Bitka pri Krasniku – prvé veľké víťazstvo Rakúsko-Uhorska

Carte_Postale_Battle_von_Krasnik_c1914_front

Po ukončení celého mobilizačného procesu rakúsko-uhorskej armády a rýchleho postupu ruských vojsk smerom do Haliče bolo evidentné, že sa v posledných augustových dňoch roku 1914 odohrá prvý vážny stret medzi vojskami monarchie a cárskej armády. Už zo samotného rozostavenia armád bolo zrejmé, že sa proti sebe postaví 1. rakúsko-uhorská armáda generála jazdectva Viktora Dankla a 4. ruská armáda pod velením generála Antona von Salzu niekde v okolí malého mesta Kraśnik, situovaného do Lublinského vojvodstva. Zatiaľ čo ruské ľavé krídlo veľmi ľahko získalo územie východnej Haliče s centrom v Ľvove, tak pravé ruské krídlo 5. armády generála Plehveho postúpilo na líniu Izbica – Hrubieszow – Vladimír – Volynsky. Na rakúsko-uhorskej strane 4. armáda generála pechoty Auffenberga prekonala hornatý terén s množstva hustými lesmi a močiarmi na hornom toku rieky Tanew[1], čo im umožnilo sa utáboriť v priestore Narol – Terezspol. Tieto pohyby jednotlivých zoskupení prinútili aj generála Salzu, aby XIV. a XVI. zbor s oddielmi granátnikov postúpil až smerom na Zaklikow – Janow – Frampol. 1. rakúsko-uhorská armáda, stojaca proti generálovi Salzovi, sa v ten istý deň snažila ovládnuť územie severne od rieky Tanew, aby získala lepší manévrovací priestor a mohla zatlačiť na nepriateľské sily aj zo severu, čím sa nepriateľské vojská dostali do tesnej blízkosti v okolí súčasného poľského mesta Kraśnik s početnou židovskou komunitou.[2] V predvečer prvého vážneho stretu sa Armeeoberkommando (AOK) rozhodlo vyslať niekoľko jazdeckých jednotiek s cieľom zistiť základné rozostavenie ruských jednotiek.

salza

Ruský generál Anton von Salza

Dňa 23. augusta sa 1. rakúsko-uhorská armáda vydala na pochod, aby splnila vytýčený cieľ. Vojská generála Dankla museli čeliť nielen ruským jednotkám, ale aj veľmi teplému počasiu a piesočnatým cestám či rašeliniskám, čo sťažovalo ich rýchly presun vpred. Okolo 9:00 prvé oddiely[3] generálplukovníka Karla von Kirchbacha narazili severne od Zaklikowa na 18. ruskú divíziu presúvajúcu sa z Kraśnika. Boj medzi nimi trval až do neskorého večera, keď sa Kirbachovým jednotkám zo Sliezska, Moravy a najmä východnej Haliče podarilo zahnať nepriateľa cez Gościeradów smerom na sever, aj napriek tomu, že menšie ruské jednotky, lokalizované neďaleko Gościeradów, sa zapojili do bitky. Ráno sa cárskym vojskám podarilo zvíťaziť v menších zrážkach, ale po viacerých útokoch z Annopolu sa poľný podmaršal Pavol Kestřánek rozhodol so svojimi jednotkami ustúpiť.

viktor dankl

Rakúsko-uhorský generál Viktor Dankl, získal  za víťazstvo v bitke predikát von Krasnik.

