Bojovali v prvej svetovej vojne VIII.

Prvá svetová vojna je nesporne významným komplexom udalostí, ktoré ovplyvnili  a výrazne formovali ľudskú spoločnosť. Svojou ničivou silou zasiahla v období rokov 1914-1915 aj naše územie. Od jesene 1914 až do jari 1915 bol územie dnešných okresov Bardejov, Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce a Snina miestom úporných bojov medzi ruskou armádou na jednej strane a rakúsko-uhorskou a nemeckou armádou na druhej strane. Tragickým výsledkom týchto bojov boli tisícky padlých vojakov zúčastnených armád.  Úporné boje však prebiehali aj na iných bojiskách. Tak ako u nás zomierali tisíce vojakov z cudziny, vojaci z nášho územia bojovali, krvácali a zomierali na iných bojiskách. Z územia dnešného Slovenska bolo v rokoch 1914-1918 zmobilizovaných viac, ako 400 tisíc vojakov, z nich viac, ako 60 000 padlo na bojiskách prvej svetovej vojny. Obyčajní ľudia, ktorí poslúchli mobilizačný rozkaz a odišli do nezmyselnej vojny. Mnohí z nich sa nikdy nevrátili. Po týchto ľuďoch sa vytrácajú aj posledné stopy ich existencie a to vojnové cintoríny, na ktorých sú pochovaní. Naše združenie sa venuje výskumu v oblasti cintorínov prvej svetovej vojny, preto vieme, akú majú mnohé z nich tristnú podobu.

Na stránkach nášho elektronického časopisu chceme uchovať pamiatku na ľudí, ktorí bojovali v prvej svetovej vojne. Naším cieľom je zhromažďovať informácie a fotografie o vojakoch, ktorí bojovali v tomto obrovskom konflikte. Vieme, že to nie je prvá iniciatíva, tohto druhu. Nemienime sa tváriť, že sme prišli prví z touto myšlienkou, ale svojou prácou chceme prispieť k uchovaniu pamiatky na týchto ľudí.  Málokto z nich túžil po vojenskej službe a vojnovom nasadení. Málokto z nich chcel opustiť rodinu odísť do strašnej vojny. Nikto z nich sa nechcel stať hrdinom.  Avšak, každý kto sa zúčastnil frontového nasadenia a zažil útrapy rôzneho charakteru sa hrdinom stal.  Nemyslím tým to klišé, ktoré sa za slovom hrdina skrýva bežne vo filmoch alebo literatúre.  Mám na mysli obyčajného človeka, ktorí každodenným prekonávaním vojnových strastí, prekonával samého seba v túžbe prežiť všetku tú hrôzu a vrátiť sa domov.

Vasiľ Kyjovský

( 1882, Livovská Huta, okres Bardejov – 1945, Bratislava)

Vasiľ Kyjovský sa narodil v roku 1882 v Livovskej Hute,v roku 1899 odišiel slobodný do USA.Vrátil sa  v jari 1914 a hneď 1.augusta narukoval do Prešova k 67. pluku. Z Prešova ich poslali na ruský front a potom na taliansky front,kde sa zúčastnil bojov na Piave.Po skončení vojny sa vrátil domov do Livovskej Huty, kde žil až do doby keď ho spolu s ďalšími mužmi z Livovskej Huty nevzali Nemci do koncentračného tábora do Mauthausenu. Peklo v tábore prežil. Smrť si ho nášla na ceste domov v Bratislave, kde je aj pochovaný. Informácie poskytol vnuk Vasiľa Kyjovského, pán Mikuláš Adzima.

Vasiľ Kyjovský

Zdroj: Zbierka pána Mikuláša Adzimu

 

Juraj Kaňuch

(8.4.1898, Čemerné pri Vranove nad Topľou – 1990, Vranov nad Topľou)

Juraj Kaňuch sa narodil 8.4.1898 v Čemernom pri Vranove do chudobnej roľníckej rodiny. Keďže ako malý stratil brata, všetky manuálne práce na malom hospodárstve vykonával sám. Aj napriek tomu, že bol na gazdovste jediný muž, musel v roku 1916 ako 18 ročný „narukovať“. Juraj Kaňuch mal veľmi dobrú pamäť. Z rozprávania jeho detí vieme, že aj ako 90 ročný ešte vždy vedel vymenovať mená všetkých svojich veliteľov, spolubojovníkov a dokonca aj trasu, ktorou sa presúval z „ruského frontu“ cez Rumunsko a Maďarsko. Spomínal mestečko Temešvár, kde sa zastavili a keďže boli veľmi špinaví a hlavne zavšivavení, umyli sa v miestnej rieke. Z vojny sa vrátil vychudnutý a vyhladovaný k svojej rodine. V roku 1928 sa oženil s Máriou Kozenkovou a mali spolu 7 detí. Po 2. svetovej vojne sa zamestnal ako pracovník na stavbách v rámci „povojnovej obnovy“. Zomrel ako 92 ročný v roku 1990.

