Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny v meste Medzilaborce I.

18. Feb 2010 | Autor: Mgr. Martin Drobňák | Rubrika: Vojnové cintoríny

Okresné mesto Medzilaborce je administratívnym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom okresu, zaradeného do správy Prešovského samosprávneho kraja. Nachádza sa na sútoku Laborca a Vydraňky. Leží v nadmorskej výške 326 metrov nad morom. Najstaršia písomná zmienka o meste sa zachovala z roku 1543, keď patrilo šľachtickému rodu Drugethovcov. Významným medzníkom pre mesto Medzilaborce bolo začatie výstavby železničnej trate Michaľany-Humenné-Lupkovský tunel-Halič. Cely úsek od Humenného až po Halič bol sprístupnený dňa 31. mája 1874.
Železničná trať prechádzajúca mestom Medzilaborce, v tom čase Mezőlaborcz, bola významnou strategickou magistrálou, ktorá bola zásobovacou tepnou pre opevnené body, ako bol napr. Przemyšl. Preto okamžite po vypuknutí vojny mesto Medzilaborce pocítilo dopady vojnových udalostí. Vojnové udalosti zasiahli priamo mesto Medzilaborce veľmi ťažko. Veľké množstvo obyvateľov bolo nútené mesto opustiť. Pozostatkom ťažkých bojov, ale aj toho, že mesto ležalo priamo na zásobovacej tepne v smere do Haliče, je päť vojnových cintorínov nachádzajúcich sa v meste.

Vojnový cintorín Medzilaborce č. I

Vojnový cintorín Medzilaborce č. I.  sa nachádza asi 150 metrov od železničnej stanice v Medzilaborciach a je jasne viditeľný ako skupina smrekov. V archívnych dokumentoch je jeho poloha označená, ako „u vodárny na nadraži.“ V období prvej republiky starostlivosť o tento vojnový cintorín, tak ako aj o zvyšné vojnové cintoríny v meste Medzilaborce, prebrala miestna žandárska stanica so sídlom v Medzilaborciach. Podľa dobového náčrtu by rozmery cintorína mali byť 32 na 14 metrov a po celom obvode bol cintorín obohnaný cementovými stĺpmi a ostnatým drôtom. Cementové stĺpy sa zachovali dodnes.
Na vojnovom cintoríne je pochovaných celkom 100 vojakov, z ktorých u 56 môžeme určiť ich štátnu príslušnosť. Z celkového počtu je 13 vojakov pochovaných v jednotlivých hroboch. V hroboch č. 2, 3, 19 a 22 sú pochovaní po dvaja vojaci, v ostatných 19 hroboch sú pochovaní  3 až 5 vojaci.

Na cintoríne je pochovaný aj Josef Vít v hrobe č. 20, ktorého meno je vytesané na zadnej strane pamätníka Českej družiny (text: Bratři Josef Vít a Ján Smaržanjuk byli z prvních, kteří zde obětovali svä životy na oltář vlasti), ktorý sa nachádza neďaleko tohto cintorína. Z národnostného hľadiska sú na tomto cintoríne pochovaní príslušníci ruskej armády (hroby č. 5, 14, 15, 19, 22, 23, 25, 27 – 31, 35 a 36), príslušníci rakúsko-uhorskej armády, ale aj občan českej národnosti, už spomínaný Josef Vít. Na cintoríne sa nachádza aj neznámy počet nemeckých vojakov. Pri zvyšných padlých vojakoch nie je možné s istotou určiť štátnu príslušnosť.

V súčasnosti je cintorín v katastrofálnom stave. Plocha cintorína je zarastená náletovými krovinami a samotné hrobové polia sú každým rokom menej viditeľné. Tento fakt je o to zarážajúcejší, že cintorín sa nachádza relatívne blízko centra. Je potrebné, aby bol tento cintorín znova oplotený a riadne vyznačený. Jeho osud je neistý. Je možné, že cintorín bude zlikvidovaný a pozostatky vojakov prenesené na iný vojnový cintorín v Medzilaborciach.

