Hory a vojna: turistika nad obcou Výrava v Nízkych Beskydách

Ak sa vydáte na severovýchod Slovenska smerom západne od Národného parku Poloniny, veľa známych a vo verejnosti atraktívnych turistických trás nenájdete. Napriek tomu, znalci tohto kraja poznajú červenú hrebeňovku trasovanú po slovensko-poľskej hranici krajinou Nízkych Beskýd. Ostatné značené turistické trasy južne od Medzilaboriec sú skôr miestneho významu. Nízke Beskydy však napriek tomu ponúkajú zaujímavý a na slovenské pomery nezvyčajný turistický zážitok. Karpatský hrebeň sa totiž v rokoch 1914 a 1915 stal jedným z hlavných bojísk prvej svetovej vojny. Frontová línia sa počas tuhej zimy 1914 a prvej polovice roka 1915 hadila prakticky od Bardejova na západe, až po vrcholy Polonín na Podkarpatskej Rusi na východe. Severný aj južný hrebeň Karpát (na území Slovenska, Poľska a Ukrajiny) sa stal dejiskom mohutných bojových operácií útočiacej ruskej, a brániacich sa rakúsko-uhorskej a v menšej miere aj nemeckej armády. Pozostatky vojny nájde pozorný turista na karpatských hrebeňoch a v hustých lesoch doteraz: z veľkej časti zachovaná línia zákopov, prázdne nábojnice, šrapnely, delostrelecká munícia, zvyšky výstroje vojakov všetkých troch armád…  Intenzita bojov prvej svetovej vojny na našom území bola vyššia ako počas druhej svetovej vojny o viac ako 20 rokov neskôr, čo zanechalo nezmazateľné stopy na celom území bývalej frontovej línie.

Medzeru, ktorá doteraz na Slovensku bola vo využití spojenia turistiky a vojnových dejín, sa rozhodli vyplniť dobrovoľníci z Klubu vojenskej histórie Beskydy, ktorí sa dlhodobo venujú predovšetkým obnove vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny a historickému výskumu tohto obdobia na území Slovenska. Po rekonštrukcii vojnových cintorínov nad obcou Výrava celkom prirodzene vznikla myšlienka ich turistického sprístupnenia širokej verejnosti. Forma náučného chodníka sa stala najvhodnejšou prezentáciou dejín bojov prvej svetovej vojny v okolí obce Výrava.

Začnime priamo vo Výrave: Z autobusu či auta vystúpime v centre dediny pri obecnom úrade. KVH Beskydy plánuje v budúcnosti zriadiť v obci aj malé múzeum s exponátmi spojenými s karpatským bojiskom prvej svetovej vojny. Oko skúseného turistu zatiaľ “skúma” okolité hrebene Nízkych Beskýd. Z obce síce nepôsobia nijak mohutne, kým sa však dostaneme na hrebeň, určite sa niekoľkokrát zadýchame. V súčasnosti je veľká časť kopcov husto zalesnená, počas prvej svetovej vojny boli naopak hrebene takmer holé, pretože ich miestne rusínske obyvateľstvo intenzívne využívalo na pasenie dobytka. Prvá časť chodníka prechádza samotnou Výravou: všímame si pozostatky pôvodnej architektúry, ale aj dva miestne kostoly, gréckokatolícky a pravoslávny.

Na konci dediny zahneme prudko doľava a po poľnej ceste sa pozvoľným stúpaním dostávame až na okraj lesa. Na tomto mieste sa hodí krátka zastávka: krásny výhľad na protiľahlý hrebeň môže turistovi zbehlému v histórii či v čítaní mapy poskytnúť informácie o postavení bojujúcich vojsk počas vojny. Na náučnom panely si môžeme prečítať základné informácie o Karpatskom fronte prvej svetovej vojny. Postupujeme vyššie. Práve týmito miestami prebiehal počas Veľkej noci 1915 mohutný útok ruského vojska proti hrebeňovým postaveniam rakúsko-uhorskej armády. Podľa odhadov bolo v priestore Výrava – Valentovce sústredených celkovo až 60 tisíc vojakov všetkých troch armád. Aj o týchto skutočnostiach informuje druhý náučný panel.

Prechádzame karpatským lesom. Bez preháňania môžeme povedať, že takmer každý meter tejto zeme je pokropený krvou padlých či zranených vojakov. Stúpanie je miestami prudšie, celkovo je však terén náučného chodníka pomerne nenáročný a vhodný na výlet aj napríklad s deťmi. Samotná Výrava leží v nadmorskej výške cca. 350 metrov, my stúpame na hrebeň, ktorý dosahuje maximálnu hodnotu 637 m.n.m.

Zalesneným terénom sa dostávame k tretiemu náučnému panelu. Venovaný je bojom o výšinu Kobyla na ktorej sa nachádzame. Krátky dobový úryvok z vojenského denníka hovorí za všetko: “Protivník pokračuje v posilňovaní svojich pozícii na výšine Kobyla – 640. Priestor medzi našimi a nepriateľskými zákopmi je preplnený rozkladajúcimi sa mŕtvolami. Ich armádnu príslušnosť je iba veľmi ťažké určiť. Všetky mŕtvoly sú roztrhané v dôsledku delostreleckej paľby.” Ak navštívite výšinu Kobyla v krásnom slnečnom počasí, len ťažko si asi predstavíte čo všetko tu museli vojaci prežiť. Dnes však našťastie môžeme v pokoji obdivovať krásu, ticho a pokoj karpatského lesa.

Pomaly sa blížime k najdôležitejším bodom náučného chodníka. Sú nimi zrekonštruované vojnové cintoríny. Prvý z nich je vojnový cintorín Pod kobylou. Na tomto mieste je spolu 22 hrobov, na ktorých leží 420 vojakov. Dnes je to zádumčivé miesto na ktorom sa môžeme zamyslieť nad nezmyselnosťou vojny a predovšetkým vzdať úctu všetkým jej obetiam.

Náučný chodník pokračuje po hrebeni k ďalšiemu panelu. Nesie pomenovanie Boj o kótu 600 – výšina smrti. Samotný názov hovorí za všetko – aj toto miesto sa stalo dejiskom krutých bojov medzi rakúsko-uhorskou, nemeckou a ruskou armádou.

Poslednou zastávkou na našom putovaní po stopách prvej svetovej vojny nad obcou Výrava je vojnový cintorín Kóta 600. Je na ňom pochovaných 636 vojakov. Zaujímavosťou je, že – podobne ako v prípade cintorína Pod kobylou – poznáme identitu len malého zlomku pochovaných vojakov. Napriek tomu si aj neznáme obete vojny zaslúžia pietnu spomienku.

Trasa náučného chodníka sa na tomto mieste končí. V najbližších týždňoch ešte pribudne ďalšia zastávka na vojnovom cintoríne Zbudská Belá IV., ktorý sa momentálne rekonštruuje.

Turisti majú dve možnosti návratu do civilizácie: buď zvolia cestu naspäť po náučnom chodníku, alebo sa spoľahnú na svoje orientačné schopnosti a zostúpia na druhú stranu hrebeňa do obce Valentovce. Táto trasa však nie je vyznačená turistickými značkami. Celkový čas potrebný na zvládnutie náučného chodníka a návratu do Výravy je približne 4 hodiny pohodlným tempom.