvolebnej kampane poskytoval priestor na prezentáciu dvom politickým stranám, a to SNRS a ČSS. Stál na pozíciách vládnych strán, odmietal však podporovať kandidátku ČSSDSR na východnom Slovensku. Neustále však zdôrazňoval, že proti samotnej strane a jej popredným predstaviteľom v Československu nemá nič a váži si ich. Pochopiteľne najviac sa dianiu v Prešove v období predvolebnej kampane venovali Šarišské hlasy, ktoré tu vychádzali ako jediné po slovensky písané noviny. Udalosti v Prešove však pomerne značne reflektoval aj Slovenský východ.
Voľby v roku 1920 ukázali, že na Slovensku síce nebola natoľko rozvinutá stranícka štruktúra ako v českých krajinách, ale šancu uspieť mali len tie strany a volebné zoskupenia, ktoré boli zakotvené priamo v slovenskom spoločenskom prostredí, a ktoré sa mohli opierať o vlastnú domácu politickú tradíciu.[33] Podľa očakávania sa víťazom volieb spomedzi 22 politických strán uchádzajúcich sa o moc stala Československá sociálnodemokratická strana robotnícka.
————————————————————–
1 V prešovskom volebnom kraji mali kandidovať za SNRS: Dr. Hodža, K. Stodola, Sopko, Dr. Halla, Jezin, Dr. Slávik, Čnčara, Horniak. Bližšie pozri Kandidatúry na Slovensku. In Slovenský východ, roč. II, č. 69, 24.3.1920, s. 2-3. Sekretariát SNRS okrem toho tiež na titulnej strane priniesol prehľadný volebný kalendár nastávajúcich udalosti týkajúcich sa volieb pod názvom „Kalendár volieb v Československej republike“. O kandidátke Slovenskej ľudovej strany pojednával článok prevzatý zo Slovenského denníka z 18. marca. V prešovskom volebnom kraji boli kandidátmi tejto strany Jozef Vrabec, Štefan Onderčo, Rudolf Kubiš v košickom volebnom kraji Ján Masár, Anton Pazmaň. Do senátu v prešovskom volebnom kraji Július Klimko, Ferko Skyčák a v košickom Demeter Durčanský a Jozef Kačka. Blžšie pozri: Ľudová strana a voľby. In Slovenský východ, roč. II, č. 69, 24.3.1920, s. 3. V č. 72 priniesol Slovenský východ na s. 3 informácie o ešte nie úplnej kandidátke MNKSS, ktorá bola prebratá s „Esti Ujságu“ z 27.3. Na strane 4 zase môžeme nájsť mená kandidátov za politické strany v prešovskom a košickom volebnom kraji: Košice – SNRS: Račko, Pauliny, Maliarik, strana národných socialistov: Slávik, Frencová, Just, Bořický, Stiegler, Bláhová, Křivka, Grunnert, ČSSDS: Surányi, Darula, Borovský, Bartík, kresťanskí socialisti: Kormendy – Ekres, Szentiványi, Giller, Fleischmann, Katona, Kéler, Stefencník. Prešov – SNRS: Hodža, Stodola, Sopko, Halla, Jezin, Slávik, Činčara, Horniak, ČSSDS: Tausik, Tadlánek, Feksa, SĽS: Vrabec, Onderčo, Kubiš.
2 Aster: Zrada ľudovej strany v Košiciach. In Slovenský východ, roč. II, č. 73, 30.3.1920, s. 1. Na tej istej strane je zoznam strán, ktoré sa zúčastnia volieb v košickom volebnom kraji spolu s menami zmocnencov týchto strán: Národná a roľnícka strana. Zmocnenec: Dr. Ján Sekáč. Československá strana sociálna (národná). Zmocnenec: Jozef Smrž. Československá sociálnodemokratická strana robotnícka. Zmocnenec: Florián Vozár. Združené strany židovské. Zmocnenec: Alexander Garbač. Maďarská národná strana. Zmocnenec: Anton Luka. Maďarská kresťansko-sociálna strana. Zmocnenec: Dr. Juliús Polák.