V tento deň sa odohralo viacero lokálnych bitiek v okolí Polichny, kde 76. pešia divízia spolu s 2 delostreleckými batériami prevzali tento sektor južne od samotného mesta, aby sa postavili ruským jednotkám zo 45. pešej divízie XIV. zboru. Aj napriek ich úpornej snahe, nedošlo k žiadnym výrazným zmenám v tomto úseku bojiska. Až okolo obeda začala veľká ofenzíva rakúsko-uhorskej armády zameraná na získanie Polichny, čo sa im podarilo aj keď ruská strana posilnila obranu samotného mesta a zabezpečila aj blízke okolie. Jednotky monarchie by možno dosiahli očakávaného víťazstva v priestore Polichny skôr, ale X. zbor k.u.k. pod velením generála pechoty Huga Meixnera von Zweienstamma, ktorého zbor bol súčasťou Danklovej 1. armády, bol natoľko vyčerpaný z dlhého pochodu, že sa radšej utáboril na priľahlých kopcoch pri meste Frampol.

AOK, dlhodobo pripravujúce vojenské akcie proti Rusku, počítalo s prvými útokmi v priestore medzi riekami Vislou a Bugom a obávalo sa ešte pred vypuknutím vojny, že ruské vojská napochodujú práve do tejto oblasti skôr ako rakúsko-uhorské jednotky, čo by spôsobilo veľké problémy pri obrane Haliče. Celková situácia na bojisku sa vyvíjala podľa velenie AOK, kde generál Viktor Dankl začal masívnu ofenzívu ľavým krídlom 1. armády k.u.k, ktorá mala zahnať nepriateľa smerom na východ, pričom I. zbor mal útočiť na Kraśnik zo západu 24. augusta a ľavé krídlo s hlavnou formáciou V. zboru malo pristúpiť k mestu z juhu, čím by obkľúčili ruské jednotky v okolí mesta. Veľkú úlohu mala zohrať aj armádna skupina Kummer umiestnená na okraji celého frontu v Haliči, a preto AOK nariadilo veliteľovi skupiny, aby 23. augusta dosiahli mesto Opatów so všetkými možnými jednotkami, aké ma Kummer k dispozícií. Následne dostali príkaz od náčelníka generálneho štábu Conrada von Hötzendorfa k prekročeniu rieky Visly v Sandomierzi a Annopole, čím došlo k výraznému posilneniu Danklových jazdeckých jednotiek. Na ruskej strane zavládla počiatočná nespokojnosť, keďže sa XIV. zboru nepodarilo ustrážiť dôležitý strategický bod Polichna a radšej sa večer 23. augusta stiahli na okolité kopce pri meste Kraśnik. Aj napriek snahe generála 1. armády Antona von Salzu, brániť samotné mesto Kraśnik pri Wyznici, sa mu nepodarilo presvedčiť nadriadených o zmene predvojnových plánov, keďže situácia na fronte bola úplne odlišná a STAVKA tento stav ignorovala.[4]

krasnik (22.8.)

Bitka pri Krasniku (23.8.-25.8.1914)

Boje medzi vojskami pokračovali skoro ráno 24. augusta, kedy sa zrazili viaceré zbory jednej aj druhej armády v nížinatých oblastiach pozdĺž Lady v okolí Goraja. Ruská armáda od skorého rána hrozila viacerými útokmi a najmä hromadným vpádom do medzery, ktorá sa vytvorila medzi 2 rakúsko-uhorskými divíziami, pričom AOK sa okamžite snažilo riešiť túto situáciu presunom menších jednotiek do priestoru medzi nimi. Počas tohto dňa sa vyznamenalo najmä ľavé krídlo 45. pešej divízie Štefana Ljubičiča, ktorá bola súčasťou X. zboru. Postúpili do okolia dediny Lada a za pomoci značnej delostreleckej podpory z Tereszpolu dokázali prinútiť ruskú armádu k ústupu a rakúsko-uhorské jednotky tak zajali mnoho nepriateľských vojakov a taktiež delostreleckú techniku. Aj v okolí samotného Kraśniku sa najmä 33. pešia divízia Edlera von Rebracha musela vyrovnať s ťažkými výpadmi ruských vojsk, ktoré však neboli úspešné a nakoniec sa aj oni museli stiahnuť na juhozápadné a južné pozície pri Kraśniku.