Juraj Kaňuch

Zdroj: Zbierka rodiny Hriňovej

Matej Bednárik

(11.2.1881, Humenné – 1957, Humenné)

Počas prvej svetovej vojny bojoval na talianskom fronte od roku 1914 až do roku 1918. Zúčastnil sa  mnohých bojoch na riekach Soča a Piava. Taktiež bojoval  aj na východnom fronte. Matej bol otcom 5 detí. Pracoval pre rodinu Andrássyovcov v Humennom a potom odišiel za prácou do Ameriky. V roku 1938 sa podieľal  na výstavbe 1. základnej školy v Snine. Na sklonku života pracoval ako správca sninského parku. Matej, ktorý vo svojom živote okúsil dobré aj zlé časy, zomrel v roku 1957 ako 76 ročný.

Matej Bednárik

Zdroj: Zbierka rodiny Gašparovej

Peter Ficík

(7.7.1899, Dedačov. okres Medzilaborce – 3.4.1988, Dedačov, okres Medzilaborce)

Narodil sa 7.7.1899 v Dedačove a zomrel 3.4.1988 v Dedačove. Jeho rodičia boli Michal a Zuzana Ficikovi.  Do armády nastúpil v roku 1917, keď mal 18 rokov. Pôsobil v delostreleckom pluku. Pri tejto činnosti ohluchol na jedno ucho. Na talianskom fronte bojoval 1,5 roka. Zúčastnil sa aj bitky pri Piave. Počas bojov bol v armáde nedostatok jedla, preto hladovali. Po skončení vojny sa nakrátko vrátil domov, potom odišiel na vojenčinu. Roku 1924 sa oženil s Evou Revákovou. Mal s ňou jedného syna Štefana. Po jej smrti sa oženil druhýkrát. Vzal si Máriu Belcákovú, s ktorou mal deväť detí: Jána, Michala, Máriu, Jozefa, Andreja, Pavla, Juraja, Máriu a Milana. Pracoval v poľnohospodárstve, neskôr v baniach v Ostrave, kde ochorel na astmu. Vrátil sa domov, kde pracoval so statkom, no pre chorobu sa vyhýbal namáhavej práci.

 

Peter Ficík

Zdroj: Zbierka rodiny Ficíkovej.

Vasiľ Greňo

(1894, Chmeľová, okres Bradejov – 10.5.1967, Chmeľová, okres Bardejov)

Narodil sa a žil v Chmeľovej. Keď sa začala vojna mal 20 rokov. Počas mobilizácie narukoval do rakúsko uhorskej armády. Bojoval na talianskom fronte v Tirolsku. Na východnom fronte však začali kruté boje a všetky boje v Tirolsku boli zastavené. Takto dostal do Ruska, kde ho zajali. V zajatí v Totskoye bol jeho spoluväzňom J. Hašek, autor   slávneho   Vojaka Švejka. Vasiľ bol pridelený na pomoc vdove,  ktorej muž zomrel  v 1. svet. vojne.  

Po večeroch sa  spoluväzni stretávali ako tajní legionári vznikajúcej ČS légie. Do zajateckého tábora prišiel aj Lenin. Chcel presvedčiť väzňov o správnosti komunizmu. Vasiľ sa  v zajateckom tábore stal komunistom. Po ukončení vojny Vasiľ vstúpil do čs. légií. Reorganizoval ich M.R. Štefánik, aj na neho si Vasiľ pamätá. Spolu s légiami sa po transsibírskej magistrále dostal do Vladivostoku, a potom do Prahy.  Doma v Chmeľovej si všetci mysleli, že padol vo vojne.

Vasiľ Greňo

Zdroj: Zbierka rodiny Sabanošovej

Ľudovít Ščerbák

(1899, Seňa, okres Košice-okolie – 1948, ?)

Ľudovít Ščerbák bol rodákom z obce Seňa pri Košiciach. Do vojny vstúpil vo veľmi mladom veku. Bojoval na talianskom fronte. Domov sa vrátil, až po uzavretí prímeria.

Ľudovít Ščerbák

Zdroj: Zbierka rodiny Leškovej

 

 

 

 

Informácie a fotografie o svojich predkoch, ktorí bojovali alebo padli v prvej svetovej vojne zasielajte na adresu:

info@kvhbeskydy.sk