Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v obci Parihuzovce
30. Júl 2010 | Autor: Ing. Miroslav Buraľ | Rubrika: Vojnové cintoríny
Obec Parihuzovce leží v doline Pčolinky 16 km severne od mesta Snina v nadmorskej výške 448 m n. m.. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1548. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1910 mala pred vypuknutím vojny 219 obyvateľov. Vojnové udalosti sa k obci priblížili na jar 1915, kedy sa frontová línia ustálila severne nad obcou na hrebeni Skory. V bojoch o túto kótu padlo veľké množstvo vojakov. Časť týchto padlých vojakov je pochovaná na tunajšom vojnovom cintoríne.
Vojnový cintorín v Parihuzovciach sa nachádza na miernom návrší pred obecným cintorínom. Zriadený bol na mieste, kde v minulosti stál starý drevený kostolík. Pôvodný prístup ku kostolíku sa stal vstupom na vojnový cintorín a na mieste, kde stál kostolík, bol zriadený centrálny pomník. Lipy, ktoré rástli v okolí kostolíka, sa stali súčasťou areálu cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 480 vojakov. Výmera cintorína je 1074 m² (obvod 149,40m).
Cintorín pozostáva zo 157 vojnových hrobov, z ktorých je 145 hrobov jednotlivých a 12 hrobov hromadných. Známych podľa mien je 52 vojakov, všetci rakúsko-uhorskí vojaci. Neznámych je 428 vojakov, všetci rakúsko-uhorskí vojaci. Vojnový cintorín vznikol v roku 1917. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Pčolinom. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Parihuzovciach.
Cintorín má jedinečnú architektúru a je jedným z najkrajších v okrese Snina. Vchádzalo sa naň kamennými schodíkmi so vstupnou bránou. Vstupná časť cintorína bola ohradená múrom z kameňov, ostatná časť bola ohradená oplotením s ostnatým drôtom. V strede cintorína sa nachádzal pomník. Okolo pomníka sú hroby usporiadané v troch kruhoch a delené štyrmi prístupovými chodníkmi. Cintorín pozostáva z obdĺžnikovej a kruhovej časti. V obdĺžnikovej časti, ktorá je zároveň i vstupnou časťou, sú hroby usporiadané v dvoch radoch.
V strednej časti cintorína sú hroby usporiadané v dvoch radoch a taktiež i po jeho obvode v hornej časti cintorína. Hroby vojakov, ktorých mená sú známe, boli usporiadané v kruhu v okolí pomníka (č. 1 – 3, 5 – 7, 9 – 20), severne od pomníka (č. 50 – 58, 94 – 103), v rade vo vstupnej časti cintorína (č. 104 – 114) a hornej časti cintorína (č. 133 – 134, 138 – 139). V dvanástich hromadných hroboch (č. 80, 82 – 91, 93) bolo uložených 335 ostatkov vojakov.
Pôvodne boli hroby označené drevenými krížmi, ktoré boli neskôr nahradené plechovými náhrobnými krížmi. Zeleň tvorili lipy pri vstupe a východnej časti cintorína, obvodovú výsadbu tvorili hlohy obyčajné. V okolí pomníka boli vysadené štyri kusy vŕby smutnej.
Z cintorína sa nám zachovala najkompletnejšia dokumentácia – súpis hrobov s menami pochovaných vojakov, vojenskou jednotkou a mapou z 12. apríla 1918. Táto dokumentácia nebola k dispozícii Žandárskej stanici v Pčolinom, ktorá na cintoríne vykonávala inventarizáciu v roku 1920, pretože vo svojom hlásení uviedla: „Cintorín je ohradený ostnatým drôtom, hroby sú porastené trávnikom, kríže prehnité a zlámané, tabuľky… alebo nečitateľné. V obci nie je remeselník s drevom, ktorý by kríže a tabule zhotovil. Určitý počet mŕtvol nie je známy, pretože podľa výpovede tunajšieho richtára, boli tu pochované i kosti prehnitých vojakov po lesoch zozbieraných. Vo všetkých 12 veľkých hroboch nie je známy počet mŕtvol a v mnohých úzkych (jednotlivých) 169 hroboch má zato, že je tam po jednej mŕtvole“.
Cintorín bol udržiavaný dlho po skončení druhej svetovej vojny, potom začal zarastať. V uvedenom období bol z cintorína miestnym občanom odcudzený kamenný materiál z múrika, schodiska a pomníka a použitý pri výstavbe rodinného domu. V 90. rokoch 20. storočia bol cintorín takmer zarastený náletom hlohu obyčajného. V tomto období bol hloh z cintorína členmi Spolku priateľov Východných Karpát odstránený. V roku 2006 sa začalo s ďalšou údržbou cintorína, v rámci ktorej bola odstránená obvodová zeleň tvorená hlohom obyčajným. Nasledujúci rok boli členmi Spolku priateľov Východných Karpát vykonané práce súvisiace s identifikáciou a úpravou hrobov. V súčasnosti sú hroby dobre identifikovateľné v teréne. Cintorín je riadne udržiavaný.