3 Zrada ľudovej strany v košickom volebnom okrese. In Šarišské hlasy, roč. II, č. 14, 4.4.1920, s. 5-6.
4 Každá organizácia (Roľnícka Beseda, Slovenská Domovina atď.) mala povinnosť poslať jeden exemplár zmocnencovi volebného kraja a druhý príslušnému slúžnovskému úradu. Ak by došlo k prípadu, že v niektorej obci nebudú zmocnencom menovaní členovia obvodných komisií, tak za tú obec menuje členov hlavný slúžny. Strana vyzývala, aby miestne organizácie dbali na to, aby v každej obci bola strana zastúpená v obvodných komisiách aj tam, kde „máme, či len niekoľko stúpencov, voličov“. Následne tam bol zverejnený zoznam zmocnencov SNRS v jednotlivých volebných krajoch. Pre košický volebný kraj to bol Dr. Ján Sekáč a pre Prešov Pavel Gallo. Povinnosťou zmocnencov bolo oznámiť členov príslušných volebných komisií slúžnovskému úradu najneskôr do 4.4.1920. Naliehavé upozornenie k voľbám! In Slovenský východ, roč. II, č. 73, 30.3.1920, s. 1.
5 Zástupcovia strany v obvodnej volebnej komisii. In Slovák, roč. II, č. 56, 25.3.1920, s. 4 alebo Chýrnik. Zástupcovia strany v obvodnej volebnej komisii. In Slovák, roč. II, č. 59, 30.3.1920, č. 59, s. 4. V prešovskom volebnom kraji bol zmocnencom strany Viliam Miko, farár v Prešove.
6 Dobrovoľné príspevky mali byť zasielané na volebný fond strany na hlavnom sekretariáte SNRS v Bratislave. Szilágyi Dezso: 15. volebný fond. In Slovenský východ, roč. II, č. 74, 31.3.1920, s. 2. Takmer totožná prosba bola tiež zverejnená v Šarišských hlasoch 4. apríla.
7 Vyhradené strane národne sociálnej. In Slovenský východ, roč. II, č. 75, 1.4.1920, s. 2.
8 Na kandidátke tejto strany v košickom volebnom kraji sa snažil nájsť „toho Slováka – katolíka, ktorý ma nás zastupovať“. Rad radom prešiel postupne mená od vrchu, až ako píše, objavil na konci „čupiace meno Stefancsik Bertalán“. Následne sa zameral na jeho kritiku prameniacu z jeho pôsobenia vo františkánskom kostole v Košiciach pred vznikom republiky. „Pán Stefancsík za časov biskupa Bubiča a farára Kozoru bol ich najposlušnejším nástrojom v potlačovaní slovenského cirkevného spevu a v prenasledovaní vyznavačov slovenskej pravdy.“ Na záver vyjadril presvedčenie, že Maďari si od neho veľa aj tak nesľubujú, keďže ho kandidujú až na 9. mieste. Bližšie pozri: Amateur: Momentky. In Slovenský východ, roč. II, č. 75, 1.4.1920, s. 1.
9 Chýrnik. Košický volebný okres. In Slovák, roč. II, č. 61, 1.4.1920, s. 4.
10 Ský: Košický volebný okres. In Slovenský východ, roč. II, č. 80, 8.4.1920, s. 1.
11 Autor apeloval na čitateľov, aby si pozorne prečítali 14 mien a potom ich porovnali s kandidátkami ostatných strán. „Spýtajte sa ich, ako sa chovali pred vojnou, čo pre slovenský ľud už vykonali teraz, počas vojny a za starej maďarskej vlády v miere… potom uvažujte o kandidátke tejto strany.“ Bližšie pozri: Šarišské hlasy, roč. II, č. 14, 4.4.1920, s. 1.
