Dobrovoľnícka brigáda na vojnovom cintoríne Veľká Poľana II – Hodošík (FOTOREPORTÁŽ)

Deň 9.5.2010 bol pre náš klub výnimočný. Rusko oslavovalo porážku nacistického Nemecka a naši členovia odštartovali nový ročník rekonštrukcie vojnových cintorínov. Išlo o vojnový cintorín Hodošík (cca 870 m.n.m údaj vyčítaný z mapy Bukovské vrchy 118 VKÚ), ktorý leží pri teraz už vysťahovanej dedinke Veľká Poľana pod vrchom Kučalata (917 m.n.m). Tentokrát záštitu nad rekonštrukciou vojnového cintorína Hodošík držal pán Buraľ zo Stakčína. Ide o cintorín, na ktorom našlo svoje miesto odpočinku 668 vojakov. Aj to svedčí o rozsiahlych bojoch, ktoré v tejto časti Polonín prepukli.

Akcie sa zúčastnili za KVH Beskydy už spomínaný pán Buraľ, Martin Drobňák, Jozef Stebnický, Marek Hnat a Ľubo Gramata. V Stakčíne sa k nám pridali chlapci z KVH Snina Jožo a Rado. Najväčšiu posilu priviezol autobus zo Sniny. Išlo o členov Spolku priateľov Východných Karpát, ktorých bolo dvadsať. Takáto zostava sa stretla pred domom pána Buraľa, kde sa naložili drevené kríže a vyrazilo sa na cestu k rázcestiu nad Veľkou Poľanou.

Ďalší postup už bol po vlastných s krížami na chrbte. Krížova cesta začínala na Rázcestí (750 m.n.m) a jej koniec predstavoval už spomínaný Hodošík (870 m.n.m). Prešli sme prevýšenie 120 metrov na úseku dlhom 1,3 km.

Nakladanie drevených krížov.

Pohľad na členov Spolku priateľov Východných Karpát na Rázcestí.

Krížová cesta na Hodošík nebola prechádzkou po ružovej záhrade.

Podhľad na krásu Polonín.

Cintorín sa očistil od prebytočných drevín. Je dôležite spomenúť, že v období bojov v danom okolí neboli žiadne lesy. To je pre našinca, ktorý sa sem príde pozrieť, asi absurdné. Po vyčistení plochy cintorína sme vztyčovali drevené kríže.

Počas obeda nás prepadol výdatný májový dážď. Práce neutíchali ani počas jeho vyčíňania.

Práce na vztyčovaní krížov počas nevyspytateľného počasia.

Toto je pohľad, ktorý sa nám naskytol na konci našich prác. Cintorín je prekrásnym architektonickým dielom kruhovitého pôdorysu s terasami. Na vrchole cintorína je vztýčený centrálny kríž.

Pred cestou naspäť nám pán Buraľ ukázal ešte Krásne údolie. Ide o nezvyčajný názov údolia, v ktorom sa stretávali vojská oboch strán v súbojoch muža proti mužovi s bodákmi. Táto studnička pamätá aj tieto časy.

Spiatočnou cestou k Rázcestiu sme očistili prístupovú cestu, aby bola schodnejšia.

Ešte pár rozhovorov pre média a je koniec ďalšej úžasnej akcie.