Zoznam padlých vojakov rakúsko-uhorského “lučeneckého” Pešieho pluku č. 25 (časť IV.)

V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „ slovenské“. Je to z dôvodu, že dopĺňali mužstvo z územia dnešnej Slovenskej republiky a samozrejme aj preto, že výraznú časť vojakov takéhoto pluku tvorili priamo Slováci. Jedným z takýchto plukov je aj Peší pluk č. 25 (IR 25). Pluk niesol čestný názov Edler von Pokorny. Tento pluk vznikol v roku 1672. Bol dopĺňaný z obvodu Losoncz. V roku 1914 pred prvou svetovou vojnou bolo národnostné zloženie pluku takéto: 56% Maďari, 41% Slováci, 3% ostatné národnosti. Pred vojnou bol štáb spolu s I., II. a III. práporom dislokovaný v Lučenci a IV. prápor sídlil v Goražde.

Mobilizačné plány zaradili tento pluk do zostavy 53. pešej brigády (53. IBrig), ktorá bola súčasťou 27. pešej divízie (27. ID) z Košíc. Divízia bola súčasťou VI. zboru z Košíc a spolu so svojím zborom bola určená na front do Haliče proti Rusku. V rámci košickej 27. pešej divízie pôsobil pluk počas celej vojny, takže bojová cesta pluku je totožná z bojovou cestou divízie. Do marca 1918 bola divízia dislokovaná na východnom fronte. Potom bola prevelená na taliansky front.

Odlišný frontový osud mal IV/IR 25, teda štvrtý prápor pluku, ktorý bol v mierových časoch dislokovaný v Goražde. V rakúsko-uhorskej armáde bolo zvykom, že jeden prápor pešieho pluku bol mobilizačnými plánmi určený na zaradenie do inej brigády, ako zvyšok pluku. Tieto oddelené prápory vytvárali najmä tzv. horské brigády (GbBrig) na území Bosny a Hercegoviny. Výnimkou nebol ani IV/25, ktorý bol súčasťou 7. horskej brigády (7.GbBrig) z Visegradu a tá bola podriadená veleniu 1. pešej divízie (1.ID) zo Sarajeva. Celú vojnu teda IV. prápor lučeneckého pluku išiel vlastnou bojovou cestou.  Od začiatku vojny bojovala 1. pešia divízia na srbskom bojisku. V máji 1915 bola táto divízia prevelená na taliansky front, kde pôsobila do júla 1918. Potom bola prevelená na západný front v rámci spojeneckej výmeny jednotiek s nemeckou armádou.

Bojový krst prežili tisíce vojakov lučeneckého IR 25 v ťažkých bojoch pri Komarowe.  Košický VI. zbor bol súčasťou 4. armády generála Affenberga. Útok tejto armády smeroval na Cholm proti 5. ruskej armáde. Mala útočiť svojím pravým krídlom pozdĺž rieky Huczwy, zatiaľ čo jednotky VI. košického zboru postupovali čelne na Komarów. 4. armáda mala za úlohu dovŕšiť úspech pri Krasniku, ktorý tam dosiahla 1. armáda. Veliteľ armády generál M. Auffenberg 25. augusta 1914 začal útok bez ohľadu na to, že skoro 90% práporov jeho armády ešte nezaujalo východiskové pozície. Urputné boje sa rozvinuli práve v pásme útoku 27. košickej pešej divízie, ktorá útočila v strede bojovej zostavy. Jej 25. lučenecký peší pluk mal v bojoch v okolí mesta Podhorce skoro 700 mŕtvych, ranených a nezvestných. Zvlášť kritické v tejto osemdňovej bitke pri Komarówe boli dni od 28. augusta, keď proti sebe stojace armády prežívali vážnu krízu, bojovali s vypätím všetkých síl bez zreteľnejšieho úspechu a mali neúmerne vysoké straty. Druhým veľkým stretom bola bitka pri Rawe Ruskej, ktorá prebiehala od 6.-15. septembra. Už v polovici septembra museli rakúsko-uhorské jednotky ustupovať, pretože 5. ruská armáda sa pokúsila o obkľúčenie 4. rakúsko-uhorskej armády, v radoch ktorej bojoval aj košická 27. pešia divízia. Lučenecký IR 25 zvádzal ťažké obranné boje v okolí mesta Jaroslaw.