12 Išlo o článok prevzatý zo Slovenského denníka č. 25. Článok bol reakciou na dopis J. Jančeka redakcii, v ktorom vykreslil minulosť tohto kandidáta za ČSĽS do senátu. Fotografia jedného kandidáta ĽS. Július Klimko. Prešovský kandidát ĽS. In Šarišské hlasy, roč. II, č. 14, 4.4.1920, s. 1. K tomuto kandidátovi SĽS v prešovskom volebnom kraji sa Šarišské hlasy vrátili aj vo vydaní z 18. apríla 1920. V úvodnej časti autor pripomína, že redakcia novín bola doslova zaplavená množstvom listov reagujúcich na článok zo 4. apríla venujúci sa tomuto kandidátovi. Spomedzi množstva reakcií redakcia vybrala príbeh mladého zamestnanca lesnej správy, ktorému bol Klimko nadriadeným, ktorý vďaka jeho osobe prišiel o svoju prácu. Bližšie pozri: Pán Klimko Gyula, metla slovenských robotníkov, kandidát ľudovej strany. In Šarišské hlasy, roč. II, č. 14, 18.4.1920, s. 2-3.
13 Autor tohto článku si položil otázku, odkiaľ sa zobrala tak veľká ochota maďarských statkárov voči SĽS. Uvádzal príklad statkára Bujanoviča, ktorý poslal v nedeľu 28. marca svoj osobný koč pre kandidáta SĽS Slaninu do Veľkého Šariša, aby sa mohol na čas dostaviť na agitačnú schôdzku do Sv. Jura v okrese Sabinov. „… Jako sa to stalo, že sa vozí na svojich agitačných cestách na maďarských veľkostatkárskych kočoch. Jako že môže potom dôjsť k sľubnému rozdeľovaniu veľkostatkov?“ Následne píše, že je za tým to, že veľkostatkári v Šariši si myslia, že ak nedôjde k rozdeleniu veľkostatkov, ktoré prináležia biskupstvám a kláštorom, nedôjde ani k rozdeleniu ich majetkov. Autor tu na potvrdenie svojho tvrdenia ešte doplnil, že v trnavskom volebnom okrese kandiduje za SĽS do snemu predseda Trnavského združenia veľkostatkárov Slezák. V závere nechýba apel, aby sa nad týmto článkom zamysleli gazdovia a pozorovali svoje okolie. Kto všetko podporuje ľudovú stranu. In Šarišské hlasy, roč. II, č. 14, 4.4.1920, s. 5.
14 Neprípustné volebné agitácie v kostoloch a pri náboženských úkonoch. In Šarišské hlasy, roč. II, č. 14, 4.4.1920, s. 3-4.
15 Na neadekvátne pôsobenie kňazov vo volebných agitáciách upozorňoval aj článok „Klerikalizmus ešte nevymrel“. „Veď vidíme z dediny na dedinu, z obci na obec, ako sa stal razom takmer každý kňaz ohnivým, oduševneným kortelešom a ustarosteným politikom… A predsa Kristus, ktorého predstaviteľom a nasledovateľom má byť kňaz, nebol žiadnym politikom. Všetky snahy o zneužitie náboženstva za cieľom upevnenia politickej moci nazývame kerikalizmom… Áno, my sa vynasnažíme náboženstvo odpolitizovať a oddať ho jeho vlastnému určeniu.“ Klerikalizmus ešte nevymrel. In Slovenský východ, roč. II, č. 86, 15.4.1920, s. 1.
16 Robotnícke noviny informovali o udalostiach na Spiši v Smižanoch, kde dvojica kňazov odmietla dať rozhrešenie členom ČSSDSR, pokiaľ z tejto strany nevystúpia. Týmito kňazmi boli p. Rolný zo Spišskej Novej Vsi a p. Jožčák z Levoče. Rozhrešenie odmietli dať Jozefovi Kubičurovi, Jánovi Jaškovi a Andrejovi Cudrovi. Bližšie pozri: Ľudácky kňazi nechcejú dať občanom rozhrešenia. In Robotnícke noviny, roč. XVII, č. 57, 13.4.1920, s. 3.
