Vojenská záslužná medaila (Militärverdienstmedaille)

10. Apr 2009 | Autor: Ivan Chudý | Rubrika: Faleristika

Ivan CHUDÝ

signum-laudis-male-fotoVojenská záslužná medaila (nazývaná aj Signum laudis – podľa nápisu na rubovej strane medaile), bola zriadená dňa 12. marca 1890 cisárom Františkom Jozefom I., ako odmena pre dôstojníkov ozbrojených síl Rakúsko – Uhorskej monarchie, za vojenské zásluhy nižšieho významu, ktoré nepostačovali na udelenie Vojenského záslužného kríža. Bola nositeľným znakom cisárovho „Najvyššieho pochvalného uznania” („Allerhöchste belobende Anerkennung”) za mimoriadne činy v dobe vojny a cisárovej „Najvyššej spokojnosti” („Allerhöchsten Zufriedenheit”) za vynikajúcu službu v čase mieru. Vojenská záslužná medaila je razená z bronzu a pozlátená, s priemerom cca 32mm. V prevýšení medaile je pripojená pozlátená cisárska koruna vysoká približne 20mm. Na lícovej strane medaile sa nachádza portrét cisára Františka Jozefa I. A pri okraji pod úzkym vavrínovým vencom opis FRANCISCVS.IOS.I.D.G.IMP.AVST.REX.BOH.ETC.ET. REX.APOST.HVNG. (František Jozef I. Z božej milosti cisár rakúsky, kráľ český atď. a apoštolský kráľ uhorský). Na rubovej strane sa uprostred plochy nachádza dvojriadkový nápis SIGNVM / LAVDIS (lat. znamenie chvály) obklopený vencom, tvoreným heraldicky vpravo vavrínovou a vľavo dubovou ratolesťou, spojených v spodnej časti stuhou zviazanou do mašle.Medaila bola nosená na náprsnej stuhe zloženej do trojuholníku. Za čin v dobe vojny na známej stuhe medailí Za statočnosť (červeno-bielej šrafovanej), medaila udelená v dobe mieru bola nosená na stuhe červenej.

Dňa 26. marca 1911 bola cisárom zriadená Strieborná vojenská záslužná medaila (Silberne Militärverdienstmedaille), udeľovaná za „opakované vyslovenie najvyššieho pochvalného uznania” („neuerliche allerhöchste belobende Anerkennung“). Bola rovnakého vzhľadu ako medaila bronzová, avšak razená zo striebra. Pôvodne po udelení Striebornej vojenskej záslužnej medaile nositeľ bronzovú medailu odkladal a nosil len „vyšší stupeň”, avšak od 7. apríla 1914 bolo možné nosiť obe medaile vedľa seba.
Vzhľadom na priebeh vojny a s tým aj zvýšený počet oprávnených nárokov na opätovné udelenie Striebornej vojenskej záslužnej medaile, bolo dňa 1. apríla 1916 zavedené používanie 8 mm širokých strieborných pások, ktoré sa pripevňovali na stuhu, pričom jedna páska znamená druhé udelenie, dve pásky udelenie tretie.

Dňom 13. decembra 1916 bolo zavedené používanie skrížených pozlátených mečov, ako vyšší stupeň vyznamenania za zásluhy v dobe vojny. Upevňovali sa na stuhu, avšak v prípade, že vyznamenaný už bol nositeľom pásky za opätovné udelenie, pripevňovali sa meče priamo na pásku.

strieborne-signum-laudis-cisara-fji-v-etuji.jpg

Ku dňu 1. apríla 1916 bol taktiež zavedený najvyšší stupeň tohto vyznamenania – Veľká vojenská záslužná medaila (Große Militärverdienstmedaille), udelená v prípade vyslovenia cisárovho „najvyššieho obzvlášť pochvalného uznania” („Allerhöchste besondere belobende Annerkennung“). Ako napovedá už jej názov, je väčšia ako medaila strieborná či bronzová – má priemer cca 38mm. Jedná sa o veľmi vzácne vyznamenanie, udelené len tridsiatim vysokým vojenským osobám (s dvoma výnimkami), vrátane neskoršieho cisára Karla. Zaujímavosťou je, že pokiaľ bronzová a strieborná medaila boli určené výhradne pre dôstojníkov Rakúsko – Uhorskej armády, tzv. „Veľké Signum laudis” bolo udelené až desiatim cudzincom – deviatim Nemcom a jednému Osmanskému generálovi. Štyria z dekorovaných obdržali ešte aj pásku k Veľkej záslužnej medaili za opätovné udelenie, čo bolo možné od 22. februára 1917. Páska bola o cca 1mm širšia ako páska k medaili striebornej a na rozdiel od nej bola zlatá.
Dňa 18. apríla 1917 boli vydané nové Vojenské záslužné medaile – s portrétom cisára Karla a opisom CAROLUS D.G.IMP.AVST.REX BOH.ETC.ET REX APOST.HVNG. (Karol z božej milosti cisár rakúsky, kráľ český atď. a apoštolský kráľ uhorský). Pod zrezaním portrétu sa nachádza meno medailéra KAUTSCH. Na rozdiel od predchádzajúceho vydania sa v prevýšení medaile nachádzajú korunky dve – okrem rakúskej cisárskej koruny taktiež uhorská svätoštefanská koruna, podložené z jednej strany dubovou, z druhej strany vavrínovou ratolesťou. Rubová strana medaile zostala v nezmenenej podobe. Dňom 22. apríla 1917 dochádza taktiež k razbe nových Veľkých záslužných medailí s portrétom cisára Karla.

Rôzne druhy stužiek

Podobne ako aj pri iných Rakúsko – Uhorských vyznamenaniach, dochádza počas „Veľkej vojny”, neskôr pomenovanej prvá svetová vojna, k používaniu náprsných stužiek. Spočiatku s vyšitými atribútmi typickými práve pre Vojenskú záslužnú medailu – korunkou alebo mečmi, ktoré však boli neskôr nahradené kovovými miniatúrkami.

Etuje, v ktorých boli medaile uložené, sú rôzneho vyhotovenia a kvality použitých materiálov. Od krásnych drevených schránok, potiahnutých zvonka kožou a vyložených zamatom z predvojnových rokov až po lepenkovú krabičku z posledného obdobia vojny. Na vrchnákoch sa vyskytoval nápis, väčšinou s názvom medaile, alebo sa na etuji nachádzal štátny znak vo farbe príslušnej medaile (pozlátený pre medailu bronzovú, strieborná medaila mala znak na vrchnáku strieborný). Občas sa taktiež vyskytujú etuje s vytlačeným venovaním – od kamarátov, dôstojníkov alebo od velenia pluku.

V poradí nosenia sa Veľká záslužná medaila nachádza na 33. mieste, Strieborná na 34. mieste a Bronzová vojenská záslužná medaila na mieste 35.

Zdroje:

KOLÁČNÝ, I.: Řády a vyznamenání Habsburské monarchie, Elka Press, Praha, 2006
JEDLIČKA R. – SEDLÁK L.F.: Faleristické drobnosti – Rakousko-uherské náprsní stužky, In: SIGNUM, IV. Řada, č.18/2007
LOBKOWICZ, F.: Encyklopedie řádů a vyznamenání, Libri, Praha, 1999
www.austro-hungarian-army.co.uk

Foto:

archív autora – súkromná zbierka

www.austro-hungarian-army.co.uk

Share and Enjoy:
  • Print this article!
  • Digg
  • Sphinn
  • del.icio.us
  • Facebook
  • Mixx
  • Google Bookmarks

Komentáre sú deaktivované.