Čo priniesol rok 1968 cirkvám východného rítu? (Gréckokatolícka verzus pravoslávna cirkev)

Epocha zvolenia Alexandra Dubčeka za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v januári 1968 bola v Československu nerozlučne spojená s obrodným procesom, tzv. pražskou jarou. Tento záblesk slobody sa prejavil aj v cirkevnom živote už v roku 1965, keď sa vo Východoslovenskom kraji konala podpisová akcia za obnovu gréckokatolíckej cirkvi. Počas tejto akcie bolo získaných okolo 5 000 podpisov. Súčasne tomuto obrodnému procesu napomohli aj československo-vatikánske rokovania, ktoré sa začali už o dva roky skôr. Úsilie bolo podporované aj zo zahraničia, konkrétne z Poľska a Maďarska. Aj keď v Poľsku bola podobne ako v ČSR gréckokatolícka cirkev zrušená, príchodom Władisłava Gomułku v roku 1956 sa zmenil aj postoj ku katolíckej cirkvi východného rítu.  Začala sa tolerovať jej pololegálna existencia. Priaznivejšia situácia prevládala v Maďarsku. Keďže tu bola gréckokatolícka cirkev legálnou cirkvou, preto nie náhodou sa správca pravoslávnej farnosti v Cesticiach (obec vzdialená asi 9 km od maďarských hraníc) na porade duchovenstva Košického arcidekanátu 29. marca 1965 sťažoval na neblahoprajný vplyv na náboženský život samotnej existencie gréckokatolíckej cirkvi v Maďarsku.

Pre vysvetlenie len dodávam, že dňa 28. apríla 1950 sa uskutočnil v Prešove tzv. Prešovský sobor známy aj pod označením ako Akcia „P“, ktorý zrušil Užhorodskú úniu na Slovensku a násilne inkorpoval duchovných aj veriacich gréckokatolíckej cirkvi do cirkvi pravoslávnej. Koniec ilegality gréckokatolíckej cirkvi priniesol rok 1968. Dňa 10. apríla 1968 sa v zasadacej sále rímskokatolíckeho biskupstva v Košiciach zišlo 133 zo 172 ešte žijúcich gréckokatolíckych kňazov. Zhromaždenie prijalo rezolúciu, v ktorej poprelo legitimitu tzv. Prešovského soboru a odsúdilo následné prenasledovanie gréckokatolíkov. Rehabilitácia  gréckokatolíckej cirkvi sa uskutočnila 13. júna 1968 vládnym uznesením číslo 205/1968 Zb. a vládnym nariadením č. 70/1968, kedy bola činnosť gréckokatolíkov opätovne obnovená, avšak ešte nie zrovnoprávnená s ostatnými konfesiami.

Úsilie o konsolidáciu pomerov

Obdobie rokov 1968 – 1970 bolo sprevádzané spormi a nedorozumeniami medzi príslušníkmi gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Obidve cirkvi východného obradu neboli schopné nájsť spoločný modus vivendi. Hoci sa uskutočnili zasadnutia oboch konfesií 12. a 19. novembra 1968, ukázalo sa, že kompromisy sa robia ťažko, a keď sa k nejakej dohode aj dospelo, v praxi sa nerealizovala, pretože ju nikto nerešpektoval. Najhoršie však bolo to, že pracovníci štátnej správy nemali na danú vec jednotný názor. Rozhodnutia štátnej správy boli mnohokrát ovplyvňované podľa toho, ktorá stránka bola neoblomnejšia a pri rozhodovaní pracovníkov neraz zavážila aj ich osobná zaangažovanosť.

O poplatnosti pracovníkov štátnej správy v tom čase svedčí aj list Okresnej komisie pre cirkevné záležitosti Okresného národného výboru vo Vranove nad Topľou zo dňa 6. novembra 1968, v ktorom sa okrem iného píše: „V prípade, ak by sa predsa prihlásili vyznávači pravoslávnej Cirkvi, odporučíme im možnosti náboženského vyžitia sa v najbližších farnostiach pravoslávnej Cirkvi v susedných okresoch.“ Sťažnosti a spory pokračovali ešte s väčšou intenzitou aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Svedčia o tom trestné oznámenia, ktorých počet k 1. júnu 1970 bol iba vo Východoslovenskom kraji 46. Stíhaných bolo celkom 179 osôb. Okrem týchto trestných činov sa v tom istom období udialo aj 66 priestupkov, 58 previnení a tri prečiny, za ktoré sa zodpovedalo 188 osôb.

Dvadsiaty prvý august a intervencia vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy urobila rázny koniec „socializmu s ľudskou tvárou“ a ešte viac prispela k zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi pravoslávnymi a gréckokatolíckymi veriacimi. Obnovenie politickej a cirkevnej kontroly nad Československou socialistickou republikou demonštroval Zväz sovietskych socialistických republík najväčšou vojenskou operáciou na európskom kontinente od skončenia 2. svetovej vojny, ktorá mala zastrašiť, šokovať a v ochromenej krajine pripraviť podmienky na prevzatie moci nastolenou bábkovou vládou. Tá mala následne označiť inváziu za „internacionálnu pomoc proti kontrarevolúcii“. Obdobie normalizácie počas rokov 1969 – 1989 postavilo gréckokatolícku cirkev do pozície z rokov 1948 – 1949, keď bola síce štátnou mocou trpená, ale pritom označená ako najreakčnejšia cirkev.