17 SLANINA, O. 1920. Šarišským kortešom. In Slovák, roč. II, č. 68, 11.4.1920, s. 2.
18 Bližšie pozri: Pozorovateľ: Pánu Jánu Jančekovi najstaršiemu v Ružomberku. In Slovák, roč. II, č. 70, 14.4.1920, s. 2.
19 SOPKO, Š. 1920. Verejný list Dr. Pavlovi Fábrymu županovi Šarišskému. In Slovák, roč. II, č. 65, 8.4.1920, s. 2.
20 Bližšie k všetkým jednotlivým bodom pozri: Ľudák: Do pozornosti p. Dr. Pavlovi Fábrymu, šarišskému županovi a slovenskej verejnosti. In Slovák, roč. II, č. 67, 10.4.1920, s. 2.
21 P. K. B: Dôverný bolševizmus. In Slovák, roč. II, č. 68, 1.4.1920, s. 2.
22 Okrem toho tu tiež nechýbalo upozornenie, aby v obciach, kde neboli oznámené mená zástupov strany v obvodných volebných komisiách, boli určení aspoň dôverníci strany, ktorí by mohli aspoň dohliadať na čistotu volieb. Všetkým naším voličom do láskavej pozornosti. In Slovák, roč. II, č. 71, 15.4.1920, s. 1. Omnoho skôr o tomto spojení informoval Slovenský východ. Stal sa zázrak! Slovenskí ľudáci sa bratričkujú s Čechmi. In Slovenský východ, roč. II, č. 81, 9.4.1920, s. 2.
23 Všeličo. Voličia! Ľud slovenský! In Slovák, roč. II, č. 71, 15.4.1920, s. 3-4.
24 KARPÁTY, J. 1920. Šarišským Hlasom. Mnohovážny Pane Redaktor! In Slovák, roč. II, č. 72, 16.4.1920, s. 2.
25 Správy o týchto udalostiach priniesol Slovenský východ č. 85, 14.4.1920, s. 2 i Šarišské hlasy.
26 Bližšie pozri: Demonštrácie v Prešove majú ráz politický a proti voľbám, tedy proti republike. In Slovenský východ, roč. II, č. 87, 16.4.1920, s. 2.
27 Upozornenie pre voličov, aby zachovali náležitý pokoj a poriadok v deň volieb zverejnila aj redakcia Slovenského východu na druhej strane svojho volebného vydania. Osobitne boli tiež upozornené volebné komisie, aby ČTK dodávali správy o voľbách. Upozornenia zverejnené v novinách neboli jedinými. V záujme zabezpečenia poriadku bol nariadený zákaz vychádzania. Netýkal sa jedine lekárov, babíc a služobne zamestnaných ľudí. Všetky domovské brány museli byť zatvorené už o 20:00. Bližšie pozri: Chýrnik. Pre zabezpečenie kľudu a poriadku. In Slovenský východ, roč. II, č. 89, 18.4.1920, s. 3.
28 Napr. Opatovce, Bohdanovce, Šomody, Torňa, Šemša, či Krompachy.
29 Po voľbách. In Šarišské hlasy, roč. II, č. 17, 25.4.1920, s. 1.
30 Bližšie pozri: Řád volení do poslanecké sněmovny. NS RČS 1918 – 1920, tisk 2374. Dostupné na: http://www.psp.cz/eknih/1918ns/ps/tisky/t2374_04.htm
31 KRIVÝ, V. - ZEMKO, M. 2006. Voľby do zákonodarných orgánov na území Slovenska 1920 - 2006. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2006, s. 22.
32 KRIVÝ, V. – ZEMKO, M. 2006. Voľby do zákonodarných orgánov na území Slovenska 1920 – 2006. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2006, s. 22.
33 ZEMKO, M. 2002. Krajina v medzičase. Bratislava : Kaligram, 2002, s. 221.