Vojnový cintorín Medzilaborce č. II

Tento cintorín je rozlohou najväčší. Nachádza sa v blízkosti starého mestského cintorína. Je pomerne dobre viditeľný, najmä kvôli zachovanému kamennému pamätníku. Viditeľné sú tiež aj betónové kríže na jednotlivých hroboch. Zachovala sa tiež pôvodná vstupná brána, ktorá je však v súčasnosti zarastená krovinami.  Údaje o počte pochovaných na tomto vojnovom cintoríne sú rozporuplné. Samotná zložka o  cintoríne uvádza, že by na ňom malo byť pochovaných 183 vojakov ruskej, rakúsko-uhorskej štátnej príslušnosti, ale aj českej národnosti. Z uvedeného počtu by 90 vojakov malo byť pochovaných samostatne. Podľa katastrálneho listu sa na cintoríne tiež nachádza 21 hrobových polí po 2 až 5 vojakov a jedna masové šachta č. 59, v ktorej je pochovaných 22 vojakov. Až na dvoch vojakov sú mená ostatných obetí v šachte známe.

Podľa neskoršieho nákresu, ktorý však nie je súčasťou zložky, by počty pochovaných na tomto cintoríne mali byť výrazne vyššie. V 115 hroboch by malo byť na cintoríne pochovaných až 1692 padlých vojakov. Samotný nákres má označenie Vojnový cintorín Medzilaborce III, ale typicky pôdorys, poloha kamennej mohyly, ale aj jasne zaznačenie pôvodnej brány dokazuje, že sa jedná o Vojnový cintorín Medzilaborce II.

Podľa tohto nákresu by na cintoríne malo byť 92 hrobov s jedným vojakom, čo korešponduje aj s údajmi zo zložky o vojnovom cintoríne Medzilaborce II. V dvoch hroboch by mali byť pochované po tri obete. Jedna hrobová šachta by mala obsahovať 20 mŕtvych vojakov, dve šachty po 30 mŕtvych vojakov a desať hrobových šácht po 50 mŕtvych vojakov. Na cintoríne by sa malo nachádzať ešte päť masových šácht po 120 mŕtvych, jedna šachta so 150 a jedna s 250 mŕtvymi vojakmi. Počty padlých v poslednej šachte nepoznáme. Údaje o týchto hrobových poliach v samotnej zložke o cintoríne nie sú. Je otázkou ďalšieho výskumu dopátrať sa k tomu, kedy a za akých okolnosti k rozšíreniu vojenského cintorína došlo.

Súčasťou zložky o tomto vojnovom cintoríne je tiež hlásenie z 26. júna 1934 o nájdení ostatkov mŕtvych vojakov v katastri obce Malá Poľana a ich následnej exhumácii. Nájdené boli 3 mŕtvoly a po prehľadaní okolia sa našla ďalšia lebka niekoľko metrov od pôvodného náleziska. Po dôkladnejšom prehľadaní okolia bola vykopaná ešte jedna mŕtvola vojaka. Všetky ostatky boli exhumované a umiestnené v jednej truhle do hrobu č. 109.

Donedávna bol terén cintorína neupravený a pôsobí značne nedôstojným dojmom. Párkrát ročne je síce plocha cintorína vykosená, ale absencia oplotenia areálu cintorína spôsobuje, že obyvatelia susedného sídliska si cestu do centra mesta skracujú cez plochu vojnového cintorína, čím narúšajú hrobové polia. Taktiež sa začínajú devastovať betónové kríže kvôli ich železným výstužiam.
V jeseni roku 2009 pristúpilo mesto Medzilaborce  v spolupráci s nemeckými organizáciami k úprave tohto cintorína. Hrobové polia boli zarovnané ťažkou technikou. Pôvodná brána a kríže boli odstránené. V stavebných prácach sa bude pokračovať v jari 2010. Bohužiaľ stavebné práce nesú znaky tohto typu rekonštrukcie, ktorý skôr zničí pôvodnú historickú podobu vojnového cintorína. Podľa najnovších informácii sa nepočíta s umiestňovaním krížov na jednotlivé hroby, ani s inštaláciou informačných tabulí.

Share and Enjoy:
  • Print this article!
  • Digg
  • Sphinn
  • del.icio.us
  • Facebook
  • Mixx
  • Google Bookmarks
Tags: , , ,

Komentáre sú deaktivované.