Podrobný prehľad o vývoji znovuobnovenej gréckokatolíckej cirkvi nám prinášajú aj podrobné hlásenia úradníkov štátneho aparátu. V správe z roku 1981 sa uvádza: „ […] V tejto cirkvi v súčasnosti pôsobí takmer 160 duchovných, väčšinou nad 50 rokov, so 192 systemizovanými miestami, 84 farských úradov a filiálok je so spoločným užívaním. Na náboženské účely gr. kat. cirkev v kraji používa 174 kostolov a kaplniek a ročne vykoná 3 530 krstov, 1 126 sobášov, 2 001 pohrebov, 71 659 bohoslužieb s priemernou účasťou veriacich za týždeň 64 113. Grekokatolícka cirkev vydáva mesačník Slovo v slovenskom jazyku s nákladom 12 488 a Blahovistnik v ukrajinskom jazyku s nákladom 1 600 ks.“
Napriek tomu, že pravoslávna cirkev utrpela najväčšie straty počas „Dubčekovej éry“, možno skonštatovať, že normalizácia jej prospela. Hoci zaznamenala pokles farností a veriacich, na Slovensku si udržala dve eparchie a ich rezidencie, ako aj Pravoslávnu bohosloveckú fakultu.

K definitívnej konsolidácii pomerov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou došlo po „nežnej revolúcii“, v roku 1990. Výsledkom vysporiadania majetkových vzťahov bolo prijatie zákonného opatrenia Predsedníctva SNR č. 211/1990 Zb. z 29. mája 1990, ktoré určilo povinnosť vrátiť gréckokatolíckej cirkvi majetok, ktorý vlastnila ku dňu 28. apríla 1950 s tým, že v osobitných prípadoch bude pravoslávna cirkev aspoň sčasti odškodnená. V priebehu 90. rokov odovzdala chrámy v 63 obciach v Prešovskej a v 27 obciach Michalovskej eparchie.

V závere si dovolím uviesť tvrdenie, že hoci pravoslávna cirkev v Československu sa po zrušení únie stala cirkvou „masovou“, mala plnú politickú, morálnu a finančnú podporu zo strany štátu, vďaka ktorej získala určité „privilégia“ v porovnaní s ostatnými cirkvami, nedokázala si získať taký vplyv a autoritu medzi veriacimi, akú mala v minulosti gréckokatolícka cirkev. Formálne síce získala radovo vyšší počet veriacich, kňazov a majetok gréckokatolíckej cirkvi, na druhej strane však za túto chybu, nech ju spôsobil ktokoľvek, ťažko zaplatila nutnosťou takmer permanentne riešiť dôsledky násilného zlúčenia (fúzie), pričom všetko prebiehalo opäť v réžii komunistického straníckeho a štátneho aparátu, ktorý potreboval spoločnosť pacifikovanú a poslušnú a potreby ľudí boli skôr sekundárnou záležitosťou. Najciteľnejšie sa to prejavilo až po páde totalitného režimu, kedy pravoslávna cirkev už nemala takú politickú záštitu, preto svoje niekdajšie postavenie pod tlakom gréckokatolíckych veriacich v revolučných časoch už nemohla udržať a musela veľkú časť chrámov a farských budov vrátiť.

Zoznam použitej literatúry:

PEŠEK, Jan – BARNOVSKÝ, Michal. Pod kuratelou moci. Cirkvi na Slovensku v rokoch 1953 – 1970. Bratislava : Veda, 1999, 292 s. ISBN 80-224-0589-2

PEŠEK, Jan – BARNOVSKÝ, Michal. V zovretí normalizácie. Cirkvi na Slovensku v rokoch 1969 – 1989. Bratislava : Veda, 2004, 232 s. ISBN 80-224-0787-9

SEMAN, Ján. A  znova  žijeme. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1997, 96 s. ISBN 80-88902-07-X

ŠTURÁK, Peter. Dejiny gréckokatolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1945 – 1989. Prešov : Náboženské vydavateľstvo Petra, 1999, 199 s. ISBN 978-80-8099-023-7

ВОЛОКИТИНА, Tатьяна B. – МУРАШКО, Галина П. – НОСКОВА, Альбина Ф. Москва и Востoчная Европа. Власть и церковь в период общественных трансформаций 40 – 50-х годов 20. века. Москва : Российская политическая энциклопедия; Фонд Первого Президента России Б. Н. Ельцина, 2008, 807 s. ISBN 978-5-8243-0898-3

MAREK, Pavel – BUREHA, Volodymyr. Pravoslavní v Československu v letech 1918 – 1953. Příspěvek k dějinám Pravoslavné církve v českých zemích, na Slovensku a na Podkarpatské Rusi. Brno : CDK, 2008. 531 s. ISBN 978-80-7325-171-0