Počas krutej zimy 1914-1915 prebiehali ťažké  boje v Karpatoch. Týchto bojov sa zúčastnil aj IR 25, ktorý bol z celou 27. pešou divíziou zaradený do 2. armády pod velením generála jazdectva Böhm-Ermolliho. Lučenecký pluk bojoval neďaleko dnešných slovensko-poľských hraníc, najmä na území dnešného okresu Sanok. V marci pluk bojoval v horách neďaleko obce Wola Michowa.  Počas týchto bojov pluk opäť utŕžil ťažké straty.

Po víťaznej ofenzíve pri Gorliciach sa IR 25 v rámci košickej 27. pešej divízie zúčastnil prenasledovania ruských jednotiek. Pluk absolvoval vyčerpávajúce boje pri Przemysli (máj-jún 1915), pri Mosciskách-Lubaczowe (jún 1915), pri Grodku – Magierowe (jún 1915), pri Gnilej Lipe (jún-júl 1915), Zlotej Lipe (júl 1915). Postup na východ sa postupne spomaľoval a v nasledujúcich obdobiach  vojna na východnom fronte nabrala statickú podobu, prakticky až do Brusilovovej ofenzívy. Jednotky 27. pešej divízie v rámci 54. pešej brigády (67. peší pluk) a 53. pešej brigády (25. peší pluk) čakalo takmer ročné obdobie zákopovej vojny pri Gontowe, Renówe, Ditkowciach a pod Kremencom na Ikve. Jej výsledky boli prakticky nulové.

Idyla na východnom fronte sa skončila veľmi rázne. Dňa 4. júna 1916 sa začala Brusilovová ofenzíva, ktorá dopadla na rakúsko-uhorské jednotky, ako lavína. Jednotky 27. divízie sa stále nachádzali v okrese Krzemeniec na Volyni (dnes Kremenec, Ukrajina). Nápor ruskej armády zatlačil jednotky divízie do okolia mesta Brody, kde divízia intenzívne bojovala, až do augusta. V okolí mesta Brody IR 25 bojoval aj takmer celý rok 1917. V marci 1918 bola celá 27. pešia divízia prevelená na taliansky front.

Aj v poslednej neúspešnej ofenzíve na Piave (15. jún 1918) nasadilo R-U velenie na talianskom fronte skoro všetky jednotky s väčšinovým zastúpením Slovákov – IR 71, 72, 67, 12, 25, HIR 9, 16, 314, 315 a prápory poľných strelcov 19,11,29 a 32. Po celej dĺžke rakúsko-uhorského frontu v Taliansku, od dolného toku Piavy až po horské oblasti mesta Asiago a horu Monte Grappa, stáli vtedy dve skupiny armád – Conrádova na severe a Boroevičova na východe. Do Conrádovej skupiny patrila 10. a 11. armáda a Boroevičovu skupinu tvorila 6. armáda a Sočská armáda (Isonzoarmee). Pomocný útok na Brentu mala viesť 11. armáda generála V. Schenchenstuela, v ktorej v rámci 27. pešej divízie XXVI. zboru bojoval aj 67. prešovský pluk a 25. lučenecký peší pluk spolu s 29. práporom poľných strelcov v priestore Rivalta.

Útok na Brentu, ktorý mal odlákať pozornosť protivníka, sa začal o tretej hodine ráno 14. júna 1918 a jednotky 27. pešej divízie  tu zvádzali ťažké boje najmä o kótu 1173. V jednodňovom boji sa im podarilo zdolať niekoľko obranných postavení nepriateľa a celej 27. pešej divízii vyradiť z boja dva pluky talianskej armády.

