Vojnové cintoríny v obci Veľká Poľana

Júl 3rd, 2010 | By Ing. Miroslav Buraľ | Category: Vojenské cintoríny

Obec Veľká Poľana ležala v doline Cirochy 16 km severne od obce Stakčín v nadmorskej výške 395 m n. m.. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1492. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1910 mala pred vypuknutím vojny 705 obyvateľov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádzala na hlavnej komunikácii Ruské sedlo – Humenné, pocítila dopady vojenských operácií takmer okamžite po vypuknutí prvej svetovej vojny. Dňa 20. novembra 1914 ruské vojská generála Lavra Kornilova prekročili Ruské sedlo a obsadili obec. Avšak rakúsko-uhorský protiútok ich vytlačil naspäť na severnú stranu Karpát a vojská generála Georga von Lehmann vstúpili do Veľkej Poľany 27. novembra 1914. Vojnové udalosti sa k obci priblížili ešte raz na jar 1915, kedy frontová línia sa ustálila na línii Borsuk- – Magura – Kučalatá a viedla priamo cez obec. Vojaci sú pochovaní na dvoch vojnových cintorínoch. V kronike obce Veľká Poľana sa spomína tretí cintorín na vrchu Magura pozostávajúci z troch hromadných hrobov. Doteraz sa nepodarilo potvrdiť  existenciu tohto vojnového cintorína.

Vojnový cintorín Veľká Poľana I

Vojnový cintorín Veľká Poľana sa nachádza na severnom okraji obecného cintorína vedľa ruín murovaného kostola sv. Michala archanjela. Miesto posledného odpočinku tu našlo 340 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 1 965 m² (65,50 x 30 m). Postupne splynul s obecným cintorínom.

Cintorín pozostáva z 310 vojnových hrobov, z ktorých je 298 hrobov jednotlivých a 12 hrobov spoločných. Mená všetkých vojakov sú neznáme. Vojnový cintorín vznikol v roku 1917. Dozor nad cintorínom za 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Ruskom a údržbu hrobov od roku 1922 Koloman Grauber zo Stariny. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne.

Hroby sú usporiadané v siedmich radoch v poloblúku pod centrálnym kamenným pomníkom – rotundou. Tá bola postavená z materiálu blízkej zrútenej veže murovaného kostola sv. Michala archanjela, ktorá bola poškodená počas bojov v roku 1915. K pomníku vedie kamenný chodník rozdeľujúci usporiadané hroby na dve samostatné časti. Pôvodne boli označené drevenými krížmi. Výsadbu tvorili dreviny pagaštanu, lipy, smreka a hlohu. Cintorín bol udržiavaný až do zániku obce, potom zarástol jelšou sivou. Z pôvodnej výsadby sa zachoval iba jeden solitér pagaštanu konského. V roku 2007 sa začalo s jeho obnovou. Vyrúbaný bol nálet stromov a cintorín začal byť vykášaný. V roku 2008 bola opravená kamenná rotunda, pretože jej hrozilo zrútenie. Hroby sú dobre identifikovateľné v teréne. Cintorín je riadne udržiavaný.

Vojnový cintorín  Veľká Poľana II

Vojnový cintorín vo Veľkej Poľane II sa nachádza  na vrchole Predného Hodošíka v masíve Kučalatá v nadmorskej výške 851 m n. m. Je to najvyššie položený vojnový cintorín z prvej svetovej vojny  na Slovensku. Miesto posledného odpočinku tu našlo 668 vojakov. Výmera cintorína je 3 523 m2 (priemer 67 m).

Pozostáva z 86 vojnových hrobov, z ktorých je 40 hrobov jednotlivých, 34 hrobov spoločných a 12 hromadných hrobov.  Všetci pochovaní vojaci sú neznámi. Predpokladá sa, že sú tu pochovaní predovšetkým ruskí vojaci, preto ho miestni nazývajú „Ruský cintorín“. Z padlých vojakov v katastri obce Veľká Poľana je známych podľa mien 210 rakúsko-uhorských vojakov. Je možné, že niektorí z nich sú pochovaní i na tomto cintoríne. Vojnový cintorín vznikol v roku 1917. Dozor nad cintorínom vykonávala Žandárska stanica v Ruskom a údržbu hrobov od roku 1922 vykonával Koloman Grauber zo Stariny. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne.

Usporiadanie hrobov vychádza z polohy cintorína na vrcholovej kužeľovej kóte. Usporiadané sú v kruhu v piatich radoch, ktorý je prerušený štyrmi prístupovými cestičkami k vrcholu, kde sa nachádzal centrálny drevený kríž. Pôvodne boli hroby označené drevenými krížmi. Cintorín bol oplotený vojenským ostnatým drôtom. Výsadbu tvorila obvodová výsadba solitérov smrekov a hlohov obyčajných. Udržiavaný bol ešte krátko po druhej svetovej vojne žiakmi Základnej školy z Topole. Následne začal chátrať až zarástol drevinami, predovšetkým brezou a osikou. V roku 1971 na cintoríne vykonal panychídu za zomrelých vojakov gréckokatolícky farár Myron Podhajecký z Veľkej Poľany. Za jej vykonanie bol komunistami preložený mimo vtedajší okres Humenné. Z pôvodnej výsadby cintorína sa zachovala výsadba smrekov a hlohov obyčajných. V priebehu rokov 1994 – 2004 tu boli Správou Národného parku Poloniny organizované brigádnické práce na jeho záchranu. Od roku 2006 údržbu cintorína zabezpečuje Obecný úrad v Stakčíne prostredníctvom Poľovného združenia Veľká Poľana. V súčasnosti sú všetky hroby dobre identifikovateľné v teréne. Cintorín je udržiavaný.





Share and Enjoy:
  • Print this article!
  • Digg
  • Sphinn
  • del.icio.us
  • Facebook
  • Mixx
  • Google Bookmarks
Tags: , , , , ,

Comments are closed.