Ruské velenie aj s generálom Salzom bolo pod veľkým tlakom kvôli udalostiam z 23. augusta. Samotný generál sa chcel stiahnuť so svojou armádou až k línii Wilkolaz – Bychawa – Krzczonów, ale večer bolo krídlo už tak vyčerpané, že nemohli prenasledovať nepriateľa a postaviť sa mu v prípadnom boji. Významnú úlohu zohrali aj jazdecké jednotky generála Dankla držiace ľavé ruské krídlo. Samotný generál sa obával stretu s nepriateľom a kvôli správam o grandióznej prevahe nepriateľa nariadil jeho jednotkám zostať južne od Wiznice, len 5. pešia divízia z Olomouca sa mala presunúť do okolia Urzedówa a zaujať svoje postavenie. Situácia sa pre STAVKU nevyvíjala príliš priaznivo ani 24. augusta. Ruským jednotkám sa nepodarilo prekročiť rieku San, kde by mohli následne zasadiť Rakúsko-Uhorsku rozhodujúci úder v Haliči, namiesto toho sa na viacerých bojiskách museli stiahnuť a vyčkávať na ďalšie rozkazy. STAVKA a generál Juhovýchodného frontu generál Ivanov, uvedomujúc si vážnosť situácie, mohli byť aspoň čiastočne spokojní s udržaním aspoň niektorých sektorov pre prípadnú obranu proti Rakúsko-Uhorsku. Niektoré jednotky dostali príkaz k rýchlemu presunu k Lublinu, pretože vznikla obava z možného obkľúčenia rakúsko-uhorským krídlom, ktoré malo postúpiť až na sever k Tomaszówu a Zamośću, čo len posilnilo sebavedomie AOK a generála Dankla. 5. ruská armáda sa mala dostať viac na juhozápad na líniu Izbica – Hrubieszów, kde by čelila vojskám monarchie a mohla by tak zaútočiť aj do zadných postavení nepriateľskej armády. To bola jediná možnosť ako zvrátiť nepriaznivý stav na fronte v Haliči. Tieto taktické manévre bez nejakých väčších stretov dvoch armád ukončili druhý deň súboja o Kraśnik.

Generál Dankl prevzal iniciatívu 25. augusta a nariadil vlastnému ľavému krídlu, aby pokračovalo v postupe na nepriateľskú líniu, zatiaľ čo pravé krídlo bolo ponechané na svojom mieste. Dankl mal veľké obavy z možného postupu ruských vojsk z Opole, pretože tam sa koncentrovali početné jednotky cárskej armády. Kvôli tejto obave stiahol skupinu poľného maršala Pavla Kestřánka, aby bránila ľavé krídlo prekračujúce rieku Vislu v Jozefowe smerom na Kamiennu. Po prekročení rieky sa postup poľného podmaršala Kestřánka nezastavil a pokračoval s jeho plukmi až do Wiznice aj keď podľa nariadenia AOK mal zastaviť svoj postup a čakať na ďalšie rozkazy. Na vzniknutú situáciu reagovalo aj ľavé krídlo Danklovho vojska, vysúvajúce sa vpred, pričom sa dostalo do konfliktu s ustupujúcim ruským vojskom, ktoré dostalo príkaz od generála Salzu, evakuovať bojisko. Ruské pravé krídlo sa stiahlo východne od Kraśnika a mohlo sa tak pripravovať na prípadný útok pri Goraji. Prvé hodiny tretieho dňa bitky o Kraśnik ukázali, že 1. armáda k.u.k. bude úspešná a nepriateľa prinútili k všeobecnému ústupu k Lublinu, pričom zanechali na svojich miestach veľké množstvo pušiek či nábojov, ktoré objavili hliadky X. zboru na opustenom bojisku.