V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „ slovenské“. Je to z dôvodu, že dopĺňali mužstvo z územia dnešnej Slovenskej republiky a samozrejme aj preto, že výraznú časť vojakov takéhoto pluku tvorili priamo Slováci. Jedným z takýchto plukov je aj Peší pluk č. 25 (IR 25). Pluk niesol čestný názov Edler von Pokorny. Tento pluk vznikol v roku 1672. Bol dopĺňaný z obvodu Losoncz. V roku 1914 pred prvou svetovou vojnou bolo národnostné zloženie pluku takéto: 56% Maďari, 41% Slováci, 3% ostatné národnosti. Pred vojnou bol štáb spolu s I., II. a III. práporom dislokovaný v Lučenci a IV. prápor sídlil v Goražde. Mobilizačné plány zaradili tento pluk do zostavy 53. pešej brigády (53. IBrig), ktorá bola súčasťou 27. pešej divízie (27. ID) z Košíc. Divízia bola súčasťou VI. zboru z Košíc a spolu so svojím zborom bola určená na front do Haliče proti Rusku. V rámci košickej 27. pešej divízie pôsobil pluk počas celej vojny, takže bojová cesta pluku je totožná z bojovou cestou divízie. Do marca 1918 bola divízia dislokovaná na východnom fronte. Potom bola prevelená na taliansky front.

Významnú úlohu v rozpade rakúsko-uhorskej armády zohrali aj slovenskí vojaci v jednotkách 27. pešej divízie v zostave 11. armády v priestore Asiaga. Vojaci lučeneckého 25. pešieho pluku 27. divízie sa odmietli zúčastniť na protiútoku s odôvodnením, že už nechcú bojovať za Rakúsko a žiadali, aby bol pluk odvelený do Uhorska. Zabarikádovali sa vo svojom tábore a bránili sa streľbou z guľometov a hádzaním ručných granátov. Zároveň sa im podarilo vyvolať podobnú odbojnú náladu i v ostatných plukoch 27. pešej divízie a vynútili si stiahnutie z frontu. Správa sa rýchlo šírila a do dvoch dní zachvátila celý tirolský front. Začiatkom novembra boli jednotky 27. pešej divízie  prevelené na Balkán. Počas presunu zastihol oddiely pluku koniec prvej svetovej vojny.

Medzi padlými vojakmi lučeneckého IR 25 boli aj títo vojaci:

  • Gondáš Juraj, roč. 1895, Podkriváň (okres Detva). Padol na fronte.
  • Chovan Adam, roč. 1894, Mýtna (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Rég Juraj, roč. 1884, Marcelová (okres Komárno). Padol na fronte.
  • Oláh Ján, roč. 1889, Praha (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Filip Michal, roč. 1893, Tomášovce (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Ponický Ján, roč. 1886, Môťová (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Kulhány Juraj, roč. 1894, Badín (okres Banská Bystrica). Padol na fronte.
  • Aláč Ján, roč. 1884, Mýtna (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Berecký Jozef, roč. 1892, Dolné Strháre (okres Veľký Krtíš). Padol na fronte.
  • Kohút Ondrej, roč. 1883, Lentovra (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Petrovič Pavol, roč. 1895, Šura (okres Veľký Krtíš). Padol na fronte.
  • Cút Štefan, roč. 1886, Pliešovce (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Dobrocký Ján, roč. 1894, Podkriváň (okres Detva). Padol na fronte.
  • Szabó Jozef, roč. 1895, Šávoľ (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Vokon Karol, roč. 1886, Hriňová – m. č. Skalisko (okres Detva). Padol na fronte.
  • Hustina Ján, roč. 1886, Budiná (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Korporec Ján, roč. 1884, Budiná (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Lörinčík Pavol, roč. 1897, Mládzovo (okres Poltár). Padol na fronte.
  • Oláh Ján, roč. 1888, Píla (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Kupčok Martin, roč. 1883, Brezno (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Oláh Jozef, roč. 1894, Stará Huta (okres Detva). Padol na fronte.
  • Ossa Anton, roč. 1885, Divín (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Pohranca Michal, roč. 1882, Málinec (okres Poltár). Padol na fronte.
  • Samaš Juraj, roč. 1888, Mýtna (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Ševčík Jozef, roč. 1887, Mýto pod Ďumbierom (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Garaj Juraj, roč. 1881, Polichno (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Filipjak Martin, roč. 1892, Látky (okres Detva). Padol na fronte.
  • Figa Ondrej, roč. 1887, Hriňová (okres Detva). Padol na fronte.
  • Faško Florian, roč. 1896, Beňuš-Filipov (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Čupka Štefan, roč. 1896, Šumiac (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Cerovský Jozef, roč. 1889, Hriňová (okres Detva). Padol na fronte.
  • Buda Albert, roč. 1892, Tŕnie (okres Zvolen). Padol na fronte.
  • Bary František, roč. 1893, Málinec (okres Poltár). Padol na fronte.
  • Belo Pavel, roč. 1893, Závada (okres Veľký Krtíš). Padol na fronte.
  • Baláž Štefan, roč. 1893, Radzovce (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Kocprt Cyril, roč. 1895, Jasenie (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Graca Jozef, roč. 1890, Horná Lehota (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Babjak Ján, roč. 1880, Turie Pole (okres Zvolen). Padol na fronte v Srbsku.
  • Krnáč Pavol, roč. 1896, Detva (okres Detva). Padol na fronte v Haliči.
  • Kamo Ondrej, roč. 1890, Lukovištia (okres Rimavská Sobota). Padol na fronte v Srbsku.
  • Lajtman Ján, roč. 1881, Beňuš (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Baláž ml. Jozef, roč. 1883, Staré Hory (okres Banská Bystrica). Padol na fronte v Srbsku.
  • Duriš Lukáš, roč. 1890, Hrnčiarske Zalužany (okres Poltár). Padol na fronte.
  • Kováčik Ondrej, roč. 1883, Brezno (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Marko Matej, roč. 1887, Dolná Mičiná (okres Banská Bystrica). Padol na fronte.
  • Bartko Ján, roč. 1880, Klokoč (okres Detva). Padol na fronte.
  • Farárik Ján, roč. 1889, Brezno (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Kachnič Ján, roč. 1891, Brezno (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Strelko Ján, roč. 1897, Horný Tisovník (okres Detva). Padol na fronte.
  • Zajac Ján, roč. 1897, Brezno (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Vaslík Samuel, roč. 1883, Brezno (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Mucha Ján, roč. 1876, Lom nad Rimavicou (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Čerpák Juraj, roč. 1893, Budiná (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Vilhau Martin, roč. 1896, Hriňová (okres Detva). Padol na fronte v Taliansku.
  • Zvara Pavel, roč. 1881, Budiná (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Gábor Juraj, roč. 1892, Budiná (okres Lučenec). Padol na fronte.
  • Kološta Jozef, roč. 1894, Predajná (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Valaskaj Juraj, roč. 1884, Poniky (okres Banská Bystrica). Padol na fronte.
  • Pôbiš Ladislav, roč. 1889, Beňuš (okres Brezno). Padol na fronte.
  • Cirbus Ján, roč. 1895, Budikovany (okres Rimavská Sobota). Padol na fronte v Taliansku.
  • Hanuška Ondrej, roč. 1891, Riečka (okres Banská Bystrica). Padol na fronte.
  • Lukáč Pavel, roč. 1893, Pravica (okres Veľký Krtíš). Padol na fronte.

Vojaci IR 25 pochádzajúci mimo územia Slovenska:

Maďarsko

  • Gyurica Aladar Ján, roč. 1891, padol na fronte v Haliči.

Zoznam prepísal Martin Gallik.

Zdroje:

Kartotéka padlých v 1. svetovej vojne, vuapraha.cz

www.válka.cz