Bitka pri Kraśniku skončila masívnym ústupom ruskej 1. armády k Lublinu. Pre Rakúsko-Uhorsko to bolo prvé víťazstvo v Haliči a na celom východnom fronte prvej svetovej vojny. Monarchia si nepripísala iba vojenský úspech, ale aj taktický, keďže Conrad prevzal iniciatívu v priestore medzi Vislou a Bugom. Ruské armádne velenie muselo preskupiť svoje armády, čo dalo veľkú príležitosť 4. armáde k.u.k. útočiť proti nepripraveným ruským jednotkám. Bitka pri Kraśniku prinútila k rozpadu značnú časť vojska zhromaždenú v okolí Varšavy, ktorá bola určená na útok proti Nemecku a muselo dôjsť k odloženiu rýchleho a nečakaného vpádu do krajiny spojenca Rakúsko-Uhorska. Najväčší podiel na víťazstve monarchie mal generál Viktor Dankl, ktorý si získal slávu, česť a uznanie za prvé veľké víťazstvo nad ruskou armádou na východe. Na druhej strane stál porazený generál Anton von Salza, obvinený z porážky a straty 20 000 mužov. Naproti tomu Rakúsko-Uhorsko v prvej veľkej bitke stratilo približne 15 000 chlapov.[5] Kvôli tomu ho 25. augusta vo velení 4. ruskej armády nahradil generál Alexej Evert. Ak by disponoval plnou silou 4. ruskej armády a ak by došlo k bitke o pár dní neskôr, mohol byť výsledok pre ruskú stranu priaznivejší. Pri číselnom porovnaní nasadenia oboch armád musíme konštatovať, že mali k dispozícií približne rovnaký počet mužov. Rakúsko-Uhorsko mohlo nasadiť 144 peších práporov, 71 jazdeckých eskadier, zatiaľ čo ruská strana zmobilizovala pre operáciu pri Kraśniku 104 peších práporov a 100 jazdeckých eskadier.Prvou bitkou pri Kraśniku sa spustila séria ďalších stretov v Haliči, ktoré však neboli až tak úspešné pre Rakúsko-Uhorsko ako tá prvá pri Kraśniku a predznamenali tak tuhé boje na východnom fronte.[6]

———————————————————————————

 [1]    Rieka Tanew sa nachádza v juhovýchodnom Poľsku a celková dĺžka je 113 km, pričom oblasť v okolie vodného toku je známe veľkým výskytom močiarov, čo v roku 1914 znemožňovalo rýchly postup. Zložitý terén prekročil so svojimi jednotkami aj generálporučík Viktor Dankl, ktorý zaznamenal v bitke pri Kraśniku svoje prvé veľké víťazstvo rakúsko-uhorskej monarchie vo vojne.

[2]    V roku 1921 v meste žilo približne 4200 židov, čo bolo dokonca viac ako polovička populácie mesta.

[3]    5. a 46. pešia divízia

[4]    STAVKA nariadila generálovi Salzovi, aby XVI. zbor a oddiel granátnikov dosiahli líniu Janow – Frampol, čo už prakticky nebolo možné, keďže rakúsko-uhorské jednotky dokázali už zatlačiť svojho nepriateľa, čím získali taktickú výhodu.

[5]    Ide o celkové straty, to znamená, že zomrelých, zranených a stratených v boji. Na ruskej strane musíme zahrnúť aj 6000 zajatých vojakov rakúsko-uhorskou armádou.

[6]    Boje v Haliči trvali od 23. augusta až do 11. septembra 1914. Najväčšie bitky sa odohrali práve pri Krasniku, Komarowe, Gnile Lipe a Rawe.

Zdroje :

  1. Osterreich-Ungarns Letzter Krieg 1914 – 1918, Erster Band: Das Kriegsjahr, Wien : Verlag der Militarwissenschaftlichen Mitteeilungen, 1930. s. 190 – 229
  1. N. Golovin. The Great Battle of Galicia (1914): A Study in Strategy. In. The Slavonic Review. s. 25–47.
  1. Remember Jewish Kraśnik – Genealogy Group. http://chelm.freeyellow.com/, [ cit. 15.8.2015 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://chelm.freeyellow.com/krasnik.html

http://www.austro-hungarian-army.co.uk/